ITAPA AI 2025: Treba pestovať kultúru inovácií – nebyť rýchlejší, ale efektívnejší

Foto: ITAPA

Európa má talent, chýba jej infraštruktúra a spolupráca

Prezident SR Peter Pellegrini upozornil, že Európskej únii nechýba talent ani odborný potenciál, problémom je však nedostatočná kapitálová infraštruktúra a schopnosť dlhodobej udržateľnosti. Slovensko má podľa neho ambíciu stať sa lídrom vo využívaní moderných technológií. „Som presvedčený, že ak Slovensko uchopí najmodernejšie technológie, ktoré už vo svete existujú, a intenzívne a rýchlo ich prispôsobí a implementuje do našej spoločnosti, môžeme získať brand inovatívnej a modernej krajiny,“ uviedol s tým, že Slovensko má na to potrebný potenciál. V diskusii s prezidentom SR vystúpil Peter Chochula z CERN-u, ktorý poukázal na zložitú geopolitickú situáciu a na to, že jednou z hlavných prekážok technologického napredovania v Európe je nielen nedostatočná kapitálová infraštruktúra, ale aj strata schopnosti získavať ľudí na svoju stranu a efektívne spolupracovať. „Základom každej spolupráce je spoločný cieľ a pravidlá – dôvera sa ťažko buduje, ale ľahko stráca,“ zdôraznil. Európa by podľa neho v globálnej súťaži mohla uspieť najmä vďaka otvorenosti – nie hľadaním izolovaných národných riešení, ale vytvorením spoločného hubu verejnoprospešnej umelej inteligencie.

Zdieľaná infraštruktúra a úspory z rozsahu

V paneli AI-ready eGovernment Cloud: Ako môže štát akcelerovať adopciu AI zaznela ako hlavný odkaz potreba zdieľania AI infraštruktúry naprieč verejnou správou. Podstatu tohto prístupu výstižne zhrnul Anton Giertli zo spoločnosti Red Hat slovami: „Grafická karta nie je drahá – drahá je nevyužitá grafická karta.“ Ak by napríklad tridsať organizácií zdieľalo jednu spoločnú platformu namiesto toho, aby si každá budovala vlastnú infraštruktúru, náklady by sa mohli znížiť o desiatky percent. Martin Hrachala z Ministerstva vnútra SR v tejto súvislosti potvrdil, že vládny cloud v súčasnosti poskytuje v rámci zdieľanej AI infraštruktúry služby viac ako 50 inštitúciám. Ako konkrétne príklady budúceho využitia umelej inteligencie vo verejnej správe uviedol spracovanie veľkého množstva neštruktúrovaných dokumentov, prepis hovorenej reči na text či navigáciu služieb pre občana, ktorá môže výrazne odľahčiť prácu call centier. Za pretrvávajúce výzvy označili diskutujúci nedostatok kvalifikovaných odborníkov a potrebu zabezpečenia kybernetickej bezpečnosti. Cieľom štátu je zároveň pestovať aj vo verejnej správe kultúru inovácií – nejde len o to robiť veci rýchlejšie, ale predovšetkým efektívnejšie.

Foto: ITAPA

AI ľudí nenahradí, ale zmení ich prácu

Vládny splnomocnenec pre umelú inteligenciu Radoslav Štefánek (MIRRI SR) na pôde konferencie ITAPA opäť priblížil aktuálny stav prípravy stratégie AI pre Slovensko. Vízia rozvoja a využívania umelej inteligencie má byť podľa jeho slov verejne predstavená 18. decembra 2025. V nadväznosti na ňu bude v roku 2026 pripravená Národná stratégia AI, ktorá nadviaže na víziu a zodpovie na otázku, ako sa stanovené ciele podarí dosiahnuť. Prínosy stratégie majú pocítiť aj občania – v podobe nižšej byrokracie, silnejšej ekonomiky a lepšej ochrany maloletých v online priestore. V tretej oblasti má Slovensko ambíciu zaradiť sa medzi európskych lídrov. Základom úspechu v napĺňaní stratégie sú investície do infraštruktúry a dátových centier, automatizácia verejnej správy a systematické vzdelávanie trhu aj úradníkov. Medzi hlavné prekážky splnomocnenec zaradil rezortizmus a nízku kvalitu dát. Zdôraznil, že obavy zo zmien sú prirodzené, no umelá inteligencia je predovšetkým nástrojom, ktorý môže nahradiť časť procesov. „Je však dôležité, aby na konci akéhokoľvek rozhodnutia vždy stál človek,“ dodal.

