Foto: Shutterstock

Kde všade sa platí eurom

Názov euromeny sa podarilo vybrať na samite Európskej rady v Madride v roku 1995. Výroba eurobankoviek sa začala v júli 1999. Dvanástka krajín Európskej únie ich začala používať od 1. januára 2002. Boli to: Nemecko, Francúzsko, Belgicko, Holandsko, Luxembursko, Írsko, Fínsko, Rakúsko, Grécko, Taliansko, Španielsko a Portugalsko.

Neskôr sa k nim postupne pridali Slovinsko, Malta, Cyprus, Slovensko, Estónsko, Litva a Lotyšsko. Do dnešnej eurozóny teda patrí 19 krajín EÚ. Mimochodom, Slovensko je jedinou krajnou V4, ktorá používa euro. Využíva ho však aj Vatikán, Monako, San Marino, a platí sa ním na Azoroch a Madeire, na Kanárskych ostrovoch a v niektorých ďalších lokalitách mimo Európy.

Vyjadria sa odborníci z každej členskej krajiny

Proces navrhovania novej podoby eurobankoviek sa začne rozsiahlou diskusiou. Úvodným krokom bude zriadenie účelových skupín poverených prieskumom verejnej mienky o možných témach budúcich bankoviek v celej eurozóne. Tematická poradná skupina s jedným odborným zástupcom z každej krajiny eurozóny následne Rade guvernérov ECB predloží užší výber nových tém.

Členovia poradnej skupiny, ktorých ECB vymenovala na návrh národných centrálnych bánk krajín eurozóny, zastupujú rôzne odborné oblasti, napríklad dejepis, prírodné a spoločenské vedy, výtvarné umenie a technológie. Členkou poradnej skupiny za Slovensko je profesorka z Trnavskej univerzity a výskumníčka zo Slovenskej akadémie vied Silvia Miháliková.

Paralelne s vývojom digitálneho eura

Európska centrálna banka svoje rozhodnutie zdôvodňuje záväzkom zabezpečiť inovatívne a bezpečné bankovky, s ktorými sa Európania dokážu stotožniť. Odvoláva sa tiež na Štúdiu platobných zvyklostí spotrebiteľov v eurozóne (SPACE). Uvádza, že „napriek nárastu bezhotovostných platieb počas pandémie koronavírusu dopyt po hotovosti v dôsledku jej kľúčovej úlohy ako prostriedku uchovania hodnoty stúpa“.

„Naším cieľom je vytvoriť eurové bankovky, s ktorými sa občania Európy dokážu stotožniť, a ktoré budú s hrdosťou používať ako svoje peniaze,“ uviedol člen výkonnej rady ECB Fabio Panetta. „Proces navrhovania novej podoby eurových bankoviek však bude prebiehať súbežne s výskumom digitálneho eura. Cieľom obidvoch projektov je naplniť naše poslanie zabezpečovať Európanom bezpečnú a spoľahlivú menu.“

Používanie fyzických peňazí je na ústupe

Len v samotnej Európe sa platobné zvyky a zvyklosti značne líšia. Severské krajiny, ako Nórsko, Dánsko a Fínsko, postupne utlmujú používanie finančnej hotovosti na úkor digitálnych platieb. Švédsko, ktoré nie je členom eurozóny, je ešte ďalej. Väčšina miestnych bankových pobočiek hotovosť nepoužíva a množstvo prevádzok ju ani neprijíma. K tejto situácii pomohol aj švédsky platobný systém Swish vyvinutý tamojšími bankami.

Naopak, krajiny z juhu Európy a tiež Nemecko sa stále spoliehajú na prevahu využívania finančnej hotovosti. Podľa magazínu The Economist náklady na cirkulovanie finančnej hotovosti v obehu stoja tieto krajiny ročne pol percenta hrubého domáceho produktu.

 A ešte je tu Veľká Británia. Masívnejšiemu rozšíreniu digitálnych platieb v krajine bránia vyššie poplatky a pomalšie prevody. A tiež je to zvláštna nostalgia Britov, z ktorých až tretina najradšej zo všetkého pri platení využíva poštové služby.

