Foto: Shutterstock

Návrat k jadrovým elektrárňam

Medzinárodná energetická agentúra (EIA) na základe tohto scenára umocneného masívnym rozvojom dátových centier upozorňuje, že rozvoj jadrovej energetiky by mohol v budúcom roku raketovo narásť a v celosvetovom meradle dosiahnuť svoje historické maximum.

Napríklad Francúzsko už reaktivovalo viaceré zo svojich reaktorov, v ktorých v minulosti začalo s údržbou. EIA tiež očakáva reštart reaktorov v Japonsku a otvorenie nových zariadení v Indii, Číne, Kórei, prípadne v niektorých európskych krajinách.

Technologické spoločnosti potrebujú veľa energie

„Kontroverzné oživenie jadrovej energie v posledných mesiacoch narazilo na nečakaného spojenca – veľké technologické spoločnosti. Po vzniku ChatGPT v roku 2022 množstvo spoločností v celosvetovom meradle zdvojnásobuje svoje úsilie pri vývoji vlastných projektov umelej inteligencie, technológie s potenciálom transformovať mnohé sektory a odvetvia,“ konštatuje analytik finančných trhov spoločnosti XTB Tomáš Vranka.

Ako uvádza ďalej, podľa štúdie MMF by mohla táto technológia ovplyvniť 40 % pracovných miest v celosvetovom meradle a až 60 % vo vyspelých ekonomikách. Okrem toho by do roku 2030 mohla táto technológia podľa IDC generovať 3,5 % celosvetového HDP.

Partner témy

Umelá inteligencia zvýši celosvetovú spotrebu elektriny

Zariadenia fungujúce na báze umelej inteligencie sa vyznačujú vysokou spotrebou energie. EIA uvádza, že predstavujú približne 1 % celosvetovej spotreby elektriny, čo je číslo, ktoré by sa podľa Goldman Sachs mohlo do konca desaťročia zvýšiť na 2 alebo 3 %.

Navyše sa odhaduje, že dopyt umelej inteligencie spotrebuje až desaťkrát viac energie ako štandardné vyhľadávanie Google, čo ešte viac zvyšuje potrebu dodávky energie. Nárast energetickej náročnosti dátových centier bude motivovaný záväzkom k umelej inteligencii, ktorá bude podľa Goldman Sachs predstavovať do roku 2028 až 19 % dopytu po energii pre tieto infraštruktúry.

A práve pre nárast dopytu po energiách sa technologické spoločnosti rozhodli obrátiť sa na jadrové zariadenia vzhľadom na ich schopnosť vyrábať energiu pri nízkej produkcii emisií uhlíka a prevádzkovú konzistentnosť.