Foto: Shutterstock

Aká je situácia v niektorých krajinách EÚ

V Európskej únii už v súčasnosti existuje jednotná európska regulácia MiCA (Market in Crypto-Assets Regulation) pre obchodovanie s kryptomenami. Zatiaľ však neexistuje celoeurópsky rámec pre jeho zdaňovanie. Štáty, ktoré sa snažia získať daňové výnosy z obchodovania s kryptomenami, preto pristupujú k nižším daňovým sadzbám alebo úplnému oslobodeniu od daní pri splnení podmienky dlhšieho držania kryptomien.

Príkladom je susedné Česko, ktoré má v parlamente vládny návrh na oslobodenie od dane z predaja kryptomien, ktoré investori držali dlhšie ako tri roky. Portugalsko oslobodzuje od daní zisky z predaja kryptomien v prípade, ak ich jednotlivci vlastnili dlhšie ako jeden rok. Naopak, ak je kryptomena predaná skôr, zisk sa zdaňuje 28 % sadzbou.

Partner témy

Rovnaké nastavenie má aj Nemecko, ktoré navyše oslobodzuje od dane príjmy z predaja kryptomien neprekračujúce hranicu 600 eur za účtovný rok. Tieto ústretové pravidlá voči investorom priniesli Nemecku podľa údajov ministerstva financií len v roku 2023 približne 250 miliónov eur na daniach z kryptomien.

Aká je situácia na Slovensku

Slovensko malo mať na základe novely zákona od januára tohto roku 7-percentnú daňovú sadzbu zo zisku z investovania do kryptomeny či kryptomien za predpokladu, že investor bude kryptomeny držať aspoň jeden rok. Zároveň malo platiť úplné oslobodenie od daní, ak by príjem za príslušné daňové obdobie nepresiahol sumu 2 400 eur. 

„Túto zmenu, ktorá by Slovensko zatraktívnila pre kryptomenové investície a motivovala by držiteľov kryptomien priznávať svoje výnosy, však stopla súčasná vláda v rámci konsolidačných opatrení pre rok 2024. Namiesto toho Slováci platia 19-percentnú daň a k tomu 15-percentné odvody. Takýto krok by kryptoaktíva legitimizoval ako reálny nástroj pre finančné transakcie, obchodovanie a investovanie, čo by prinieslo výhody v podobe väčšej transparentnosti a stability na našom finančnom trhu,“ hovorí Dávid Horváth zo spoločnosti Capital Markets