Obavy z AI sa nenaplnili, investori presúvajú bilióny z čipov späť do softvéru

Foto: Pexels

Od 22. júna 2026 sa výkonnostný rozdiel medzi polovodičovými a softvérovými ETF fondami roztvoril na rekordných takmer 50 percentuálnych bodov. Zatiaľ čo softvérové ETF si pripísali 24 %, za rovnaké obdobie polovodičové ETF o 24 % klesli. Nejde pritom len o úzky okruh obrích spoločností – v sledovanom koši 45 softvérových akcií zaznamenalo rast až 37 titulov, kým zo 60 polovodičových firiem oslabilo 59.

Rozsiahly presun kapitálu sa odzrkadľuje aj v celkových trhových hodnotách. Len Microsoft pridal od tohto obratu na svojej trhovej kapitalizácii takmer 900 miliárd dolárov, Palantir 150 miliárd a SAP 70 miliárd dolárov. Na druhej strane, Micron, TSMC, Arm a AMD spoločne stratili zhruba 950 miliárd dolárov. Celkovo softvérový sektor získal približne 1,5 bilióna dolárov, zatiaľ čo čipový segment zaznamenal pokles o zhruba 2,6 bilióna dolárov.

V počiatočných fázach technologického ošiaľu okolo umelej inteligencie totiž softvérový sektor čelil silnému tlaku. Medzi investormi panovali obavy z takzvanej „AI disrupcie“. Predpokladalo sa, že generatívna AI zásadne naruší tradičný model predplatného (SaaS). Predstava, že AI dokáže poľahky a s minimálnymi nákladmi generovať kód a znížiť bariéry vstupu na trh, vyvolala obavy z komoditizácie softvéru. Trh sa taktiež obával, že etablované firemné aplikácie budú nahradené univerzálnymi AI agentmi, čo by viedlo k strate zákazníkov. 

„Saaspocalypse“ sa (zatiaľ) nekoná

Tieto obavy sa však vo výsledkoch firiem nepotvrdzujú. Ako ukazujú najnovšie dáta z analytickej správy FactSet Earnings Insight, softvérové odvetvie dosiahlo v druhom štvrťroku 2026 medziročný rast tržieb o 18 %, čo poukazuje na vysoký dopyt po ich riešeniach. Navyše, zisky rástli až o 26 %, čo nateraz vylučuje, že by umelá inteligencia  komoditizovala softvérové podnikanie, vytvárala etablovaným hráčom významnejšiu konkurenciu a tlačila ich do znižovania cien. 

To, že očakávaná „Saaspocalypse“ sa zatiaľ nekoná, ale neznamená, že dlhodobé riziká technologickej disrupcie zmizli. AI skutočne môže významne narušiť biznis model najmä v oblasti softvéru na tvorbu obsahu, kde sú súčasné generatívne modely už dnes veľmi presvedčivé a pre tradičné nástroje predstavujú prudko rastúcu konkurenciu. Pod podobným tlakom sa môžu ocitnúť aj tvorcovia CRM systémov, keďže pre firmy bude čoraz jednoduchšie a lacnejšie vytvoriť si vlastný systém šitý priamo na mieru vďaka AI asistentom. Zraniteľné zostávajú menšie softvérové spoločnosti, ktoré neplnia vo firemných procesoch kritickú rolu a ich nahradenie nenaráža na zásadné technologické či procesné prekážky.

Na opačnom konci spektra a v oveľa lepšej pozícii sú spoločnosti s hlbokou integráciou do podnikových operácií, čo ich robí ťažko nahraditeľnými. Príkladom sú ERP systémy alebo riešenia pre kybernetickú bezpečnosť. Riziko ich disrupcie je výrazne tlmené ľudským faktorom a korporátnou zodpovednosťou: manažéri pracujúci s kritickými firemnými dátami nebudú ochotní brať na seba riziko kritických chýb a len veľmi ťažko pristúpia na implementáciu neoverených, AI vygenerovaných nástrojov na úkor stabilných a overených riešení.

AI stále diktuje tempo

Na akciových trhoch je však stále najsilnejším trendom umelá inteligencia, z ktorej ťažia najmä americké indexy. Index S&P 500 si od začiatku roka pripísal 11,9 %, čím nadväzuje na vydarené predchádzajúce roky. Z masívnych investícií do AI profitujú predovšetkým „hyperscaleri“ (veľkí poskytovatelia cloudových a dátových služieb) a výrobcovia čipov. 

