Foto: Shutterstock

Vysoký potenciál, nižšie využitie

Najmä nástroje takzvanej generatívnej umelej inteligencie sa do našich životov dostávajú tempom, ktoré prekonáva príchod internetu či smartfónov. Nástroje, ako ChatGPT, by sa dnes v testoch čitateľskej gramotnosti umiestnili naozaj vysoko. Výnimočnou pridanou hodnotou napríklad v porovnaní s Google prehliadačom je vytváranie originálneho obsahu.

„Umelá inteligencia síce nenahradí prívetivý prístup učiteľa ani empatiu psychologičky, no v činnostiach, ako automatizácia výroby, kontrola zásob či analýza veľkých dát, má už často navrch. Príkladom jej využitia je aj strojové učenie. Napriek tomu jej potenciál v súčasnosti využíva len približne 5 % firiem. Očakáva sa však, že toto číslo v blízkej budúcnosti výrazne stúpne,“ vysvetľujú analytici úseku meny, štatistiky a výskumu (ÚMS) Národnej banky Slovenska (NBS).

Čaká sa na širšie využitie potenciálu

Potenciál umelej inteligencie už dokázal prilákať nielen používateľov, ale aj investorov. Tí vkladajú veľké sumy do firiem, ktoré ju vyvíjajú. Tieto spoločnosti dokázali zatiaľ z počiatočných investícií profitovať viac ako firmy, ktoré samotnú umelú inteligenciu využívajú.

V posledných šiestich mesiacoch sa zisky na akciových trhoch sústredili najmä na firmy, ktoré vyrábajú hardvér a softvér pre umelú inteligenciu, ako sú výrobcovia polovodičov a poskytovatelia cloudových služieb.

Partner témy

„Preto dnes pozorujeme obrovský ,boom´ firiem, ako Open AI (poskytovateľ ChatGPT), a oveľa menší „boom“ firiem, ktoré ho využívajú, napríklad pri pásovej výrobe. Kým investície do technologických firiem prúdia už dnes, zisky zo zvýšenej produktivity sa očakávajú až časom,“ pokračujú analytici.

Obavy z ovládnutia trhu

To, či umelá inteligencia spôsobí ďalšiu technologickú revolúciu, bude závisieť od toho, či sa rozšíri naprieč celou ekonomikou. Jej potenciál zvyšovať produktivitu práce vo firmách je nepopierateľný. Umožňuje efektívnejšie rozhodovanie, znižuje čas strávený na opakujúcich sa úlohách a prináša možnosť sústrediť sa na inovácie.

Vyššia produktivita v jednotlivých firmách však nemusí automaticky viesť k vyššej produktivite celej ekonomiky. „Kľúčovým rizikom je to, že by niekoľko veľkých spoločností mohlo ovládnuť tento trh, čo by mohlo viesť k zvýšeniu cien. Je preto dôležité, aby sa výhody umelej inteligencie rozširovali rovnomerne, čím by zvýšená produktivita priniesla dlhodobý prospech pre nás všetkých,“ konštatujú ďalej odborníci z NBS.

Problémom je stále chybovosť

Umelá inteligencia v porovnaní s ľuďmi dokáže rýchlejšie a presnejšie analyzovať veľké množstvo dát a identifikovať zložité trendy. Centrálnym bankám tým umožňuje robiť rýchlejšie a informovanejšie rozhodnutia. Okrem toho môže tiež zlepšiť komunikáciu tým, že jednoducho vysvetlí rozhodnutia banky, čím pomôže „udržiavať inflačné očakávania ukotvené“.

Pomocou analýzy médií a obrovského objemu trhových správ môže pomôcť reagovať na aktuálne udalosti a môže tiež zjednodušiť kľúčové odkazy pre širšie publikum, a tým rozšíriť dosah centrálnych bánk. Zároveň však nemusíme mať obavy, že technológie nahradia guvernérov centrálnych bánk. Umelá inteligencia však ešte stále robí chyby a môže robiť rozhodnutia, ktoré sú pre ľudí nepochopiteľné,“ dodávajú analytici NBS.