Tento rok sa oplatí obzrieť aj mimo USA, ťahať budú zbrojári, olympiáda nemusí byť terno

Foto: Pexels

Pri akciách očakávame pokračovanie rastu, avšak skôr v rozsahu jednotiek až nižších dvojciferných percent. Najväčší akciový trh – americký – zostáva kvalitný, no jeho ocenenia sú v mnohých sektoroch vysoké. Ďalší rast tak bude musieť byť poháňaný predovšetkým ziskami firiem. Časť investorov by sa preto tento rok mohla obzerať aj mimo USA – v Európe, Ázii a na rozvíjajúcich sa trhoch. Ocenenie týchto trhov je nižšie a rastový potenciál atraktívnejší. To sa prejavilo už minulý rok, keď síce americké akcie rástli solídne, no iné trhy USA prekonali.

Kľúčovou štrukturálnou témou zostáva umelá inteligencia. Zatiaľ čo v predchádzajúcich rokoch dominovalo nadšenie a masívne investície do infraštruktúry, rok 2026 bude zlomový v tom, že investori začnú nekompromisne vyžadovať konkrétnu návratnosť týchto investícií. Firmy, ktoré dokážu AI pretaviť do vyššej produktivity, marží a ziskov, zostanú víťazmi. Naopak, pri spoločnostiach, kde sa očakávania nenaplnia, nemožno vylúčiť zvýšenú volatilitu.

V novom roku sa oplatí sledovať aj ďalšie sektory. V dôsledku konfliktov a rastúcich výdavkov štátov na obranu bude z geopolitického napätia naďalej profitovať zbrojársky priemysel. Dokazuje to aj operácia USA vo Venezuele. Znovuobjavenú atraktivitu získava aj „zelený“ sektor vďaka technologickému pokroku vo výrobe zelenej elektriny a batérií. Tieto technológie sú už často lacnejšie a výnosnejšie než tradičné fosílne zdroje, ktoré sú navyše koncentrované v krajinách s politicky alebo ekonomicky rizikovým prostredím. Investori by preto mali sledovať spoločnosti, ktoré dokážu tento posun využiť na udržateľný rast a dlhodobú konkurencieschopnosť.

Pri komoditách očakávame skôr stabilizačný scenár. Zlato by mohlo naďalej ťažiť z geopolitickej neistoty, vysokého zadlženia štátov a dopytu centrálnych bánk, avšak po mimoriadne silných rastoch nemožno vylúčiť korekcie. Priemyselné kovy, ako meď či striebro, zostávajú dlhodobo podporované energetickou transformáciou, digitalizáciou a rozvojom umelej inteligencie.

Kryptomeny zostávajú vysoko volatilnou triedou aktív. Bitcoin si postupne upevňuje pozíciu alternatívneho aktíva a určitej formy „digitálneho zlata“, no aj v roku 2026 treba počítať s výraznými výkyvmi. Kryptotrh bude citlivý na reguláciu, likviditu a globálny sentiment investorov a mal by zostať skôr doplnkom portfólia než jeho základom.

STOXX Europe 600 zlomil rekord

Paneurópsky index STOXX Europe 600 v pondelkovom obchodovaní dosiahol nový rekord, keď prvýkrát prekonal hranicu 600 bodov. Dopomohli k tomu udalosti spojené s americkou operáciou vo Venezuele, po ktorých rástli akcie obranných, ťažobných a energetických spoločností.

Investori vnímajú rastúce geopolitické napätie a prispôsobujú tomu svoje investičné stratégie. Mnoho kapitálu sa tak v súčasnosti presúva do odvetví, ktoré sú kľúčové vo svete deglobalizácie a rastúceho rizika vo svetovom usporiadaní. Ide o obranný priemysel, v ktorom prudko rastú výdavky, ťažbu vzácnych materiálov, ktoré sú kľúčové pre pokročilé technológie a energie.

Index STOXX Europe Targeted Defence si v pondelok pripísal až 4,6 %, pričom niektoré konkrétne zbrojárske akcie ako Hensoldt až 7,7 %, Rheinmetall 6,4 %, Kongsberg 6 % a Leonardo 5,8 %. Nad 2 % vzrástli aj akcie energetických firiem, ako Siemens Energy, Enel, Enegie, RWE, E.ON, ale aj český ČEZ. Rast akcií v týchto sektoroch ako aj pozitívny vývoj bankového sektoru potiahol akciový index STOXX Europe 600 k ročnému výnosu 17 %, čo je najviac od roku 2021, čím prekonal aj americký index S&P 500.

Olympiáda nemusí byť ekonomickým ternom

Veľké športové podujatia majú z ekonomického hľadiska všeobecne povesť veľmi problematických megaprojektov a výnimkou nie sú ani olympijské hry. Historická skúsenosť ukazuje, že očakávané prínosy bývajú systematicky nadhodnocované, zatiaľ čo skutočné náklady sa často ukážu až spätne. Ak má mať olympiáda šancu obstáť aspoň relatívne dobre, musí byť od začiatku postavená na iných princípoch než na honbe za prestížou či megalomanskej výstavbe.

Základným predpokladom ekonomicky zvládnuteľnej olympiády je stavať čo najmenej. Najdrahšie a najproblematickejšie zimné hry boli vždy tie, ktoré sa opierali o rozsiahlu novú výstavbu. Extrémnym príkladom je ruské Soči 2014, kde nové športové areály a infraštruktúra viedli k celkovým nákladom presahujúcim 50 miliárd dolárov a k dlhodobo nevyužívaným kapacitám. Naopak, relatívne lepšie zvládnuté hry, ako Innsbruck 1964 alebo Salt Lake City 2002, maximálne využívali existujúce športoviská. Pre Miláno je kľúčové, že hry sa konajú v regiónoch, kde sa zimné športy dlhodobo prevádzkujú. Každá ďalšia trvalá stavba však zvyšuje riziko, že sa olympiáda zmení na ekonomickú záťaž.

Druhou podmienkou je plánovať investície tak, aby dávali zmysel aj bez olympiády. Jedným z najväčších zlyhaní bolo budovanie infraštruktúry primárne „kvôli hrám“, a nie podľa reálnych potrieb regiónu. Soči malo ambíciu stať sa svetovým horským rezortom, dopyt však po skončení hier zostal hlboko pod kapacitou. Ekonomicky obhájiteľné sú len tie investície, ktoré by sa realizovali aj bez olympiády – napríklad dopravné prepojenia či modernizácia existujúcich areálov. Olympiáda môže takéto projekty urýchliť, nemala by ich však umelo vytvárať.

Veľkým omylom je aj preceňovanie turistického a marketingového efektu. Empirické štúdie zimných hier v Lillehammeri, Calgary či Albertville ukazujú, že počas hier dochádza k výraznému vytláčaniu bežných turistov. Časť návštevníkov sa veľkým športovým podujatiam zámerne vyhýba a dlhodobý rast cestovného ruchu býva výrazne nižší, než sa pôvodne sľubuje.