Regulovať či neregulovať kryptomeny? Ak, tak s citom, s dôrazom na vzdelávanie a jednotne
Záujem o kryptomeny vo svete aj na Slovensku rastie geometrickým radom. Okrem toho, že im venuje svoju pozornosť čoraz viac investorov, pre silnú volatilitu ceny a časté spájanie s nelegálnou činnosťou nemajú práve dobrú povesť. Európska únia preto prišla s iniciatívou zameranou na reguláciu kryptoaktív s názvom MiCA, ktorá by mala priniesť pravidlá pre licencovanie, obozretné podnikanie, ochranu spotrebiteľa a predchádzanie nelegálnej činnosti.

Foto: Shutterstock
Výhody vyplývajúce z regulácie
Iniciatíva MiCA je zatiaľ v štádiu návrhu, prebiehajú diskusie o jej budúcej podobe, a do platnosti by mala vstúpiť v roku 2024. Jej úlohou by mala byť regulácia emitentov tokenov, nákupu a predaja kryptoaktív, ich uchovávanie, respektíve investovanie do fondov. Naopak, regulácia zrejme nezasiahne ťažbu kryptomien a možno ani platby kryptomenami.
Národná banka Slovenska už pred niekoľkými mesiacmi označila regulačné aktivity za vhodné a prospešné. Očakáva od nich, že budú znamenať legitimizáciu trhu s kryptomenami, ktorý sa tak zároveň bude môcť stať súčasťou súčasného regulovaného finančného trhu.
Regulácia by podľa NBS mohla priniesť tiež právnu istotu pre služby súvisiace s kryptoaktívami, prečistenie trhu a nové obchodné príležitosti pre už regulované subjekty, ako sú banky. Trh s kryptoaktívami by sa vďaka regulácii mohol otvoriť aj pre spektrum klientov, ktorí sa im doteraz vyhýbali.
Príležitosť pre rozvoj podnikania
„Regulácia umožní rozvoj trhu, ak odstráni právnu neistotu. Zároveň sa tým otvorí cesta novým spoločnostiam na vstup, najmä bankám,“ povedal špecialista na finančné technológie z Národnej banky Slovenska Daniel Ďuriač na minulotýždňovej finančnej konferencii Finweek.
Podľa neho je dôležité, aby ponuka trhu bola dostatočne zaujímavá na to, aby pritiahla pozornosť relevantných spoločností. „Orgán dohľadu (NBS – pozn. red.) však v tejto aktivite musí zostať neutrálny,“ upozornil ďalej.
Kryptoregulačný konzultant Lukáš Steiniger tvrdí, že v súčasnosti máme k dispozícii dva a pol roka na to, aby sme vytvorili vhodné podnikateľské prostredie, prilákali firmy, ktoré tu budú podnikať, a keď celoeurópska regulácia vstúpi do platnosti, tak tie firmy sa skrátka adaptujú na podmienky, ktoré budú pre všetky členské krajiny EÚ platiť rovnako.
Optimizmus zdieľa aj Slavomír Fabišík – CEO a zakladateľ spoločnosti Stoke.finance: „V oblasti kryptoaktív máme možnosť stať sa symbolom v rámci strednej a východnej Európy, podobne ako napríklad Luxembursko a Nemecko v jej západnej časti. Zároveň by to prilákalo nových investorov, ktorí by u nás nestavali len fabriky na autá.“
Partner témy
Dôležitý je jednotný postup v celej EÚ
Diskutujúci však zdvihli aj varovný prst a vyjadrili akútnu potrebu vzdelávania ľudí, ktorí sa zaoberajú kryptomenami. Predovšetkým ide o zdôrazňovanie rizík, ktoré táto činnosť môže priniesť. Kryptomeny sa vyznačujú extrémnou volatilitou svojej ceny, ktorá kolíše nielen v priebehu týždňov a mesiacov, ale dokonca aj v priebehu dní a hodín.
