Šéf technologického inkubátora porovnal Slovákov so Švajčiarmi a Arabmi: Talent nám nechýba, problém je inde

Foto: Unsplash

V čom sa podľa odborníka líšia slovenskí inovátori od svojich rovesníkov vo Švajčiarsku a Spojených arabských emirátoch? Nie v talente. Rozhoduje prostredie, v ktorom svoj talent rozvíjajú. Tvrdí to Simon Reiniche, šéf technologického inkubátora Halif Hatch, ktorý svoj prvý európsky program spustil práve na Slovensku.

„Keď sa pozrieme na mladých inovátorov vo Švajčiarsku, v Emirátoch a na Slovensku, rozdiel podľa mňa nie je primárne v talente. Rozdiel je v prostredí, ktoré talent formuje. Švajčiarsko má veľmi silnú kultúru prepájania výskumu, univerzít, priemyslu a kapitálu. Mladý človek na univerzite ako ETH Zürich alebo EPFL často vidí okolo seba príklady toho, že z technického výskumu môže vzniknúť globálna firma. Preto je preňho prirodzenejšie rozmýšľať od začiatku medzinárodne, nie len lokálne,“ hovorí Reiniche.

Emiráty zase stavajú na ambícii škálovať. Inovátori tam podľa Reinicheho pracujú v prostredí, ktoré od nich od začiatku vyžaduje premýšľať nad rastom, obchodným modelom, medzinárodnou expanziou a praktickým využitím technológií. „Inovácia tam nie je len akademická téma. Je súčasťou ekonomickej stratégie krajiny,“ vysvetľuje.

Slovenský talent naráža na inú prekážku

Slovensko pritom podľa Reinicheho za Švajčiarskom ani Emirátmi nezaostáva v schopnostiach ľudí. „Na Slovensku je veľmi kvalitných technických ľudí a veľa praktického myslenia. Slovenskí študenti, developeri a inovátori často vedia veľmi dobre riešiť konkrétne problémy, najmä v priemysle, službách alebo v menších a stredných firmách,“ hovorí.

Slabším miestom je podľa neho premena technického riešenia na produkt, ktorý si nájde zákazníka a dokáže preniknúť na zahraničný trh. Mladým inovátorom totiž často chýba prístup k zákazníkom, kapitálu, skúseným mentorom či obchodným príležitostiam v zahraničí. Dobrý nápad tak môže zostať vo fáze prototypu alebo akademického projektu namiesto toho, aby sa z neho stala firma s medzinárodným potenciálom. „Slovensko nepotrebuje kopírovať Švajčiarsko ani Emiráty. Potrebuje si z oboch zobrať to najlepšie,“ myslí si Reiniche.

Začal s úplne iným nápadom, zistil, že je to „fail“

Že správne nastavený inkubátor môže slovenskému inovátorovi ušetriť mesiace práce na produkte, o ktorý napokon nebude záujem, ukazuje aj skúsenosť Šimona Staňa, CEO a co-foundera technologickej spoločnosti DAITABLE, ktorý má s podobným inkubátorom skúsenosť. Do inkubátora sa pôvodne prihlásil s úplne iným projektom. Po konzultáciách s mentormi však jeho tím zistil, že problémom nie je len samotný nápad, ale spôsob, akým o ňom premýšľali.

„Mentori nám poradili jednu zásadnú vec – nemáme vymýšľať nápad v našej hlave, ale ísť sa opýtať trhu, čo chce. Začal som preto obvolávať slovenské firmy, najmä priemyselné a výrobné podniky, a pýtať sa ich, aké výzvy riešia a čo ich trápi,“ spomína Staňo. V rozhovoroch podľa neho opakovane spomínali energetiku a vysoké ceny energií. Firmy potrebovali šetriť, no často nevedeli presne určiť, kde majú najväčšie straty, koľko môžu ušetriť ani aké opatrenia by mali prijať. „Zistili sme, že im chýbajú potrebné dáta a informácie. Na základe toho sme začali vyvíjať prvé prototypy produktu – priamo u klientov,“ hovorí.

