JARNÁ ITAPA 2026: Štát musí chrániť deti online, no nesmie brzdiť inovácie

Foto: Itapa

Toto sú hlavné závery, ktoré dnes odzneli počas konferencie JARNÁ ITAPA 2026. „Regulácia digitálneho priestoru je potrebná a nutná. Nejde však o to, aby sme deti z digitálneho sveta vylúčili alebo ich diskriminovali oproti dospelým používateľom. Cieľom je chrániť ich v období, keď sú vo svojom vývoji najzraniteľnejšie,“ povedal Martin Katriak, štátny tajomník Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR pre informatizáciu.

AI zmení aj to, čo učíme deti

Podľa neho musí štát nastaviť pravidlá tak, aby znižovali riziká pre maloletých, no zároveň nezasahovali príliš do súkromia viac. Rezort preto pracuje na riešeniach, ktoré by umožnili overiť vek používateľa bez toho, aby digitálne služby získavali citlivé osobné údaje dieťaťa. Napríklad prostredníctvom tokenov – systém by tak nemusel poznať identitu používateľa, iba vekovú kategóriu. „Žiadna technológia nikdy nebude dokonalá a vždy sa môžu objaviť spôsoby, ako pravidlá obísť. To však neznamená, že štát nemá konať,“ doplnil Katriak. Pri otázke, kedy sa nové pravidlá začnú uplatňovať na Slovensku, odkázal na európsky AI Act. Ten sa v členských štátoch zavádza postupne a podľa Katriaka určuje aj tempo, akým sa bude regulácia premietať aj do našej legislatívy.

Ochrana detí v digitálnom priestore však podľa odborníkov nie je len otázkou regulácie. Jedným z hlavných hostí konferencie bol aj Michal Valko, uznávaný slovenský počítačový vedec a odborník na strojové učenie, ktorý pôsobí v Inria, prednáša na ENS Paris-Saclay a podieľal sa aj na vývoji Llama - veľkých jazykových modelov spoločnosti Meta. Podľa neho umelá inteligencia zásadne zmení aj školstvo. Kým doteraz sa veľká časť vzdelávania sústredila na osvojenie postupov, AI dnes preberá časť samotnej exekúcie. O to dôležitejšie bude podľa Valka učiť deti akcieschopnosti, proaktivite a zodpovednosti za vlastné rozhodnutia. „Nestačí deťom hovoriť, čo je dobré a čo zlé. Musia pochopiť, že ich činy majú dopad na spoločnosť,“ povedal Michal Valko.

Foto: Itapa

Regulovať áno, brzdiť nie

Regulácia podľa odborníkov nestačí. „Národnú stratégiu pre AI je dobré mať. Hodnotia ju aj firmy pri ratingoch krajiny,“ uviedol Radoslav Štefánek, splnomocnenec vlády SR pre umelú inteligenciu. AI je podľa neho témou podobného významu, akým bola v minulosti elektrina. A preto nemôžeme čakať na dokonalé riešenie. Pripravovaná stratégia má byť prepojená s národným zákonom o umelej inteligencii a stať sa súčasťou Vnútroštátneho plánu digitálnej dekády SR, ktorý sa týka digitálnych zručností, infraštruktúry, digitalizácie firiem aj online služieb štátu do roku 2030.

Práve digitálne zručnosti a lepšie využívanie dát majú byť dôležité aj pri plánovaní trhu práce. Marián Valentovič, štátny tajomník Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, upozornil na analytický model Aliancie sektorových rád, ktorý zhromažďuje dáta zo slovenských aj európskych inštitúcií a pripravuje regionálne predikcie vývoja trhu práce. „Tento model je dôležitým analytickým nástrojom pre rezorty, ale aj pre zriaďovateľov škôl. Umožňuje im plánovať kapacity a štruktúru vzdelávania podľa potrieb zamestnávateľov a trhu práce, a to nielen na základe súčasnej situácie, ale s výhľadom na päť až desať rokov,“ uviedol Valentovič. Výstupy majú pomôcť pri nastavovaní kapacít stredných odborných škôl či schvaľovaní rekvalifikačných kurzov. Ešte tento rok má byť spustená aj webová stránka pre verejnosť, ktorá žiakom a rodičom ukáže perspektívy uplatnenia v jednotlivých regiónoch.

