Foto: Unsplash

Európske nariadenie prinesie zásadné zmeny

Slovenské právo v súčasnosti nestanovuje konkrétny regulačný rámec pre vydávanie alebo ťažbu kryptomien. V praxi to znamená, že ich používanie je voľné. „Slovenskí podnikatelia môžu v tejto oblasti viac-menej voľne podnikať. Napriek tomu slovenské úrady, a najmä Národná banka Slovenska, odporúčajú, aby spotrebitelia zostali pri tomto druhu investovania ostražití,“ hovorí Oliver Göndör z advokátskej kancelárie CMS.

Centrálna banka zároveň upozorňuje, že virtuálne meny nemajú fyzickú protihodnotu vo forme zákonného platidla. Výmeny a nákupy virtuálnych mien preto predstavujú vlastné podnikateľské riziko investorov.

Slovensko však svoje vlastné usmernenia pre narábanie s kryptomenami vydávať nebude. Čaká totiž na európske nariadenie MiCA. To by malo priniesť zásadnú zmenu a stanoviť regulatívne požiadavky pre kryptomeny. Investori by sa ho mohli dočkať už v prvej polovici budúceho roka.

Je regulácia správnym riešením?

S používaním kryptomien sa často spája ich zneužívanie, čo vedie mnohých k názoru, že by mali byť regulované tak ako iné meny. Regulácia by priniesla pravidlá pre licencovanie, obozretné podnikanie, predchádzanie nelegálnej činnosti a ochranu spotrebiteľa, no nemala by zasiahnuť ťažbu kryptomien a platby s nimi. Takýmto spôsobom by sa mohli kryptomeny stať zaujímavými aj pre klientov, ktorí sa im vyhýbajú práve pre spomenuté riziká.

Regulácia by do investovania a narábania s kryptomenami mohla priniesť viacero výhod, no existujú aj negatíva, na ktoré upozorňujú odborníci. Najväčším problémom by mohlo byť obchádzanie regulácií, čo by viedlo k rôznym nekalým praktikám.

Pri kryptomenách je preto nutné držať sa toho, aby sa to s ich reguláciou zbytočne neprehnalo. Aby ju ľudia nemali potrebu obchádzať, ale, naopak, aby ju rešpektovali a dodržiavali. Plus, aby boli používatelia kryptomien dostatočne informovaní o všetkých rizikách, ktoré sa pri narábaní s nimi môžu vyskytnúť. Tým najzákladnejším je napríklad vysoká volatilita, čo znamená, že cena kryptomien veľmi kolíše a nie je stabilná. V praxi to znamená, že obchodovanie s nimi síce na jednej strane môže priniesť vysoké zisky, no na strane druhej aj nemalé straty.

Partner témy

Spojené štáty sú na tom podobne

Európa nie je jediná, ktorá nemá jednotný režim regulácie pre kryptomeny. Rovnako sú na tom aj Spojené štáty. Na celoštátnej úrovni funguje takzvaný Anti Money Laundering Regime (AMLR), čiže regulácia proti praniu špinavých peňazí, ktorá sa uplatňuje aj v rámci Európskej únie. Regulácia spadá pod Financial Crimes Enforcement Network (FCEN) a držať sa jej musia všetky kryptoburzy a spoločnosti, ktoré pracujú s kryptomenami.

Kľúčová je spoločnosť Securities Exchange Commission (SEC), ktorá reguluje burzy a kryptomeny považuje za cenné papiere. Na kryptomeny sa tak vzťahujú rovnaké regulácie, ktoré sa spájajú aj s týmito komoditami.

V USA fungujú ešte ďalšie dve pre kryptomeny kľúčové spoločnosti. Prvou je Commodity Futures Trading Commision (CFTC), ktorá sa venuje burzovým a neburzovým obchodom. A druhou International Revenue Service (IRS), ktorá spravuje daňový systém a kryptomeny považuje za majetok. V praxi to znamená, že obchodník musí výnosy z kryptomenových obchodov zdaniť.

Švajčiari majú v používaní kryptomien jasno

Existujú však aj krajiny, ktoré sa kryptomeny rozhodli využiť vo svoj prospech. Napríklad vo Švajčiarsku sa koncom roka 2017 začal bitcoin využívať aj na platbu za mestské služby a dane. Kryptomenami sa tu zaoberá Swiss Financial Market Supervisory Authority (FINMA).

FINMA delí kryptomeny na tri typy, takzvané projekty – utility, payment a asset tokeny. Payment slúžia na platby a prenos hodnoty. Asset tokeny reprezentujú pohľadávku alebo záväzok medzi investorom a emitentom. A utility slúžia na platby v rámci vnútorných systémov projektov. Z tohto rozdelenia vyplývajú jednotlivé regulácie a pravidlá používania. Samozrejmosťou je Anti Money Laundering Act, regulácia proti praniu špinavých peňazí.

Aké nariadenia môžeme očakávať?

Keďže kryptomeny v USA vnímajú ako k cenné papiere, je pravdepodobné, že aj Európska únia k nim bude v budúcnosti pristupovať podobne. „Vydávanie cenných papierov a investičných nástrojov podlieha prísnej regulácii a podrobnému sprístupneniu informácií o produkte prostredníctvom prospektu. V prípade produktov alebo nástrojov platobných a úžitkových tokenov podobné prospekty chýbajú. Pripravované európske nariadenie by však malo priniesť zmenu, keďže v navrhovanej podobe ustanovuje v určitých prípadoch povinnosť pripraviť a zverejniť takzvanú bielu knihu (whitepaper) pripomínajúcu prospekt,“ vysvetľuje O. Göndör.

To, aké nariadenia a aký postoj zaujme Európska únia voči kryptomenám, je zatiaľ otázne. Dôležité však je, aby bol postup jednotný vo všetkých krajinách EÚ. Tým sa zabráni chaosu, ktorý by v používaní digitálnych mien mohol nastať, ak by jednotlivé členské krajiny prijímali vlastné regulatívy.