Hľadaj
× Aplikácia Aplikácia

O budúcnosti kryptomien rozhodnú politika, ekológia a projekty štátnych digitálnych mien

Robert Juriš FinTech Poslať

Niektoré krajiny kryptomeny vyslovene zbožňujú, pretože v nich vidia zdroj prospechu a svojej budúcej prosperity, no nie je ich veľa. O niečo viac je tých, ktoré ku kryptomenám zaujali negatívny postoj. Sú to tie štáty, ktoré pochopili, že decentralizované meny nikdy nebudú mať úplne pod kontrolou, a preto platby v nich zakázali a ťažiarov z krajiny vyhnali. Väčšina štátov sveta pláva v strednom vyčkávacom prúde. Zatiaľ sú zdržanlivé a zhodujú sa na potrebe regulácie všetkých digitálnych mien. Nemajú ich totiž „pod palcom“ a obávajú sa, čo im v budúcnosti prinesú.

ťažba kryptomien

Foto: Shutterstock

Lídrami v platení kryptom sú chudobné krajiny

Začnime najmenej početnou skupinou krajín, ktoré sú doslova zamilované do kryptomien. Spomeňme napríklad juhoamerický Paraguaj, stredoamerické štáty, ako Salvádor, Kuba či Panama, alebo niektoré africké krajiny, kde je obchodovanie a platenie kryptomenami legalizované a doslova prekvitá.

Spoločným znakom týchto krajín je, že sú ekonomicky podvyživené a kvôli extrémne vysokej pouličnej kriminalite je tu bezpečnejšie vlastniť virtuálnu ako skutočnú fyzickú menu. To zároveň zvyšuje akceptáciu kryptomien a uľahčuje ich prijímanie miestnym obyvateľstvom.

Najviac kriku bolo okolo Salvádora

Najviac publicity si zatiaľ vyslúžil Salvádor. Vlani v septembri sa totiž stal prvým štátom na svete, ktorý prijal kryptomenu – bitcoin za svoje oficiálne platidlo. Obyvatelia štátu si museli masovo zaregistrovať kryptopeňaženky Chivo, v ktorých našli bitcoiny v hodnote 30 dolárov.

Problém je však v tom, že Salvádor je mimoriadne chudobná krajina, kde ľudia majú problém vyžiť z toho mála, čo majú, a nie ešte riešiť prechod od fyzickej meny na digitálnu. Ďalším zdrojom kritiky je, že prezident Nayib Bukele podľa opozície zneužil túto situáciu na vlastné populistické zviditeľňovanie sa. On totiž neostal len pri prijatí bitcoinu, ale z prostriedkov získaných pri ťažbe a obchodovaní s kryptomenami plánuje postaviť úplne nové mesto Bitcoin City.

Vyhnali ťažiarov z krajiny, kde boli ako doma

Úplne opačný vzťah ku kryptmenám a ich ťažiarom majú niektoré ďalšie krajiny s oveľa odolnejšími ekonomikami. Synonymom nechuti a odporu voči kryptomenám sa v roku 2021 stala Čína. Až do minulého roku bola domovom väčšiny bitcoinových minerov, ktorí na dolovanie kryptomeny využívali miestne cenovo dostupné energetické zdroje, aj chladnejšie podnebie na severe krajiny potrebné na chladenie namáhaných hardvérov.

No dnes je už všetko inak. Ťažbu kryptomien najprv zakázali v severočínskej provincii nazvanej Vnútorné Mongolsko. Spúšťačom bola privysoká spotreba elektrickej energie a tiež vysoké emisie skleníkových plynov súvisiace s ťažbou aj s nie práve zelenými zdrojmi energií.

Cieľom je snaha získať úplnú kontrolu

Analytici však hovoria, že to mohla byť len zámienka, pretože snaha Číny o dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2060 podľa nich nemôže byť skutočným dôvodom na prijaté reštrikcie. Za reálny dôvod považujú fakt, že decentralizované kryptomeny by Čína nikdy nemohla mať skutočne pod svojou kontrolou. Na druhej strane samotná Čína začala s vývojom a rýchlo napreduje s projektom vlastnej digitálnej meny, ktorú chce otestovať už počas blížiacich sa zimných olympijských hier.

V priebehu minulého roka sa zákaz dolovania preniesol aj na všetky finančné transakcie v kryptomenách, a to na celé územie Číny. Biznis s obratom v biliónoch dolárov dostal naozaj tvrdý úder. Výsledkom bolo masívne sťahovanie minerov do iných krajín. Ešte na začiatku minulého roku sedem z desiatich ťažiarov pôsobilo práve v Číne. Svoje aktivity však museli preniesť do iných krajín, najmä do USA (dnes ich je tam viac ako 35 %), ďalej do Kazachstanu (v decembri 2021 ich bolo viac ako 18 %) a tiež do Ruska (približne 10 %).

Positive

Partner témy

 

Čo vyvoláva najväčší odpor voči kryptomenám?