Zrejme najviac však pokleslo využívanie platenia v hotovosti v rozvojových krajinách. Na svedomí to má okrem obáv vyplývajúcich z pandémie koronavírusu najmä snaha o zvýšenie fyzickej bezpečnosti obyvateľov týchto krajín. Zníženie využívania finančnej hotovosti v mnohých afrických a ázijských krajinách prinieslo významný pokles pouličnej kriminality a v neposlednom rade sú tiež pokusom preskočiť, a teda urýchliť niektoré menové fázy vývoja v nich.

Partner témy

Európska únia a digitálne euro

Európska únia sa v lete tohto roka rozhodla spustiť dvojročnú výskumnú fázu projektu digitálneho eura. Cieľom je, aby občania aj podniky Únie mali možnosť platiť tými momentálne najmodernejšími spôsobmi. „Digitálne euro musí uspokojiť potreby Európanov a zároveň prispievať k prevencii proti nezákonnej činnosti, a to bez akýchkoľvek nepriaznivých účinkov na finančnú stabilitu a menovú politiku,“ povedala prezidentka ECB Christine Lagardeová.

Podľa nej sa finančníci z ECB počas tejto fázy zamerajú predovšetkým na vytvorenie funkčného dizajnu digitálneho eura. Odborníci posúdia možnosti jeho používania tak, aby plnilo úlohu bezrizikovej, dostupnej a efektívnej formy peňazí centrálnej banky. V tejto súvislosti sa počíta aj s úpravou legislatívneho rámca Európskej únie, posúdením vplyvu digitálneho eura na trh, vyhodnotia sa aspekty jeho vplyvu na ochranu súkromia a elimináciu rizík jeho zneužitia.

Americká centrálna banka a digitálny dolár

Vývoj digitálneho dolára za progresom digitálneho eura zatiaľ zaostáva. Americký dolár je totiž stále mimoriadne dominantnou svetovou menou. Je naň naviazaná hodnota množstva komodít vrátane kryptomien, presnejšie stablecoinov. Predstavitelia americkej centrálnej banky (FED) už dávnejšie začali zhromažďovať dáta o potenciálnych výhodách a nákladoch na digitálne platby. Ich postup je však zatiaľ len opatrný.

Obavy totiž vyvolávajú práve spomenuté stablecoiny, respektíve strach z toho, že by sa mohli začať nekontrolovane množiť, čím by fragmentovali už existujúci platobný systém. Zatiaľ nepredstaviteľným scenárom by bolo, ak by sa stali dominantnými na trhu a firmy by stratili prístup k dosiaľ bezpečnému finančnému zúčtovaniu podporovanému vládou.

Nádej pre budúcnosť digitálneho dolára však predstavuje nová podpredsedníčka FED-u Laela Brainardová, ktorá už v minulosti presadzovala myšlienku digitálneho dolára, a ktorá je považovaná za predstaviteľku finančných inovácií vo FED-e. Už na jar tohto roka totiž vyhlásila, že digitálna mena podporovaná americkou centrálnou bankou by mohla uľahčiť Američanom život.

Digitálne meny v ázijských krajinách

Zrejme najďalej s vývojom digitálnych mien pokročili ázijské krajiny. Medzi nimi najmä Čína a Singapur. V Číne sa vývoju a dokonca aj testovaniu takejto meny venujú už niekoľko rokov. Vláda krajiny považuje otázku digitalizácie meny za kľúčový prvok technologickej a priemyselnej transformácie krajiny. Za rozhodujúci moment označuje skutočnosť, že čínsky digitálny jüan musí zostať maximálne centralizovaný, aby sa nevymkol spod kontroly.

Na digitálnej mene pracujú aj v Singapure. Miestna centrálna banka je na veľké vyhlásenia zatiaľ skúpa. Deklaruje len, že pracuje na vývine digitálneho singapurského dolára tak, aby ho bola schopná uviesť do života, ak by k takémuto rozhodnutiu v budúcnosti došlo.