Heslá ako 12345 či krstné mená vaše citlivé dáta ani peniaze neochránia

Martin Jamnický Publikované: 27.9.2024 Poslať

V minulom roku došlo k výraznému nárastu uniknutých prihlasovacích údajov k e-mailovým účtom v kombinácii s heslami, prihlasovacími menami, telefónnymi číslami a ďalšími údajmi. Z pohľadu ukradnutých e-mailových adries a hesiel sa Slovensko nachádza na nelichotivom 17. mieste na svete. A môžeme si za to sami, pretože ako heslo najčastejšie používame číselné rady 12345... alebo často frekventované krstné mená Martin, Monika či Dominika.

Foto: Shutterstock

Slovensko je na nelichotivom 17. mieste

Kyberzločinci sa zamerali na získavanie komplexnejších dát o potenciálnych obetiach, aby ich tak mohli jednoduchšie zneužiť. Vyplýva to z analýzy CRIF CYBER OBSERVATORY, ktorá sa zaoberá digitálnou zraniteľnosťou jednotlivcov a firiem voči kybernetickým útokom.

Na globálnej úrovni kolovalo v roku 2023 na dark webe a iných komunikačných platformách približne 7,5 miliardy zneužiteľných informácií, čo je o takmer 45 % viac ako v roku 2022. Okrem toho bolo v súvislosti s dark webom hlásených celkovo 1,8 milióna prípadov úniku údajov, čo predstavuje nárast o takmer 16 % v porovnaní s rokom 2022.

83117

Ohrození sú aj naši používatelia internetu. V globálnom rebríčku krajín s najčastejšími krádežami e-mailových adries spolu s heslami sa Slovensko s koncovkou „.sk“ umiestnilo na 17. mieste. V porovnaní s Českou republikou sme na tom lepšie, pretože naši susedia s koncovkou „.cz“ sa vyšplhali až na 11. miesto. Neželané prvenstvo držia USA a globálne e-mailové účty s koncovkami „.com“ a „.net“. Na 2. mieste je Rusko s „.ru“, nasledujú Nemecko s „.de“ a Taliansko s „.it“.

Kyberzločinci používajú malvér a falošné aplikácie

„Na krádež osobných údajov používajú kyberzločinci malvér a rôzne falošné aplikácie, ktoré je ťažké odlíšiť od skutočných, takže sa stávajú pascou pre používateľov. Hekeri zneužívajú nástroje umelej inteligencie na zacielenie na spotrebiteľov, veľmi časté sú podvodné e-maily formulované dôveryhodným jazykom. Mnohí internetoví používatelia sú neopatrní – opakovane používajú rovnaké heslo pre rôzne účty a služby, ukladajú svoje prihlasovacie údaje priamo do prehliadača, čím sa zvyšuje ich zraniteľnosť,“ komentuje výsledky štúdie výkonná riaditeľka spoločnosti CRIF Personal Solutions & Cybersecurity services.

Problémom sú jednoduché heslá

Tri najbežnejšie typy e-mailových účtov na dark webe sú Gmail, Yahoo a Hotmail. Najviac ukradnutých účtov sa týka zábavných stránok (57 %), nasledujú e-shopy (16 %) a sociálne siete (12 %). Riziko krádeže týchto údajov môže mať pre obete priame finančné dôsledky. Na štvrtom a piatom mieste boli krádeže účtov súvisiacich s platobnými službami (6 %) a finančnými webovými stránkami a fórami (5%), ako sú napríklad aj bankové stránky.

Partner témy

Napriek digitálnej osvete pretrváva medzi používateľmi problém jednoduchých hesiel a ich opakovaného používania na rôzne účty. Ako ukázal výskum najbežnejších hesiel ponúkaných spolu s osobnými údajmi na dark webe, číselné série 123456, 123456789 a 12345 sú celosvetovým evergreenom. Dajú sa heknúť za menej ako sekundu.

Ako je to na Slovensku? Najčastejšie slovenské heslá nájdené na dark webe za rok 2023 boli kombinácie jednoduchých čísel 123456, 123456789, krstné mená martin, monika a dominika, ale aj výrazy ako onedirection, wattpad, mamina a password.

89275

Naivita panuje aj v prípade kreditných kariet

Pokiaľ ide o kreditné karty, na dark webe sa okrem čísla kreditky objavujú aj CVV kódy a dátumy vypršania platnosti karty, a to až v 97 % prípadov.

Geograficky je nelegálnej výmene údajov najviac vystavená Severná Amerika s 55 % z celkového počtu nasledovaná Európou s 24 %. Medzi krajinami, z ktorých najčastejšie pochádzajú ukradnuté údaje o kreditných kartách, sú na čele svetového rebríčka Spojené štáty, Francúzsko, Mexiko, Brazília a Rusko. Slovensko je až na 83. mieste.

99106

Nikto nie je imúnny voči kyberzločinu

CRIF Cyber Observatory taktiež zistilo, že až 91 % e-mailových účtov na dark webe sa vzťahuje na osobné účty, zvyšok predstavujú firemné účty, čo je však o 2 % viac ako v roku 2022.

Ide o rôzne podnikateľské subjekty z rôznych oblastí, napadnuté sú aj mimovládne organizácie a štátne inštitúcie vrátane veľvyslanectiev, ministerských úradov a poštových služieb. Z analýzy tiež vyplýva, že ciele kyberzločinu sú čoraz rozmanitejšie a imúnny nie je nikto.