  • Považujú sa za prostriedok na páchanie trestnej činnosti, financovanie nelegálnych aktivít a nástroj na pranie špinavých peňazí.
  • Keďže fungujú na báze blockchainu a sú decentralizované, väčšina krajín sa obáva, že ich nebudú mať dostatočne pod svojou kontrolou.
  • Ťažba kryptomien si vyžaduje obrovské množstvo matematických výpočtov, ktoré je potrebné „poháňať“ enormnou spotrebou elektrickej energie.
  • Kvantum energie je potrebné aj na chladenie namáhaných hardvérov. Preto sa ťažiari sťahujú do krajín, kde je chladnejšie podnebie.
  • Dve tretiny energie spotrebovanej na ťažbu kryptomien pochádza z neobnoviteľných zdrojov. Problémom sú teda aj emisie skleníkových plynov.
  • Bitcoinová sieť ročne vyprodukuje 10 až 12 kiloton e-odpadu. Ide prevažne o počítačový hardvér, ktorý je po použití na ťažbu kryptomien ďalej nevyužiteľný.

Nepokoje v Kazachstane vypli miestnych ťažiarov

Sťahovanie sa minerov za lepšími podmienkami do iných krajín však zďaleka nie je definitívne. Od začiatku tohto roku majú problémy v Rusku aj v Kazachstane, takže si zrejme budú musieť hľadať útočisko v ďalších krajinách. Donedávna bezproblémovú a bohatú ázijskú republiku Kazachstan totiž na prelome rokov zachvátili nepokoje, ktoré spustili demonštrácie proti zdražovaniu plynu.

Vláda preto kvôli lepšiemu ovládnutiu neprehľadnej situácie dala vypnúť internet, čo malo zásadný vplyv nielen na možnosť dorozumievania sa v krajine, ale aj na ťažiarov, pre ktorých sú funkčný internet a dostupné zdroje energií základom pre ich podnikanie.

V Rusku proti kryptomenám vystúpila centrálna banka

Podobne zle na tom sú priaznivci kryptomien aj v Rusku. Miestna centrálna banka v polovici januára 2022 navrhla zákaz ťažby aj používania kryptomien. Ako dôvod uviedla obavy z možného prania špinavých peňazí, špekulatívneho obchodovania s nimi v rámci schém podobných pyramídovým hrám a tiež zo vzniku finančnej bubliny, ktorá môže ohroziť finančnú stabilitu a majetok Rusov.

Vyjadrenie ruskej centrálnej banky ešte neznamená, že ťažbu a používanie kryptomien v Rusku naozaj aj zakážu. Určite to však znamená, že jedna z kľúčových autorít štátu nie je spokojná so smerovaním tejto ťažko regulovateľnej finančnej oblasti a analytici očakávajú, že po strohom vyjadrení sa k slovu môžu dostať aj reštrikčné opatrenia.

V niektorých krajinách to skrátka nejde

Veľmi podobná situácia dnes panuje aj v Pakistane. V krajine najprv zvažovali, že prijmú zákony na reguláciu kryptomien, ktorých využívanie sa v Pakistane dynamicky rozširuje. No vláda aj miestna centrálna banka neskôr odporučili postaviť kryptomeny mimo zákona, čo by z nich urobilo nezákonný finančný prostriedok. K zákazu používania kryptomien sa schyľuje aj v Indii. Paralelne sa tu však pracuje na vývine digitálnej indickej rupie, ktorá by predsa len bola plne pod kontrolou miestnej vlády.

Úplný zákaz platenia kryptomenami platí napríklad v Turecku, africkej Nigérii, v Nepále, juhoamerickej Bolívii a v Ekvádore. Hoci Egypt kryptomeny zatiaľ oficiálne nezakázal, podľa islamského práva šaríja je tento druh finačného biznisu v tejto krajine neprijateľný.

Jedno riešenie na zvládnutie troch problémov

Vyzerá to tak, že ťažiari kryptomien v blízkej budúcnosti nebudú mať na ružiach ustlané ani v európskych krajinách. Najviac proti nim už v súčasnosti brojí Švédsko, ktoré poukazuje na to, že ak bude mať v krajine energeticky extrémne náročných ťažiarov, nebude schopné dodržať uznesenie Parížskeho dohovoru o nízkouhlíkovej budúcnosti. Ak si túto rétoriku osvojí Európska únia, môžeme očakávať ďalšie hromadné sťahovanie minerov.

Existuje však jedno riešenie tohto problému a má technologický charakter. Je ním prechod od energeticky náročného protokolu proof of work k „skromnejšiemu“ systému proof of stake. Pracuje na ňom druhá najsilnejšia kryptomena ethereum. Ak by sa jej to podarilo, pričom zmenu avizuje na polovicu tohoto roku, spotreba energie potrebnej na získanie nových tokenov by klesla až o 99,95 %.

Proof of stake je očakávaným tromfom etherea, ktorý by v prípade úspešného uvedenia do praxe mohol dokázať zvládnuť nielen nástrahy energetickej krízy, ale aj nepriazeň štátnych autorít a tiež konkurenciu zhruba 10-tisíc iných kryptomien. Nechajme sa prekvapiť. 

