Prvý deň na Jarnej ITAPA 2026 potvrdil, že inovácie a bezpečnosť musia napredovať ruka v ruke

Foto: Itapa

Od regulácie ku kapacitám: Európska cesta k digitálnej suverenite

Dvojdňový program odštartovala Henna Virkunnen, výkonná podpredsedníčka Európskej komisie pre technologickú suverenitu, bezpečnosť a demokraciu témou From Regulation to Capability: Europe’s Path to Digital Sovereignty. Kybernetická bezpečnosť je jednou z hlavných priorít EÚ. Európa potrebuje posilňovať svoje technologické kapacity a digitálnu suverenitu tak, aby dokázala reagovať na meniace sa bezpečnostné hrozby a zároveň si udržala silné postavenie v globálnej konkurencii. „Potrebujeme technológie, ktoré budú inovatívne a zároveň bezpečné, konkurencieschopné a zároveň odolné, silné a zároveň v súlade s demokratickými hodnotami,“ uviedla H. Virkkunen.

V paneli Geopolitické hrozby a ich vplyv na znalostnú ekonomiku vystúpil Ivan Mikloš, ktorý sa venoval digitálnej závislosti Európy a jej postaveniu v globálnom technologickom súperení. Podľa neho sa svet čoraz viac presúva do kybernetického priestoru a rozvoj umelej inteligencie naberá exponenciálne tempo. Technologickému vývoju dominujú USA a Čína, zatiaľ čo Európa v tejto oblasti zaostáva a jej vyhliadky na dobehnutie globálnych lídrov nie sú optimistické.

Budúcnosť Európy preto bývalý podpredseda vlády a minister financií SR nevidí v snahe kopírovať technologických gigantov, ale v schopnosti rozumne a efektívne využívať a implementovať existujúce inovácie. Práve pozícia „smart second movera“ môže Európe umožniť posilniť svoju konkurencieschopnosť a získať väčšiu mieru digitálnej suverenity. Zároveň zdôraznil, že technologická transformácia je aj politickou výzvou. Európska identita je podľa neho stále slabšia než národné identity členských štátov a ak chce EÚ uspieť v globálnej konkurencii, bude musieť posilniť niektoré spoločné kompetencie a schopnosť konať jednotne.

Odolná krajina: Ako riadiť krízu v digitálnom veku?

Diskusie sa následne posunuli k otázkam, ako budovať odolnosť jednotlivých štátov a organizácií v čase rastúcich bezpečnostných hrozieb. Panel Odolná krajina: Ako riadiť krízu v digitálnom veku? sa zameral na vzťah medzi ochranou kritickej infraštruktúry, kybernetickou bezpečnosťou a kybernetickou obranou, ako aj na zabezpečenie kontinuity kľúčových služieb štátu počas incidentov a krízových situácií.

V 1on1 rozhovore vystúpil Patrik Krauspe, štátny tajomník Ministerstva vnútra SR, ktorý zdôraznil, že žiadny štát nedokáže úplne eliminovať riziko krízových situácií či kybernetických útokov. Kľúčové je preto riadené nastavenie procesov a mechanizmov, ktoré umožnia čo najrýchlejšiu obnovu napadnutých systémov a zachovanie fungovania základných služieb pre občanov.

Foto: Itapa

P. Krauspe poukázal na to, že Slovensko je aj vďaka aktuálnej legislatíve a zavedeniu konceptu „závažného kybernetického bezpečnostného incidentu“ na podobné situácie dobre pripravené. Krízy sa stali novou realitou, a preto je nevyhnutné posilňovať preventívny prístup, koordináciu a integrovanú spoluprácu všetkých relevantných zložiek. Práve schopnosť včas reagovať a efektívne obnoviť pôvodný stav po incidente bude rozhodujúcim faktorom odolnosti štátu v digitálnom veku. „Krízová pripravenosť dnes nie je len otázkou technológií. Je predovšetkým otázkou procesov, spolupráce a schopnosti prijímať rozhodnutia v reálnom čase,“ povedal P. Krauspe.

Digitálna suverenita ako základ odolnosti a rastu

V centre pozornosti boli aj riešenia vedúce k bezpečnej digitálnej suverenite. Peter Balco zo spoločnosti Atos Slovensko upozornil, že jej význam rastie úmerne s rýchlym a často neregulovaným nasadzovaním umelej inteligencie do praxe.

Zdôraznil, že digitálna suverenita musí byť súčasťou digitálnej stratégie každej organizácie a tvoriť základ jej odolnosti, diferenciácie a rastu. Zároveň poukázal na vysokú závislosť Európy od zahraničných technológií. Podľa prezentovaných údajov by bez prístupu k technológiám z USA prestalo fungovať až 74 % verejne obchodovaných spoločností v EÚ. Digitálna suverenita preto nie je o izolácii, ale o riadenej nezávislosti, transparentnosti a strategickej kontrole nad dátami, technológiami a infraštruktúrou. Ide o tému, ktorá už nie je voliteľná, ale nevyhnutná pre bezpečné fungovanie organizácií aj štátov.

Zsolt Géczi z Palo Alto Networks nadviazal panelom Kybernetické bojisko 2026, v ktorom predstavil hlavné trendy formujúce súčasné kybernetické hrozby. Upozornil, že umelá inteligencia sa stala nástrojom na znásobenie schopností útočníkov. Kybernetických útokov nielen pribúda, ale podľa prezentovaných údajov sú v porovnaní s minulým rokom až štvornásobne rýchlejšie, keďže AI výrazne skracuje celý životný cyklus útoku.

