Foto: Unsplash

Vedú vklady v bankách na bežných účtoch

„Bežné účty sú s prírastkom 2,8 miliardy eur nových úspor stále najobľúbenejšou voľbou Slovákov. Bohužiaľ. Asi nie je prekvapením, že výnosy na bežných a termínovaných vkladoch každoročne, už viac ako celú jednu dekádu, klesajú, a posledných päť rokov nedokážu držať krok s infláciou. Tá bola v minulom roku na úrovni 1,9 %,“ vysvetľuje produktový manažér spoločnosti Across Igor Gogoľ.

Na pomyselnom dne rebríčka v zhodnotení úspor zostávajú aj naďalej vklady v bankách s priemerným vlaňajším výnosom 0,18 % pred zdanením.

Výkonnosť podielových fondov potiahli akcie

Podľa I. Gogoľa v uplynulom roku pritieklo do fondov viac ako 490 miliónov eur nových investícií. Bilancia sa zastavila na 10 miliardách eur. „Nízka výkonnosť, ako aj zmeny v ponuke, vyháňajú investorov z konzervatívnejších fondov. Zdá sa, že rizikový apetít Slovákov sa zvyšuje. Tri zo štyroch eur nových investícií smerovali do fondov s vyšším rizikovo-výnosovým profilom. Je pravdepodobné, že v budúcnosti takto Slováci zarobia viac,“ konštatuje odborník.

Ako uviedol ďalej, v náročnom roku 2020 sa akciové fondy zaslúžili o takmer polovicu všetkých výnosov investorov v podielových fondoch (92 miliárd eur). Na druhej strane efektívne indexové fondy si cestu do portfólií Slovákov nachádzajú pomaly. Kým celosvetovo ich podiel v minulom roku presiahol 30 %, na Slovensku sme tomu na míle vzdialení. Podielové fondy by vďaka indexovým fondom mohli dosahovať lepšiu výkonnosť, keďže spravidla ponúkajú efektívnejší, teda výnosnejší a lacnejší variant.

V druhom pilieri svitá na lepšie časy

Úspory v 2. pilieri dobehli vlani hodnotu v podielových fondoch a pokorili magickú hranicu 10 miliárd eur s priemerným výnosom 2,29 %. Dlhodobým problémom je ich nízka výkonnosť. Snaha štátu ochrániť, respektíve vyhnať sporiteľov z 2. piliera, ktorý prehlbuje deficit štátnej poisťovne, spôsobila, že 7 z 10 eur úspor je aj naďalej v garantovaných fondoch. A tie ako jediné nedokázali poraziť infláciu ani minulý rok.

„Dobrou správou je, že väčšina nových príspevkov budúcich dôchodcov a presunov ich úspor už smeruje do štátom negarantovaných fondov. Tie dlhodobo ponúkajú vyššie zhodnotenie. Ukazuje to aj výkonnosť indexových a akciových negarantovaných fondov, ktorá bola takmer dvojnásobne vyššia ako priemer trhu. Sporiteľom priniesli výnos 3,7 %,“ hodnotí I. Gogoľ.

Čaro indexových riešení v treťom pilieri

V 3. pilieri mali podľa Gogoľa Slováci na konci roku cez 2,6 miliardy eur. Priemerné zhodnotenie za posledných päť rokov dosiahlo 13,9 %, čo pri inflácii 9,3 % a výnose globálneho akciového trhu nad 40 % nie sú oslnivé výsledky.

„Svetlým príkladom sú však indexové dôchodkové fondy, ktoré vlani zarobili 7,6 %, čo je takmer trikrát viac ako priemer tejto kategórie. Dlhodobé pasívne investovanie si teda nachádza cestu aj pri spravovaní dôchodkových úspor,“ tvrdí I. Gogoľ a dodáva, že osobitným problémom sú stále výplatné fondy. Sporitelia, ktorí si budú chcieť vyplácať doplnkový dôchodok postupne, sa budú musieť zmieriť s tým, že ich úspory budú uložené vo fondoch, kde dlhodobo strácajú reálnu hodnotu.

Svoje financie sme naozaj nedokázali zhodnotiť

Podľa jeho slov na Slovensku chýba „centrálny register“, ktorý by agregoval údaje o investičnom správaní, preto je pomerne náročné vytvoriť si ucelený obraz o smerovaní investícií Slovákov. Počas minulého roku sme si však na svoje bežné, investičné či dôchodkové účty pripísali viac ako 1,3 miliardy eur.

„V roku pokrivenom koronakrízou sa to zdá ako slušný výsledok. Pri prepočte na jedného ekonomicky aktívneho obyvateľa Slovenska je to vyše 490 eur za celý rok. Bez vplyvu 2. piliera, kde iba malá časť úspor pochádza z dobrovoľných platieb sporiteľov, by však výsledok predstavoval len 113 eur,“ uzatvára produktový manažér Acrossu s tým, že Slováci si vlani svoj finančný majetok nedokázali veľmi zhodnotiť.