Foto: Šimon Staňo

Najťažšie nie je produkt vytvoriť, ale presvedčiť prvého zákazníka

Staňo zároveň upozorňuje na ďalšiu prekážku, ktorú si začínajúci inovátori často neuvedomujú. To, že sa niekomu nápad páči, ešte neznamená, že zaň zaplatí. „Už v inkubátore som náš projekt vnímal ako biznis. Keďže som obchodník, od začiatku som sa sústredil na klientov a predaj. Rozdiel, ktorý vidíme dnes, je najmä v prístupe klientov a reakcii trhu. Keď sa im myšlienka páči, vidíme, že ideme správnym smerom. Ale predať niečo prvému klientovi a docieliť, aby vytiahol peňaženku a zaplatil za to, čo mu ponúkame, je to najťažšie,“ hovorí. Dnes je podľa neho situácia jednoduchšia vďaka referenciám a skúsenostiam. Na začiatku však bolo takmer nemysliteľné, že niekto zaplatí za produkt, ktorý ešte len vzniká.

Zlý nápad treba zabiť čo najskôr

Práve v tomto vidí Staňo jednu z najväčších výhod technologických inkubátorov. Inovátorom môžu pomôcť zistiť, či má ich nápad reálnu šancu na trhu ešte predtým, než do jeho vývoja vložia mesiace práce a peniaze. „Ak mám nápad, ktorý je zlý, treba ho zabiť čo najskôr a potom sa pozrieť po niečom, čo funguje. Je zbytočné míňať energiu, čas a peniaze na niečo, o čom napokon zistíme, že to nikto nechce,“ hovorí Staňo.

Práve tento princíp oceňuje aj na technologickom inkubátore Halif Hatch. Podľa neho umožňuje inovátorom preskočiť časť procesu, ktorú by si inak museli prejsť sami – od dlhého teoretizovania až po vývoj produktu bez istoty, že oň bude mať niekto záujem.

„Na Halif Hatch sa mi páči práve to, že inovátorom umožňuje preskočiť veci, ktoré sa dajú urobiť aj neskôr. Od začiatku majú možnosť pracovať na niečom, o čo má niekto záujem, a následne to môžu aplikovať aj na ďalších klientov,“ dopĺňa Staňo.

Arabský vlastník, švajčiarske vedenie a slovenský talent

Práve prepojenie týchto troch svetov je jedným z princípov technologického inkubátora Halif Hatch. Projekt vlastní spoločnosť Tahaluf zo Spojených arabských emirátov, ktorá vyvíja technologické riešenia pre vlády a veľké podniky v regióne Blízkeho východu. Jeho spustenie a rozvoj na Slovensku vedie švajčiarska spoločnosť Innixus, ktorú založil práve Simon Reiniche.

Európsku základňu sa pritom rozhodli vybudovať v Bratislave. Dôvodom je podľa predstaviteľov projektu kombinácia technického talentu, univerzitného prostredia, podnikateľského zázemia a strategickej polohy Slovenska. Účastníci programu preto nezačínajú iba nápadom, ktorý následne mesiace vyvíjajú. Pracujú s konkrétnym problémom alebo zákazníckou potrebou a svoje riešenie priebežne testujú v praxi.

„Nestačí mladým ľuďom povedať, aby zostali doma a budovali zo Slovenska. Musíme im vytvoriť prostredie, kde budú mať prístup k reálnemu dopytu, zákazníkom, technickej podpore, mentorom a obchodným príležitostiam,“ hovorí Reiniche.

Technologický inkubátor už eviduje prvé desiatky prihlásených. O miesto v programe majú záujem nielen Slováci, ale aj inovátori z ďalších európskych krajín, Indie či Singapuru.

Nie je potrebný ani vlastný startup

Do prvého šesťmesačného programu Halif Hatch sa môžu do 30. septembra 2026 prihlásiť študenti, developeri, začínajúci founderi aj existujúce startupy z celej Európy. Program ponúka dve cesty. Open Innovation je určený ľuďom a tímom, ktoré už majú vlastný nápad, produkt alebo startup. The Workbench je určený aj talentovaným ľuďom bez vlastného startupového nápadu. Tí budú pracovať na konkrétnych technologických výzvach definovaných partnermi programu.

Vybrané tímy získajú bezplatný prístup k technologickej infraštruktúre vrátane výpočtových kapacít pre umelú inteligenciu, mentoring od inžinierov a podnikateľov, odbornú podporu pri vývoji produktu aj možnosť spolupracovať s potenciálnymi zákazníkmi. K dispozícii budú mať aj pracovné priestory v bratislavskom Halif Docku. Program sa zameriava na oblasti ako biometrická identita, overovanie identity priamo v zariadení, video inteligencia v reálnom čase, priemyselné a edge IoT riešenia, agentická AI či počítačové videnie.

Viac informácií: https://www.halifhatch.com