Digitálne meny ako kompromis a platidlo budúcnosti

Alternatívnym riešením voči kryptomenám, ktoré by pre štáty predstavovalo prijateľný kompromis, sú centrálnymi bankami kontrolované digitálne meny. Aktuálne sa na ich vývine pracuje vo viacerých krajinách sveta. Pre členské štáty eurozóny určite bude zaujímavé digitálne euro. Paralelne však, tak trochu prekvapujúco, na digitálnej mene pracuje aj Francúzsko, ktoré tiež využíva na platenie euro. Z európskych krajín sa o niečo podobné usilujú napríklad aj Švédsko a Rusko. Zrejme najďalej vo vývoji digitálnej meny je Čína, progres zaznamenal aj Singapur, kým Spojené štáty za nimi vo vývoji zatiaľ značne zaostávajú.

logo
Prečítajte si tiež:
16.6.2024 Redakcia FinReport

Počet kryptomenových bankomatov rastie, na celom svete ich je takmer 40-tisíc

Kryptomenám sa darí, a tak stúpa aj počet kryptomenových bankomatov. Úspešné obdobie však trvá len približne 10 posledných mesiacov, ...

15.6.2024 Redakcia FinReport

Najviac držiteľov kryptomien je medzi Indami, najvyššie výnosy však dosahujú Američania

Počet Američanov, ktorí prijímajú kryptomeny, stále rastie. V tomto roku ho podporuje nielen intenzívny záujem o nové technológie, ale aj ...

28.5.2024 Redakcia FinReport

Očakávania vs. realita: Ako sa bude vyvíjať cena bitcoinu po jeho halvingu

Od halvingu bitcoinu prešiel už mesiac, no jeho cena nevystrelila prudko nahor, ako sa pôvodne očakávalo. Táto udalosť v živote najsilnejšej ...

27.5.2024 Redakcia FinReport

ETF fondy pomohli bitcoinu vystreliť nahor, teraz je na rade ethereum

Bitcoin si príchod spotových ETF fondov na trh vychutnal. Jeho cena stúpala už pri očakávaní ich spustenia, a potom, keď sa do investovania ...

16.5.2024 Redakcia FinReport

Zakladateľovi kryptoburzy Binance Zhaovi hrozí nielen mnohomiliónový trest, ale aj trojročné väzenie

Generálny riaditeľ najväčšej kryptomenovej burzy na svete Binance Changpeng Zhao sa ešte v novembri minulého roku priznal, že porušil ...

6.5.2024 Redakcia FinReport

Bitcoin zažil katastrofálny mesiac. Mal rásť, no jeho hodnota sa prepadla ako v čase kryptoizmy

Tohtoročný apríl mal byť pre kryptomeny prelomový. V očakávaní štvrtého halvingu bitcoinu, teda polenia jeho produkcie, sa predpokladalo, ...

5.5.2024 Redakcia FinReport

Prognóza: Výnosy z digitálnych aktív v tomto roku dosiahnu 80 miliárd dolárov

Po 37-percentnom prepade v roku 2022 celosvetový trh s digitálnymi aktívami vrátane kryptomien, NFT a decentralizovaných financií (DeFi) ...

2.5.2024 Redakcia FinReport

Vláda schválila zákon o regulácii kryptoaktív

Regulácia kryptomien dostane aj na Slovensku prísnejšie pravidlá. Vláda schválila návrh zákona o povinnostiach a oprávneniach v oblasti ...

22.4.2024 Robert Juriš

Bitcoin prešiel halvingom, očakávaný cenový skok zatiaľ nenastal

Zrejme najsledovanejšia udalosť roka vo svete kryptomien sa stala realitou. Takzvaný halving bitcoinu sa udial v noci z 19. na 20. apríla 2024. ...

12.4.2024 Martin Jamnický

Prognóza: Kryptomeny rekordne rastú, no do roku 2028 spomalia na slabučké 4 %

Kryptomenám sa v súčasnosti darí ako nikdy doteraz. Bitcoin aj ethereum dosahujú historické cenové maximá za token a viaceré tokeny rastú ...

8.4.2024 Martin Jamnický

Kryptomenovými víťazmi v prvom štvrťroku tohto roku sú Shiba Inu a dogecoin

Kryptomenový ošiaľ v úvode tohto roku vystrelil nahor viacero kryptomien, ktoré v minulosti zaznamenali skôr striedavé úspechy. Hoci ...

4.4.2024 Redakcia FinReport

Zakladateľa kryptoburzy Thodex Fatiha Ozera odsúdili na 11 196 rokov väzenia

Bývalý šéf neúspešnej tureckej kryptomenovej burzy Thodex Faruk Fatih Ozer (30) nastúpil na doživotný trest odňatia slobody po tom, ako bol ...

Mobilná aplikácia
VISA MasterCard Maestro Apple Pay Google Pay