Prezident IT Asociácie Slovenska Emil Fitoš upozorňuje, že regulácia musí byť primeraná. Pri nízko a stredne rizikovej AI by štát nemal vytvárať zbytočné bariéry, ktoré by mohli brzdiť firmy, vrátane startupov. „Ak ich preregulujeme, ublížime práve tým, ktorých chceme na Slovensku rozvíjať,“ upozornil.

Bezpečný digitálny štát potrebuje aj kontrolu nad dátami

Digitálna bezpečnosť sa nekončí pri ochrane detí online. Ak má štát vytvárať dôveryhodné služby, musí vedieť aj to, kde sa nachádzajú najcitlivejšie údaje občanov, kto k nim má prístup a podľa akých pravidiel sa s nimi pracuje. Na dátovú a právnu suverenitu upozornil na konferencii aj Anton Giertli zo spoločnosti Red Hat. Štát podľa neho pracuje s mimoriadne citlivými údajmi – od rodných čísel až po platby. Aj preto pri niektorých službách dáva zmysel, aby dáta alebo modely zostali spracúvané lokálne, na úrovni Slovenska. „Poďme nebyť rukojemníkmi zahraničných veľmocí. Veci, ktoré má zmysel riešiť lokálne, riešme lokálne,“ uviedol Giertli. Dôležité je podľa neho aj to, aby štát nebol závislý od jedného technologického dodávateľa. Otvorené technológie a open source prístup podľa Giertliho dávajú štátu väčšiu slobodu rozhodovania a možnosť vybrať si riešenia, ktoré sú bezpečné, kontrolovateľné a dlhodobo udržateľné.

Foto: Itapa

Moderné technológie pomáhajú aj v boji proti finančnej kriminalite

S rastúcou digitalizáciou finančnej kriminality musí na nové hrozby reagovať aj štát. Jedným z nástrojov, ktoré majú pomôcť efektívnejšie odhaľovať podvody a podozrivé finančné operácie, je Centrálny register účtov. „Páchatelia trestných činov využívajú digitálne nástroje umožňujúce im v priebehu sekúnd obrať ľudí o peniaze a poslať ich cez pol planéty. Preto orgány činné v trestnom konaní nevyhnutne potrebovali nástroj, ktorý by im umožnil efektívne bojovať s trestnou činnosťou,“ opísal Martin Peter, riaditeľ Odboru bankovníctva Ministerstva financií SR. Centrálny register účtov je komplexný systém, ktorého príprava aj implementácia boli zložité. Najmä pre nutnú integráciu viac ako 30 zapojených finančných inštitúcií poskytujúcich dáta do systému. „Dnes sa ukazuje, že príprava bola zvládnutá, funkčnosť systému je takmer po dvoch rokoch od spustenia potvrdená a preto je možné konštatovať, že aj štát vie v oblasti IT pripraviť kvalitné, funkčné a najmä efektívne projekty,“ zhodnotil generálny riaditeľ Sekcie IT Ministerstva financií SR Erik Minarovič.

V oblasti daňovej správy bude jednou z najvýznamnejších zmien nasledujúcich rokov zavedenie elektronickej fakturácie. Podľa Finančnej správy nejde len o legislatívnu zmenu. „Ide o najväčší digitalizačný projekt v oblasti DPH za posledné desaťročia a zároveň o súčasť celoeurópskej transformácie,“ uviedol prezident Finančnej správy Jozef Kiss. Elektronická fakturácia má firmám znížiť administratívnu záťaž, zrýchliť spracovanie faktúr a zároveň štátu priniesť kvalitnejšie dáta, efektívnejší výber daní a boj proti podvodom.