Platenie prsteňom prináša aj možné bezpečnostné riziká

Foto: Smart Ring News

Prstene fungujú inak ako mobil

V prípade platenia mobilom alebo inteligentnými hodinkami nedochádza k prenosu údajov z fyzickej platobnej karty, ale ide len o dočasné dáta. Klient platbu autorizuje cez bezpečnostnú metódu, ktorú si nastaví, či už je to rozpoznanie tváre, odblokovanie telefónu, alebo PIN kód.

Platenie inteligentným prsteňom má iné technické riešenie. „Prstene fungujú na princípe karty umiestnenej na prste. To znamená, že klient pri platbách do 50 eur prikladá zariadenie k platobnému terminálu bez toho, aby zadával PIN kód. V prípade, ak ide o platbu nad 50 eur, platobný terminál sa vás opýta na PIN kód ku karte,“ vysvetľuje PR manažér VÚB banky Dominik Miša.

A to je práve rozdiel v platbách jednotlivými inteligentnými zariadeniami. V prípade prsteňa totiž klient zadáva PIN kód ku karte a nie k mobilnému telefónu. „Zároveň je tam ešte súhrnný limit 150 eur, na malé platby do 50 eur. V prípade ich prekročenia si prsteň vypýta PIN kód ku karte,“ dokončuje D. Miša.

Rýchlosť na prvom mieste?

Hoci sa väčšina prsteňov využíva najmä na monitorovanie rôznych telesných funkcií, niektoré sú určené aj na bezkontaktné platenie. Odborníčka na kybernetickú bezpečnosť vidí pri platení prsteňom niekoľko osobitostí.

„Špecifické sú možno viac v rýchlosti použitia ako v špeciálnom zabezpečení. Biometria, ktorú využívajú, nie je jedinečná. Keďže ide o bezkontaktnú platbu aktivovanú vďaka vašej biometrii, ktorá je vlastne stále aktívna, môže dôjsť k zadaniu platby bez toho, aby ste si to všimli,“ tvrdí Zuzana Holý Omelková zo spoločnosti GAMO technologies.

Partner témy

O tom, či je platenie inteligentným prsteňom bezpečné, rozhoduje niekoľko faktorov. „Ide najmä o zabezpečenie príslušného mobilného zariadenia, teda či v mobile nie je škodlivý kód, ktorý by upravoval platby, a či sú v zariadení dostatočne ochránené dôverné údaje, ako napríklad číslo platobnej karty,“ hovorí expert na informačnú bezpečnosť z Fakulty informatiky a informačných technológií STU v Bratislave docent Ladislav Hudec.

Platobné prstene sú prepojené s mobilným telefónom prostredníctvom aplikácie, ktorú si používateľ nainštaluje do smartfónu. Ak je mobilné zariadenie infikované vírusom, ten sa môže dostať aj do samotného smart prsteňa. Dôležité je preto dbať o zabezpečenie mobilného telefónu.

Druhým faktorom podľa neho je spôsob zabezpečenia komunikácie medzi platobným zariadením a platobným terminálom. „Využíva sa bezkontaktné spojenie NFC. Hoci je chránené šifrovaním, môže nastať kompromitácia bezpečného spojenia,“ dodáva L. Hudec. „Osobne si viem inteligentné prstene predstaviť možno ako účinný tokenový autentifikátor,“ dodáva k ich bezpečnosti Z. Omelková.

Nielen mobily, ale aj hodinky a prstene

V súčasnosti sa dá platiť nielen mobilom, hodinkami či prsteňom, ale aj šperkami, kľúčenkami, kabelkami a oblečením. „Službu možno plne využiť so zariadeniami značiek Digiseq, Fidesmo, Tappy, Xiaomi, G+D a Zepp,“ uvádza na svojej internetovej stránke 365.bank.

Dnes už je vo svete možné na bezkontaktné platby využiť aj čip implantovaný pod pokožkou. Tento čip je len o niečo väčší ako zrnko ryže a váži menej ako gram. Skladá sa z mikročipu, ktorý je potrebný na ukladanie zašifrovaných údajov, a takisto z bezdotykovej antény, ktorá je obalená prírodným biopolymérom. Na rozdiel od iných platobných zariadení nevyužíva batériu. Do ruky sa vstrekuje v lokálnej anestézii.

Na otázku, akými ďalšími zariadeniami budeme môcť platiť v budúcnosti, je podľa L. Hudeca ťažké odpovedať. „Rozhodujúcim ukazovateľom pri ďalších možnostiach použitia inteligentných zariadení bude zohrávať zabezpečenie vysokej bezpečnosti pri platení,“ uzatvára expert.