Globálna digitálna mena je už témou aj v odborných kruhoch. Nejde len o prianie nadšencov

Foto: Shutterstock

Na otázku, či je reálna globálna digitálna mena alebo aspoň digitálne euro, reaguje viceguvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Ľudovít Ódor: „Veľa bánk na tom pracuje a veľa bánk medzi sebou takouto menou obchoduje.“ Pre plošné zavedenie digitálnej meny je tu však podľa neho viacero prekážok. Sú nimi napríklad súkromné banky alebo najdominantnejšia mena, na ktorú sa viažu všetky ostatné meny.

Viceprezident českého zastupiteľstva MasterCard Miroslav Lukeš dodáva, že dôležité sú tiež politické a ekonomické vplyvy, ktoré digitálnu menu podporujú. „Pre bežných ľudí je digitálna mena najpohodlnejším a najrýchlejším spôsobom platenia. Je tu však veľa nezodpovedaných otázok. Napríklad na svete sú dve miliardy ľudí, ktorí nemajú bankový účet, no majú mobilný telefón. Musíme nájsť riešenie, ako títo ľudia budú môcť digitálnu menu používať,“ vysvetľuje M. Lukeš.

Mohli by sme posielať peniaze e-mailom?

Podľa Roberta Schwertnera z rakúskej spoločnosti Innomagic by sme mohli digitálne peniaze posielať podobne ako posielame informácie, teda e-mailom. „Informácie majú dnes obrovskú hodnotu, niektoré väčšiu než sú samotné peniaze,“ hovorí a dodáva, že týmto smerom sa uberá aj najväčšia sociálna sieť na svete Facebook aj so svojou kryptomenou libra. Facebook chce umožniť používateľom posielať vlastnú kryptomenu priamo cez komunikačnú aplikáciu Messenger.

„Facebook s librou však poukazuje na nevyhnutnosť vyriešiť otázku bezpečnosti pri digitálnej mene. Ak súkromná firma, ktorou Facebook je, dokáže nazhromaždiť také obrovské množstvo informácií o svojich používateľoch, je priveľmi silná. Dokáže totiž robiť svoju vlastnú monetárnu politiku. Tu musí zasiahnuť štát alebo národná banka, ktorí budú v úlohe regulátora,“ vysvetľuje R. Schwertner, ktorý sa netají tým, že je veľkým kritikom kryptomeny libra.

Partner článku

Bez regulácie to zrejme nepôjde

Podľa neho malé digitálne meny alebo kryptomeny, na úrovni niekoľkomiliónového štátu alebo súkromnej spoločnosti, nie sú problém. Ten vzniká až pri gigantoch, ako je Facebook, ktorý dokáže zhromažďovať údaje o miliardách používateľov.

K libre od Facebooku M. Lukeš dodáva, že by sme sa od nej mali učiť. Facebook ako platforma vytvorila priestor, kde sa stretávajú producenti a kupujúci z celého sveta, a práve libra im uľahčuje obchod. Oslobodzuje ich napríklad od poplatkov za zmenu meny alebo čakacích lehôt, ktoré majú tradičné banky pri cezhraničných platbách.

Ďalej hovorí, že konkurovať libre a vytvoriť lepšiu digitálnu menu by bol opäť krok vpred. Zároveň však dodáva, že digitálna mena v takomto meradle je neprebádané územie, ktoré môže priniesť veľa nových situácií, preto absolútne súhlasí, že je nevyhnutná regulácia.

Tiež upozorňuje, že by sme sa mali vyvarovať toho, aby sme sa dostali do situácie, kedy by sa priamo proti sebe postavili Libra a finančná hotovosť. „Hotovosť by nemala šancu. Peniaze majú pomerne komplikovanú infraštruktúru, ktorú práve aj Libra zjednodušuje,“ vysvetľuje M. Lukeš.

Česi sú neutrálni a pripomínajú dôležitosť klasických bánk

Česká republika je podľa Tomáša Holuba z Českej národnej banky (ČNB) zatiaľ technologicky neutrálna. „Netlačíme zbytočne na digitálnu menu. Ak bude rýchlejšia a lacnejšia ako je finančná hotovosť, potom začne byť skutočne zaujímavá,“ vysvetľuje T. Holub.

Podľa neho globálna digitálna mena môže byť otázkou blízkej budúcnosti a môže ekonomike pomôcť. „Nie je to však až taká výzva pre národné banky, skôr pre regulátorov. Ako chceme niečo také implementovať? Kto bude mať digitálnu menu na starosti? Bude to jedna spoločnosť? Ako ochránime obrovské množstvo dát, ktoré sa digitálnou menou nahromadia?“ pýta sa predstaviteľ ČNB a pripomína, že tradičné banky ako také nie sú len tým zlom, za ktoré ich ľudia považujú.

Ľudovít Ódor k Holubovým postrehom dodáva, že ak by sme diskusiu zúžili len na digitálne euro, bolo by namieste zaoberať sa prípravou riešení na spustenie a byť pripravený. „Je dôležité vybudovať infraštruktúru. Takýto prechod by nebol možný o 2 či 3 roky. Je to náročný proces.“

Partner článku

Stále dôležitejšou témou je anonymita

S digitálnymi menami je spojená otázka, ktorá sa stále intenzívnejšie posúva nahor v rebríčku dôležitosti. Je ňou anonymita digitálnych mien a kryptomien. Ak by tieto meny boli anonymné, po čom volá početná skupina fanúšikov, vznikol by tu obrovský priestor na pranie špinavých peňazí či dokonca na terorizmus. Opačný prípad je už spomínaný zber dát o používateľoch. Miroslav Lukeš vidí priestor v experimentovaní.

Už v článku Blíži sa koniec hotovosti a zostanú len digitálne meny? Zmena je možno bližšie než si myslíme! sme spomenuli, že Čína na digitálnom jüane intenzívne pracuje a vo vývoji je približne tri roky pred Európou. Mohla by teda nastať situácia, keď budeme chcieť digitálnu menu prijať, no rozhodnutie bude závislé od čínskeho riešenia.

V Európe vývoj brzdí tiež GDPR. „Čína je síce vo vývoji niekoľko rokov pred naším regiónom, no ak sa pozrieme na rebríček fintechových riešení, je v ňom zásadné zastúpenie spoločností zo západu,“ približuje situáciu Mark Trevor z britskej spoločnosti Vaultex.

Otázka neznie či, ale kedy

Odborníci sa zhodujú v tom, že pri téme globálnej digitálnej meny alebo digitálneho eura je veľa otvorených a nezodpovedaných otázok. Ak by sa prijala digitálna mena, z národných bánk by sa museli stať supervízori, ktorí by súkromné banky vo všetkom zaučili.

Ľudovít Ódor z NBS pripúšťa, že napriek mnohým nezodpovedaným otázkam by sme sa nemali pýtať, či digitálna mena bude, ale kedy bude. „Dôležité je zabezpečiť stabilitu digitálnej meny a nájsť bezpečnostné riešenie. Pozrime sa pred rok 1989, v tom období informácie mizli a zneužívali sa naozaj masívne. Tomuto je potrebné zabrániť. A tiež, digitálnou menou by sa národná banka oveľa viac otvorila občanom a malým biznismenom. Vzniklo by tu veľa situácií, o ktorých teraz toho veľa nevieme.“

O téme globálnej digitálnej meny a digitálneho eura diskutovali odborníci počas online konferencie Finweek zameranej predovšetkým na finančné technológie, ktorá sa konala v Bratislave.