Foto: Shutterstock

Analýza, chatboty, prevencia pred podvodmi

Podľa výsledkov monitoringu Národnej banky Slovenska z konca roka 2020 nástroje umelej inteligencie aktuálne využíva 6 % dohliadaných subjektov finančného trhu. Najrozšírenejšia je najmä v oblasti zlepšenia aplikácií a procesov front-office a back-office.

„Umelá inteligencia sa využíva na diagnostickú alebo prediktívnu analýzu, v rámci chatbotov, na prevenciu voči podvodom a tiež na riadenie portfólia,“ objasňuje hovorca Národnej banky Slovenska (NBS) Peter Majer. Z prieskumu centrálnej banky vyplýva, že približne 30 % dohliadaných subjektov finančného trhu plánuje implementovať umelú inteligenciu v blízkej budúcnosti v horizonte do troch rokov.

V súčasnosti umelú inteligenciu na slovenskom finančnom trhu využíva napríklad Slovenská sporiteľňa (SLSP) na prevenciu proti podvodom. Tieto systémy sú schopné včas predvídať a zablokovať nové typy útokov.

„V budúcnosti predpokladáme, že systémy využívajúce umelú inteligenciu budeme môcť efektívne nasadiť aj v iných oblastiach banky, ako napríklad pri riadení rizík, finančnom poradenstve či auditoch bezpečnosti informačných technológií,“ objasňuje hovorkyňa banky Marta Cesnaková.

Overovacie systémy a ochrana peňazí klienta

V mBank umelú inteligenciu používajú pri kategorizácii transakcií v mobilnej aplikácii a internetbankingu. „Správnu kategóriu pri zrealizovaných transakciách sme vďaka umelej inteligencii aktuálne schopní priradiť v približne 95 % prípadov,“ vysvetľuje vedúci rozvoja mobilného a internetového bankovníctva mBank Lukáš Kiac.

Umelá inteligencia má svoje miesto aj v rámci rôznych overovacích systémov v prípade ochrany peňazí klienta, napríklad pri platbe kartou na internete.

Tatra banka dáva umelej inteligencii väčší priestor už tri roky. Vytvorila Data Science tím na hľadanie príležitostí pre umelú inteligenciu, ktoré by v banke mohli využiť. Určitú formu umelej inteligencie využíva vo viacerých oblastiach, v rámci spracovania dokumentov a neštruktúrovaných dát, bezpečnosti, analýzy transakčných dát, alebo rozvoja pobočkovej a bankomatovej siete.

„Naši klienti asi najviac vnímajú umelú inteligenciu prostredníctvom chatbota Adama,“ vysvetľuje hovorkyňa Zuzana Žiaranová. V budúcnosti v Tatra banke plánujú rozširovať použitie umelej inteligencie najmä v oblasti zákazníckej skúsenosti.

Lídrami na svetovom trhu sú USA, Čína a Európska únia

Využívanie umelej inteligencie vo svete má troch kľúčových hráčov. Na prvom mieste sú Spojené štáty. Z druhého miesta na nich poškuľuje Čína, pre ktorú je umelá inteligencia najvyššou prioritou. Na tretej priečke je Európska únia (EÚ). Ak si však chce udržať konkurencieschopnosť, má čo doháňať. Takéto výsledky priniesla štúdia Nadácie pre informačné technológie a inovácie (ITIF).

Organizácia hodnotila stav vývoja umelej inteligencie z rôznych hľadísk. Napríklad EÚ má síce najviac publikovaných vedeckých prác, no posilniť by mala najmä daňové stimuly pre výskum a rozšíriť aj viac výskumných centier, ktoré sa budú zaoberať umelou inteligenciou.

USA zase výrazne investuje do startupov a financuje výskum a vývoj. Čína vedie v množstve generovaných údajov. Všetky krajiny si uvedomujú, že umelá inteligencia je spúšťač mnohých zmien a nechcú v jej vývoji nič zameškať.

Partner témy

Krajiny EÚ preto v poslednom období aktívne prehodnocujú svoje národné stratégie, vytvárajú rôzne komisie a organizácie, ktoré tvoria odborníci z oblasti umelej inteligencie. Napríklad Maďarsko nedávno zverejnilo ambiciózny plán. Umelá inteligencia by mala do roku 2030 tvoriť až 15 % z celkového HDP krajiny.

Aj Slovensko má vlastnú stratégiu digitálnej transformácie

Slovensko má takisto svoje plány a stratégie. V roku 2019 vznikla otvorená platforma Slovenské centrum pre rozvoj umelej inteligencie. Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu vytvoril Stratégiu digitálnej transformácie Slovenska 2030. Cieľom je, aby Slovensko dokázalo naplno využiť potenciál nových technológií.

„Slovensko má veľký potenciál pre uplatnenie umelej inteligencie, ale zatiaľ sa prejavuje dosť málo,“ reaguje popredná odborníčka na umelú inteligenciu a zakladateľka a generálna riaditeľka Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií Mária Bieliková. Podľa nej sme na chvoste EÚ skoro vo všetkých indikátoroch ohľadom financovania výskumu a inovácií, či počtu vysokoškolsky vzdelaných ľudí v umelej inteligencii, ale aj v odboroch, ako sú informačné či komunikačné technológie.

Čo sa chystá v oblasti umelej inteligencie v blízkej budúcnosti?

Podľa prieskumu o umelej inteligencii z minulého roka, ktorý zastrešovala Slovak.AI, rozvoju trhu by pomohla napríklad finančná podpora pri testovacích riešeniach, viac expertov, väčšia ponuka kurzov o umelej inteligencii, workshopov, ale aj zlepšenie povedomia o umelej inteligencii.

Podľa Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR budú financie na podporu umelej inteligencie najmä v rámci nového programovacieho obdobia, ale aj v rámci Plánu obnovy a odolnosti. „Presné výšky alokácií finančných zdrojov budú známe až po skončení procesu prioritizácie oblastí financovania v rámci nových zdrojov EÚ,“ objasňuje vo svojom vyjadrení ministerstvo.

Na Slovensku čoskoro vznikne aj špecializovaný HUB (v rámci Európskych centier digitálnych inovácií – EDIH) pre podporu rozvoja výskumu, vývoja a nasadzovania umelej inteligencie.

Rozvoj a používanie umelej inteligencie je však závislé od kvality existujúcej dátovej infraštruktúry a dostupných dát. „Cieľom je vytvoriť dostupnú infraštruktúru a kvalitné dáta, ktoré umožnia postupné, čoraz rozsiahlejšie využívanie umelej inteligencie v službách, priemysle a v internete vecí,“ dopĺňa rezort.

Nové technológie, a najmä umelá inteligencia, sú podľa Márie Bielikovej ako stvorené pre malú krajinu, akou je Slovensko: „Pre rozvoj umelej inteligencie však potrebujeme dobré dáta, ľudí, ktorí navrhujú ich spracovanie, a výpočtovú infraštruktúru, ktorá je dôležitá pre vytváranie modelov v učiacich sa systémoch.“

Podľa štúdie Európskej komisie z roku 2020 na Slovensku 29 % podnikov využíva najmenej jednu technológiu založenú na AI, 15 % podnikov využíva najmenej dve tieto technológie a 16 % podnikov plánuje začať využívať technológiu založenú na AI v priebehu dvoch rokov.

Naopak, 55 % podnikov AI nevyužíva vôbec a ani ju neplánuje využívať. Najviac sa technológia založená na AI využíva pri autonómnych strojoch a počítačovom videní (9 %). Najmenej sa využíva pri odporúčacích a personalizačných nástrojoch.