Foto: Unsplash

Pomohol dopyt centrálnych bánk

Analytici Saxo Bank tvrdia, že podľa kurzu dolára a minuloročných výnosov z cenných papierov malo  zlato vlani stáť až o 400 dolárov menej (za uncu). Jedným z dôvodov, prečo sa tak nestalo, je naozaj silný dopyt po tomto vzácnom žltom kove zo strany centrálnych bánk, od krajín ako Rusko, Čína, od štátov na Strednom východe a od ďalších producentov ropy, ktorí svoje nadpríjmy investovali do zlata.

Svoju rolu zohrala aj potreba diverzifikovať portfóliá a tiež snaha znížiť ich závislosť od amerického dolára. „Silný dopyt zo strany centrálnych bánk bude pokračovať. Otázne je zatiaľ správanie sa ostatných dlhodobých investorov, ktorých dopyt je nateraz vlažný,“ hovorí komoditný stratég tejto banky Ole Hansen. Dôvodom je podľa neho, že stále veria tomu, že inflácia sa postupne vráti k úrovniam, na ktoré boli zvyknutí.

V očakávaní nových rekordných úrovní

Tieto očakávania sa však nemusia naplniť. A ak sa infláciu nepodarí dostatočne znížiť, bude to znamenať ďalší pozitívny impulz pre zlato. „Ak sa inflácia nevráti na úroveň pod 2,5 %, kde ju trh očakáva, a namiesto toho zotrvá na úrovni okolo 3 až 4 %, budeme svedkami preceňovania a zlato z toho bude benefitovať,“ očakáva odborník.

Ako uvádza ďalej, neprekvapilo by ho ani, ak by sa cena zlata v druhej polovici tohto roka vyšplhala na novú rekordnú úroveň. Poháňať ju totiž bude slabý dolár a trhy, ktoré budú prispôsobovať svoje inflačné očakávania.