V. Šucha: Život s AI zatiaľ nezvládame

Vedec, pedagóg a manažér Vladimír Šucha ponúkol pohľad na umelú inteligenciu ako na silu, ktorá zásadne formuje spoločnosť. Vo prezentácii Spoločenská zmena, ktorá sa už začala upozornil, že AI nie je len ďalším technologickým trendom, ale obrovskou vlnou, ktorú možno len ťažko porovnávať s ktoroukoľvek revolúciou v dejinách. Varoval pred podceňovaním jej dynamiky, na ktorú „ľudský mozog ani inštitúcie v súčasnosti vôbec nie sú pripravené“, a zdôraznil potrebu pripraviť sa na hlboké systémové zmeny. „Budúcnosť už nebude, ako bývala,“ dodal. Umelá inteligencia prinesie výrazné zvýšenie produktivity, reštrukturalizáciu priemyslu, nadbytok kognitívnej kapacity aj zásadnú premenu práce. Súčasne však upozornil na riziká, medzi ktoré patrí strata schopnosti slobodne sa rozhodovať, vznik informačných bublín, polarizácia spoločnosti, manipulácia či nárast hybridných hrozieb. Osobitnú pozornosť venoval dopadu AI na mentálne zdravie mladých ľudí – realitou sa stáva osamelosť, strata zručností a závislosť, čo vedie k oslabovaniu ľudskej dimenzie, teda toho, čo robí človeka jedinečným. Zmeny sa dotknú aj trhu práce: podľa V. Šuchu sa zmení približne 39 % zručností, 77 % firiem bude potrebovať reskilling a 59 zo 100 pracovníkov preškolenie. Hoci až 60 % firiem už dnes využíva umelú inteligenciu, úspešných je len približne 5 %. Pripomenul pritom nadčasový výrok Tomáša Baťu, že „podniky budujú ľudia, nie nástroje“.

Foto: ITAPA

Ignorovať AI nie je alternatíva

Diskusia AI vo vzdelávaní: Vízia alebo realita sa zamerala na to, ako môže umelá inteligencia meniť slovenské školy už v najbližších rokoch. Minister školstva SR Tomáš Drucker predstavil Národný plán integrácie AI do vzdelávacieho systému, ktorý by mal byť realitou už v školskom roku 2026/2027. Ciele plánu označil za obrovskú výzvu nielen pre Slovensko, ale aj pre celý svet a zhrnul ich do troch pilierov: bezpečné, etické a inkluzívne vzdelávanie. Podľa prieskumu využíva AI osem z desiatich žiakov, no len 25 % učiteľov, čo zvyšuje riziko negatívneho vplyvu na deti a mládež. Základom je preto rozvoj digitálnych kompetencií a informatických zručností. Eva Nečasová z iniciatívy AI dětem poukázala na význam stratégie a nového prístupu k vzdelávaniu: „Inak premýšľať a inak sa správať k deťom.“ Miroslava Remenárová zo Slovak Telekom podčiarkla potrebu spolupráce verejného a súkromného sektora. Ako príklad uviedla projekt ENTER (víťaz Ceny ITAPA 2025 v kategórii Najinovatívnejší projekt), do ktorého sa zapojilo viac ako 100-tisíc žiakov a 2 700 učiteľov zo 700 škôl po celom Slovensku. Cieľom je vytvoriť digitálny priestor, ktorý bude prístupný pre všetkých, ale zároveň bezpečný a etický. Na záver diskusie Tomáš Drucker za dôležité označil budovanie odolnej spoločnosti – vzťahovo, emocionálne aj odborne.

Foto: ITAPA

Partner témy