Foto: Walletmor

Prvý čip použili už pred štvrťstoročím

Mikročip bol prvýkrát implantovaný do človeka v roku 1998. Bol to pokus, ktorý si v nasledujúcich rokoch našiel pokračovateľov. Komerčne dostupnou sa táto technológia stala len nedávno a na predaj sú tieto čipy len od minulého roku.

„Implantát sa dá použiť na zaplatenie drinku na pláži, kávy v cukrárni, alebo hoci aj u kaderníka či vo vašom miestnom obchode s potravinami,“ hovorí Wojtek Paprota, zakladateľ a generálny riaditeľ britsko-poľskej firmy Walletmor, ktorá už podkožné platobné čipy uviedla na trh a ponúkla ich na predaj.  

Ako smartfón alebo bezkontaktná karta

Takýto čip, ktorý je možné použiť na bezkontaktné platby na ktoromkoľvek kartovom termináli na svete, váži menej ako gram a je len o niečo väčší ako zrnko ryže. Skladá sa z malého mikročipu potrebného na ukladanie zašifrovaných platobných údajov a bezdotykovej antény obalenej biopolymérom – materiálom prírodného pôvodu.

Výrobca tvrdí, že je úplne bezpečný, má regulačné schválenie, funguje ihneď po implantácii a zostane pevne na svojom mieste. Nevyžaduje ani batériu ani iný zdroj energie.

Technológia, ktorú spoločnosť využíva, funguje podobne ako bezkontaktný platobný systém v smartfónoch. Do ruky človeka sa vstrekuje v lokálnej anestézii. Platobné implantáty iných výrobcov sú založené na rádiofrekvenčnej identifikácii (RFID), čo je podobná technológia, ktorá sa bežne vyskytuje vo fyzických bezkontaktných debetných a kreditných kartách.

Kľúčový je dosah magnetickej väzby

Čipové implantáty obsahujú rovnaký druh technológie, ktorú ľudia používajú na dennej báze – od príveskov na kľúče po odomykanie dverí, karty verejnej dopravy či bankové karty, ktoré sa využívajú na bezkontaktné platby.

„Vzdialenosť čítania je obmedzená malou anténnou cievkou vo vnútri implantátu. Implantát sa musí nachádzať v elektromagnetickom poli kompatibilnej čítačky RFID alebo NFC. Iba vtedy, keď je medzi čítačkou a transpondérom magnetická väzba, sa dá informácia z implantátu prečítať.

Partner témy

Obavy o bezpečnosť informácií

Môže sa zdať, že predstava implantovania takéhoto čipu do ľudského tela je pre väčšinu populácie otrasná až neprijateľná. Prieskum na 4-tisíckach respondentov v Britskom kráľovstve a krajinách Európskej únie však ukazuje niečo iné. Viac ako polovica opýtaných (51 %) by zásadne nebola proti a bola by ochotná uvažovať o takejto možnosti.

Správa z tohto prieskumu však zároveň uvádza, že najväčší problém pre respondentov predstavovali obavy z invazívnosti zákroku a otázky bezpečnosti. Nejasnosti sú totiž okolo budúcnosti týchto čipov, keď by sa mohli stať nositeľmi množstva citlivých a nielen finančných informácií. Najzásadnejší problém majú ich potenciálni používatelia s tým, či ich súkromné informácie budú na čipe v bezpečí, a či ich prostredníctvom neho nebude možné sledovať.

Kto sa postará... a kde sú hranice?

Podľa odborníčky na fintech a spoluautorky knihy Beyond Goog Theodory Lauovej implantované platobné čipy sú len rozšírením internetu vecí. „Je to iba ďalší a nový spôsob pripojenia a výmeny dát,“ hovorí.

Ako uvádza ďalej, táto technologická novinka by mnohým ľuďom uľahčila platenie za tovary alebo služby. No na druhej strane je otázkou, ako jej prínos vyvážiť možnými rizikami.

„Koľko sme ochotní zaplatiť za svoje pohodlie? Kde urobíme hranicu, pokiaľ ide o súkromie a bezpečnosť? Kto bude chrániť kritickú infraštruktúru a ľudí, ktorí sú jej súčasťou?“ kladie si otázky  odborníčka na finančné technológie.

Temná stránka moderných technológií

Opatrná v súvislosti s budúcim využívaním pokročilejších vstavaných čipov je aj profesorka politiky, správy a etiky na Henley Business School pri Reading University Nada Kakabadseová: „Technológia má temnú stránku, ktorá má potenciál na zneužitie. Tým, ktorí nemilujú individuálnu slobodu, otvára zvodné nové pohľady na kontrolu, manipuláciu a útlak.“

Zároveň tiež varuje, že výsledkom masového využívania bezkontaktných podkožných platobných čipov by mohlo byť „zbavenie postavenia mnohých ľudí v prospech niekoľkých jedincov.“ V tejto súvislosti sa objavili aj otázky, či je etické čipovať ľudí podobne, ako sa to robí napríklad pri registrácii zvierat.

Docent v oblasti inovácií a podnikania na University of Winchester Steven Northam verí, že obavy nie sú opodstatnené. On sám je popri akademickej práci zakladateľom technologickej firmy BioTew, ktorá od roku 2017 vyrába implantované bezkontaktné čipy. Tie aplikuje ľuďom so zdravotným postihnutím a ony im napríklad umožňujú jednoduchšie a automaticky otvárať dvere.