Potrebu posunu od analýzy hrozieb k autonómnej kybernetickej obrane ilustroval aj vývoj v oblasti AI agentov. Ich počet dosahuje približne 1,3 miliardy a až 80 % zákazníckych riešení bude v blízkej budúcnosti využívať AI agentov. Adekvátne bezpečnostné opatrenia má však v súčasnosti zavedených menej ako 6 % organizácií.

Paralelné diskusie sa ďalej venovali otázkam ďalšieho smerovania cybersecurity priemyslu či technológiám pre bezpečnosť krajiny. Na diskusiu Martina Hrachalu z Ministerstva vnútra SR a Jozefa Voľanského z Hasičského a záchranného zboru o tom, ako technológie menia prácu polície, hasičov a bezpečnostných zložiek nadviazali ukážky Ako vyzerá moderné hasičstvo v 21. storočí? – v EXPO zóne bolo možné vidieť najmodernejšie technológie, ktoré pomáhajú zachraňovať životy počas krízových situácií doma aj v zahraničí. Medzi exponátmi bol napríklad hasičský robot Colossus, ktorý dokáže zasahovať v extrémnych podmienkach s teplotami až do 900 °C, moderné výjazdové tablety GINA poskytujúce hasičom aktuálne informácie priamo počas zásahu či systémy mobilnej krízovej komunikácie používané pri riadení mimoriadnych udalostí. Nechýbal hasičský automobil SCANIA a alternatívne robotické riešenie First Mover, drony využívané pri monitorovaní požiarov, pátraní po osobách a mapovaní povodňových oblastí vrátane transportného dronu DJI FlyCart 30 s nosnosťou až 40 kg. Súčasťou prezentácie bola aj miniponorka a ďalšie špecializované technológie, ktoré zvyšujú bezpečnosť, efektivitu a rýchlosť zásahov záchranných zložiek.

Keď už nevieme, čo je skutočné: sociálne inžinierstvo a digitálna dôvera v ére AI

Tento dôležitý panel na Jarnú ITAPA 2026 priniesol Domagoj Marić z Pontis Technology, expert stojaci za vývojom systému PhisHRban. Ten pomocou umelej inteligencie a spracovania prirodzeného jazyka identifikuje phishingové weby a podvodné e-maily a patrí medzi významné AI cybersecurity iniciatívy v Chorvátsku.

Foto: Itapa

D. Marić upozornil na rastúci problém dôveryhodnosti digitálneho obsahu. Podľa prezentovaných údajov tvorí až 51 % internetovej prevádzky syntetický obsah. AI dokáže vytvárať texty, obrázky, videá aj hlasy na úrovni, ktorá výrazne sťažuje rozlíšenie medzi autentickým a umelo vytvoreným obsahom. Zneužiteľné pritom môžu byť fotografie, hlasové nahrávky či identita konkrétnych osôb.

Za jednu z kľúčových výziev preto označil obnovu digitálnej dôvery a návrat internetu k tzv. human friendly pravidlám. V prostredí zaplavenom syntetickým obsahom môže byť podľa neho jednou z ciest ochrany aj vedomý krok späť v používaní sociálnych sietí a digitálnych nástrojov. S rastúcim objemom obsahu generovaného AI bude čoraz väčšiu hodnotu predstavovať autenticita, overiteľnosť a dôvera.

V kontexte rastúcej digitalizácie sa otvorila aj téma Kyberbezpečnostné požiadavky bez veľkého rozpočtu, Odolnosť štátu v kríze: od prvých minút po národné plány reakcie, Agentická AI ako nový útočný vektor so skvelým keynote spíkrom – etickým hackerom Danielom Hejdom či Regulačná smršť v kybernetickej bezpečnosti zastrešená Róbertom Kováčom a Zuzanou Regenda z Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR. Finále patrilo téme Keď zlyhanie nie je možnosť: ako štát buduje kybernetickú odolnosť zameranej na schopnosti štátu zabezpečiť kontinuitu poskytovania digitálnych služieb aj v čase rastúcich kybernetických hrozieb.

Diskusia otvorila otázky budovania odolnosti kľúčových informačných systémov, pripravenosti na kybernetické incidenty a koordinácie jednotlivých rezortov pri ich riešení. Pozornosť sa sústredila aj na rozvoj bezpečnostného dohľadu, reakčných kapacít a plánov kontinuity prevádzky, ktoré sú nevyhnutné pre fungovanie služieb, bez ktorých sa štát nezaobíde.

V paneli vystúpili Róbert Kováč z Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, Jozef Pajtina z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR a Stanislav Schubert z Ministerstva financií SR, ktorí sa venovali výzvam spojeným s budovaním kybernetickej odolnosti verejnej správy a posilňovaním pripravenosti štátu na krízové situácie.

SECURITY DAY ukončil ITAPA OPEN TALK Kybernetická odolnosť Slovenska: od vízií k realite, do ktorého pozvanie prijali Martin Hrachala z Ministerstva vnútra SR, Ivan Makatura z Asociácie kybernetickej bezpečnosti a Ladislav Šnapko z Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR.

Počas obidvoch dní je súčasťou konferencie interaktívna EXPO zóna, v ktorej partneri a vystavovatelia prezentujú aktuálne iniciatívy a projekty, dva masterclassy a nové formáty Meet the Speaker a Meet the Exhibitor.

Partner témy