Foto: Shutterstock

V porovnaní s aprílom sa mesačný ukazovateľ ekonomickej dôvery zlepšil o 5,2 bodu na 62,3. Prispelo k tomu zlepšenie sentimentu v priemysle (o 13,6 bodu), ako aj zlepšenia u spotrebiteľov (o 3,8 bodu) a v maloobchode (o 2,3 bodu). U spotrebiteľov sa hlavne zlepšil pohľad na očakávanú finančnú situáciu domácností, celkovú hospodársku situáciu a o niečo menej boli optimistickejší v očakávaniach úspor.

Lepšie vyhliadky na najbližšie mesiace súvisia s postupnými krokmi uvoľňovania reštrikcií doma a v zahraničí. Avšak nebolo tomu tak vo všetkých častiach kompozitného ukazovateľa – sentiment v stavebníctve a v sektore služieb sa v máji mierne zhoršil.

V najbližšom júnovom prieskume by sa vyhliadky do budúcnosti mohli mierne zlepšiť, ale nadmerné skokovité rasty neočakávame. Situácia sa však pri zlepšovaní epidemiologickej situácie a s tým spojenými postupnými krokmi otvárania ekonomického života môže postupne zlepšovať. Obmedzenia hospodárskeho života sú nielen u nás, ale aj v zahraničí. Pri veľkej otvorenosti a naviazanosti Slovenska na zahraničie tak pri zlepšovaní výhľadu našej situácie bude hrať rolu aj stav ekonomík v Európe a vo svete.

Plán obnovy za 750 miliárd eur

Európska komisia (EK) minulý týždeň predstavila svoj plán obnovy v hodnote 750 mld. eur, čiže 5,4 % HDP európskej dvadsaťsedmičky z minulého roka. Bude súčasťou revidovaného sedemročného návrhu rozpočtu na roky 2021-27 v celkovej výške 1,85 bilióna eur.

V rámci fondu obnovu (750 mld. eur) by malo byť k dispozícii 500 mld. eur vo forme grantov a zvyšných 250 mld. eur ako pôžičky. Táto podpora by mala smerovať do krajín najviac postihnutých pandémiou – juhoeurópske krajiny, ako napríklad Taliansko alebo Španielsko, budú teda patriť k najväčším príjemcom.

Slovensko by podľa návrhu EK mohlo z nového balíka obnovy získať granty v objeme 8 mld. eur, čo je pomerne veľká suma (rádovo 8 % nášho ročného HDP). Budeme ju však mať k dispozícii na štyri roky, takže ročný priemer by zodpovedal 2 % HDP.  Pri čerpaní eurofondov patríme žiaľ k tým pomalším krajinám, preto v tomto ohľade máme značný priestor na zlepšenie.

Dôležitá popri sumách je však aj kvalita projektov, ktoré tieto financie podporia. Balík obnovy by mal byť použitý na investície do budúcnosti – zameranie na výskum a vývoj, udržateľný rast a zelenú ekonomiku, digitalizáciu s cieľom posilniť trhy práce a podporiť hospodársky rast ako aj zlepšiť kvalitu života. Téma ochrany životného prostredia ako súčasť hospodárskej obnovy Únie je v materiáloch EÚ veľakrát spomínaná a podčiarkovaná.

Splácať budeme do roku 2058

Európska komisia samozrejme nemá hneď k dispozícii toľko peňazí. Plánuje si ich požičať na finančných trhoch vydaním dlhopisov, ktoré bude následne splácať zo svojich budúcich rozpočtov medzi rokmi 2028 a 2058. Aby uľahčila realizáciu svojho plánu chce tiež EK zvýšiť limit na objem svojich ročných príjmov (momentálne nastavený na 1,2 % hrubého národného produktu) a pridať nové zdroje príjmov cez ekologické a digitálne dane.

Plán EK však čaká ešte náročná prekážka – musí byť schválený všetkými 27 krajinami EÚ. Niektoré krajiny, ktoré sú tradičnými fiškálnymi jastrabmi (na čele s Holandskom), uprednostňujú skôr úvery ako granty; a náročné diskusie budú pravdepodobne aj ohľadom rozdeľovacieho kľúča, podľa ktorého sa financie medzi krajiny Únie majú rozdeliť.