„Kryptoaktíva nie sú systematicky predmetom regulácie Európskej únie. Tá sa zameriava predovšetkým na prevenciu pred trestnou činnosťou. Ľudia by si však mali byť vedomí rizík, ktoré investovanie do kryptoaktív sprevádzajú. Sú to napríklad volatilita ceny či riziko podvodov,“ konštatoval Martin Vojta z Českej národnej banky.
Podľa neho je pri regulácii kryptoaktív dôležité zjednotiť prístup vo všetkých krajinách Európskej únie. „Cieľom je komplexne pokryť ponuku kryptoaktív na trhu alebo tokenov,“ uviedol ďalej.
Regulovať, ale nepreregulovať
„Regulácia má pozitívne aj negatívne dôsledky zároveň. Slovensko je príkladom, že nie sme preregulovaní. Otázkou však je, do akej miery regulovať,“ pýta sa L. Steiniger. Podľa neho je dôležité neregulovať príliš, aby „nebol zabitý“ dynamicky sa rozvíjajúci trh. Za mimoriadne dôležitú však považuje osvetu a zvyšovanie vedomostí a vzdelávania. „Štát má aj iné nástroje, ako regulovať trh. Má síce k dispozícii represívne nástroje, ale hlavné je vzdelávať,“ dodáva.
Keď je regulácia na škodu veci
Regulácia v oblasti kryptoaktív a kryptomien má však aj svojich zásadných odporcov. Napríklad ekonóm a hlavný analytik českej Trinity bank Lukáš Kovanda tvrdí, že pokiaľ chceme dosiahnuť čo najrýchlejší technologický pokrok kryptomien, akákoľvek regulácia je na škodu veci. Ako príklad uvádza najrozšírenejšiu kryptomenu bitcoin, ktorý za 12 rokov od svojho vzniku dokázal narásť o desiatky tisíc percent, a to bez akejkoľvek regulácie.
„Ak sa pokúsime o reguláciu, automaticky nastanú snahy o jej obchádzanie,“ konštatuje s tým, že napríklad autoritárska Čína zakazuje kryptomeny, čo by v našich podmienkach malo byť neprípustné, pokiaľ nám ide o zachovanie slobodného a voľného trhu. Ten kryptomenový podľa neho má, hoci sa počas uplynulých rokov vyskytlo množstvo nekalých praktík, schopnosť samoregulácie.
Preto je podľa jeho slov potrebné chrániť zainteresovaných pred nekalými činnosťami, ako sú napríklad podvodné konanie, pranie špinavých peňazí a zároveň chrániť súkromie zainteresovaných.
Mzdová kalkulačka
Mzdová kalkulačka ADVANCED
Kalkulačka tehotenskej dávky
Kalkulačka materskej dávky
Kalkulačka rodičovského bonusu
Valorizácia dôchodkov
Kalkulačka na výpočet dôchodku
Kalkulačka dôchodkového veku
Kalkulačka vdovského dôchodku
Kalkulačka sirotského dôchodku
Kalkulačka minimálneho dôchodku
Porovnanie zdravotných poisťovní
2023

Finanční agenti

Kryptomeny

Unicef

Zamestnanie

Kultúra a umenie


SPRAVODAJSTVO





Najčítanejšie
- 1.Národná banka Slovenska vlani vyprodukovala stratu 156 miliónov eur
- 2.Zvolenie Lipšica za špeciálneho prokurátora skompromitovalo Úrad špeciálnej prokuratúry, tvrdí minister Taraba
- 3.Izrael bude pokračovať s operáciami v Pásme Gazy, kým nedosiahne svoje ciele, tvrdí Netanjahu
- 4.Rusi presúvajú na Ukrajinu systémy protivzdušnej obrany z Kaliningradu, tvrdia Briti
- 5.Tržby v e-commerce klesajú, e-shopy hľadajú spôsoby, ako znížiť náklady