Oprávnene však rastú obavy z vysokej koncentrácie indexu S&P 500. Zastúpenie 5 najväčších spoločností v indexe (Nvidia, Apple, Microsoft, Amazon a Google) dosiahlo 26,3 % a 20 najväčších 48,4 %, pričom sektory technológií a komunikácií už spolu presahujú 50 %.  Rastúca koncentrácia predstavuje pre investorov riziko, keďže na trhu naďalej panuje neistota ohľadom udržateľnosti ziskov v tomto odvetví. Ocenenie amerických akcií započítava scenár silného rastu aj v ďalších rokoch. Veľkú časť ziskov však poháňa supercyklus v odvetví čipov, ktorý nafúkol ziskové marže a kapitálové investície len dočasne. Rast tak nemusí byť udržateľný a ocenenie zodpovedať realite. Rizikom je i cirkulácia kapitálu vo vnútri úzkej skupiny najväčších technologických firiem, pri ktorej technologický sektor generuje zisky predovšetkým investíciami v rámci vlastného ekosystému.

Európa ako bezpečnejšia alternatíva

Slabina európskych indexov, ktorá viedla k rokmi trvajúcemu zaostávaniu voči americkým náprotivkom sa môže v čase neistoty ukázať ako silná stránka. Zaostávanie Európy v kľúčových technológiách má za následok len nízke zastúpenie technologického sektora v indexoch. STOXX Europe 600 ponúka stabilnejšiu sektorovú štruktúru, v ktorej technológie tvoria iba 10 % podiel. Vďaka tomu je región do veľkej miery chránený pred prudkými výkyvmi spojenými s ošiaľom okolo AI. To je jedným z kľúčových dôvodov, prečo európske akcie zaznamenali v týždni do 12. augusta prílev 2,44 miliardy dolárov, čo predstavuje najvyššiu hodnotu od prepuknutia vojnového konfliktu v Iráne koncom februára. 

Index STOXX 600 prekonáva historické rekordy, keď tento rok vzrástol o 10,3 %, čím len mierne zaostáva za S&P 500. Okrem defenzívnejšej štruktúry s dominanciou finančného, priemyselného a zdravotníckeho sektora však Európa láka aj atraktívnym ocenením a nadštandardnými hospodárskymi výsledkami. STOXX 600 sa obchoduje na úrovni zhruba 15-násobku očakávaných 12-mesačných ziskov, čo predstavuje hlboký, 26-percentný diskont voči S&P 500. Toto ocenenie sa môže zdať atraktívne obzvlášť po veľmi silnom druhom štvrťroku, v ktorom dosiahol index podľa údajov LSEG medziročný kombinovaný rast korporátnych ziskov o 24,1 %. To je najviac za takmer 4 roky. Ide o významný obrat, keďže zisky európskych spoločností v rokoch 2025 a 2024 takmer vôbec nevzrástli. V súčasnosti európske banky ťažia z vyšších úrokových sadzieb, priemysel z rastúcich výdavkov na zbrojenie a infraštruktúru a energetické spoločnosti z vyšších cien energií. 

Silným argumentom pre európske trhy je aj odolnosť ekonomiky, ktorá znáša dôsledky iránskeho konfliktu výrazne lepšie, než sa očakávalo. Nemecká ekonomika ako motor regiónu potvrdila v druhom štvrťroku medzikvartálny rast o 0,3 %, poháňaný najmä dvojpercentným oživením exportu. Pozitívny trend v nemeckom priemysle dokresľuje aj augustový index nákupných manažérov, ktorý dosiahol 4,5-ročné maximum na úrovni 54,1 bodu. 

Hospodárskej stabilite sekunduje jasnejší výhľad menovej politiky Európskej centrálnej banky. Ten ostro kontrastuje s neistotou v USA, kde trhy zneistila komunikácia nového guvernéra Fedu Kevina Warsha. Rastúcu dôveru v starý kontinent potvrdzuje aj euro, ktoré sa posilnilo na trojmesačné maximum 1,17 USD.

Čo to znamená pre investora? Z hľadiska dlhodobej alokácie portfólia ponúkajú americké akcie vďaka masívnym inováciám naďalej neporovnateľne vyšší rastový potenciál, no tento prísľub je priamo úmerný vyššej volatilite a riziku koncentrácie.  Európske akcie síce nedisponujú potenciálom pre raketový rast, no vďaka pozitívnym fundamentom, výraznému diskontu a stabilnejšej makroekonomickej i fiškálnej situácii sú pre kapitál bezpečnejšiu alternatívu. Racionálne riadené portfólio by preto malo v rámci pohlcovania trhových šokov strategicky prepájať rastový motor amerického trhu s valuačnou a sektorovou ochranou, ktorú momentálne poskytujú európske akcie.