Prieskum: Digitálne účtenky na Slovensku porážajú tie papierové na celej čiare

Redakcia FinReport Publikované: 9.9.2022 Poslať

Priemerný Slovák dostane každý mesiac približne 22 účteniek. Tri zo štyroch si odnáša z obchodu, každú štvrtú vyhadzuje. Až 75 % respondentov prieskumu je ochotných rozlúčiť sa s papierovými účtenkami a začať používať len elektronické. Láka ich najmä možnosť ich neskoršieho dohľadania, úspora papiera alebo odpadajúca nutnosť archivovať účtenky doma.

Foto: Shutterstock

Papier už nie je zaujímavý

„Miera, s akou Slováci volajú po digitálnych účtenkách, nás neprekvapila. Z pohľadu zákazníkov totiž prinášajú zásadné výhody,“ hovorí generálny riaditeľ spoločnosti Mastercard pre Českú republiku a Slovensko Michal Čarný.

Medzi tie najzásadnejšie výhody patrí istota, že účtenky majú vždy poruke, ďalej je to evidencia nákupov alebo fakt, že im odpadne nutnosť účtenky archivovať doma. Dôležitú úlohu zohrávajú aj obavy z negatívneho vplyvu termopapiera na životné prostredie. Úspora papiera je argumentom pre viac ako tri štvrtiny respondentov. Zhruba každého dvadsiateho motivuje aj obava zo zdravotného vplyvu chemikálií v tradičných účtenkách.

Zvýšený záujem o digitálne účtenky archivované v mobilnom bankovníctve prejavujú ľudia mladší ako 49 rokov, obyvatelia väčších miest a tí, ktorí v minulosti nemohli papierovú účtenku pre potreby reklamácie tovaru nájsť. Úlohu potom hrá aj pozitívna skúsenosť s aplikáciami vernostných kariet obchodníkov. Niektorí z nich totiž digitálne účtenky do svojich mobilných riešení už implementovali.

V priemere 262 účteniek ročne

Koľko papierových účteniek nám vlastne končí vo vreckách, v peňaženkách a kabelkách? V priemere Slováci dostanú 22 účteniek každý mesiac – 16 z nich si odnesú so sebou domov, zvyšných 6 potom v obchode nechajú. Ročne to robí spolu viac ako 260 účteniek.

Väčšina končí v osobitnej zložke (30 %), dedikovanej zásuvke (38 %) alebo papierovej škatuli (31 %). V archivácii však nie sme príliš dôslední – zhruba dve účtenky totiž so sebou nosíme aj niekoľko týždňov po nákupe v peňaženke alebo taške. Nájdu sa aj takí (11 %), ktorí ich namiesto odkladania nechávajú voľne ležať na stole alebo na polici. Veľké rozdiely sa nájdu aj v tom, ako dlho na ne doma padá prach.

Úplne bežne doma účtenky hromadíme dlhšie ako jeden alebo dva roky. Robí tak 26 %, respektíve 13 % z nás. Viac ako 30 % opýtaných na ne dokonca nesiahne skôr ako počas veľkého upratovania domácnosti. Viac ako tretina respondentov ich využíva ako podklad pre rýchlu poznámku, každý desiaty potom ako záložku do knihy. Štyrom percentám respondentov poslúžila ako podložka pod kývajúci sa stôl.

Partner témy

Odkladáme si najmä účtenky z elektroniky a oblečenia

Nie každému tovaru však v prípade archivácie účteniek prikladáme rovnakú dôležitosť. Prioritu má drahší tovar, ktorý spotrebitelia nekupujú pravidelne, teda spotrebná elektronika, ako mobilné telefóny, tablety alebo slúchadlá (92 %), elektrotechnika (88 %) a oblečenie spolu s obuvou, pri ktorých si účtenky zakladá aspoň raz mesačne 84 % respondentov. Naopak, v prípade potravín, drogérie alebo ubytovania tak robí asi len každý desiaty.

Ako sa vyhnúť nepríjemnostiam

Účtenky si väčšinou neodkladáme, pretože by nám na nich záležalo, ale skôr pre prípad, že bude zakúpený tovar potrebné reklamovať alebo vrátiť. Často sú však účtenky samy zdrojom frustrácie. Až 57 % respondentov prieskumu má skúsenosť s tým, že potrebovali reklamovať tovar, ale účtenku skrátka nemohli nájsť. Polovica opýtaných účtenku síce našla, tá však bola pre zmenu vyblednutá a nečitateľná.

Približne každý desiaty respondent prieskumu u svojej banky reklamoval podozrivú transakciu, ktorú nebol schopný identifikovať. Vo väčšine prípadov pritom nešlo o chybu na strane finančnej inštitúcie, ale o nákup, ku ktorému sme neboli spätne schopní priradiť obstaraný tovar. „Konkrétny nákup môžete v mobilnom bankovníctve vďaka pripojenej digitálnej účtenke nielen ľahko identifikovať, ale aj kedykoľvek spätne vyhľadať pre potreby reklamácie alebo vrátenia tovaru,“ dodáva M. Čarný.