Foto: Shutterstock

Švédsko a jeho e-krona

Najrýchlejší progres v prácach na digitálnej menej vlastnej centrálnej banky (CBDC) zaznamenalo Švédsko. Miestna centrálna banka Riksbank sa touto problematikou začala zaoberať v roku 2017 a v roku 2020 spustila prvú fázu projektu e-krona. Medzičasom sa dostala do ďalšej fázy, ktorú ukončila na sklonku roku 2022.

V roku 2023 Riksbank plánuje preskúmať účinky elektronickej koruny na švédsku ekonomiku. Bude testovať technické riešenie e-krony so zameraním na offline platby a udržateľnosť. Dôležité bude tiež preverenie potreby novej legislatívy v súvislosti s novou menou, pričom sa zameria najmä na koncových používateľov a obchodníkov. Vo finálnej fáze sa potom bude venovať otázkam samotného emitovania novej e-krony.

Nórske základy stoja na ethereu

Druhou severskou krajinou, ktorá aktívne pracuje na vlastnej digitálnej mene, je Nórsko. Miestna centrálna banka Norges Bank v roku 2021 oznámila svoje plány na testovanie technických možností prípravy a uplatnenia CBDC v priebehu niekoľkých nasledujúcich rokov.

V septembri 2022 začala spolupracovať s Bankou pre medzinárodné zúčtovanie s cieľom preskúmať, ako možno digitálnu menu použiť na medzinárodné maloobchodné platby a platby prevodom. Okrem toho verejne sprístupnila zdrojový kód pre svoj CBDC sandbox a potvrdila, že prototypová infraštruktúra pre projekt je založená na ethereu.

Zdržanlivý Island a skeptické Dánsko

Islandská centrálna banka už v roku 2018 začala pracovať na analýze výhod a nevýhod CBDC v tamojších podmienkach. Dokument skúmal účely použitia CBDC, vplyv digitálnej meny na menovú politiku a tiež potreby vypracovania regulačného rámca. Napriek skorému štartu krajina dosiaľ nezverejnila žiadne oznámenie o prípadnom pokroku v tejto oblasti.

Jediná zo severských krajín, ktorá je voči digitálnym menám centrálnych bánk skeptická, je Dánsko. Už v rokoch 2016 a 2017 miestna centrálna banka vykonala prieskum, no zistila, že digitálne meny by predstavovali významné právne, finančné a administratívne výzvy bez jasných výhod pre dánsku spoločnosť.

V júni 2022 publikovala dokument, ktorý analyzoval nové typy digitálnych peňazí vrátane CBDC. Sentiment však zostal nezmenený.

Partner témy

ECB a digitálne euro

ECB začala na digitálnom eure oficiálne pracovať v roku 2021 a v októbri 2023 má oznámiť, či spustí „realizačnú fázu“ zameranú na vývoj a testovanie vhodných technických riešení a obchodných opatrení potrebných na poskytovanie digitálneho eura. Najnovšie ECB oznámila možný vývoj základnej aplikácie Digital Euro, ktorá súvisí s vývojom používateľských digitálnych peňaženiek.

V tejto súvislosti si ECB na sklonku minulého roka spomedzi bánk a fintech spoločností vybrala päť pomocníkov, ktorí jej majú pomôcť posunúť projekt digitálneho eura do ďalšej fázy. Španielska CaixaBank sa zameriava na výrobu prototypu pre P2P online platby. Francúzska Worldline urobí to isté v oblasti offline platieb. Talianska banka Nexi pracuje na platbách v oblasti obchodu. Ďalšie úlohy dostali aj americký Amazon a patentová inštitúcia EPI.

Vyvíjajú aj novú legislatívu

Paralelne s vývojom finančnej technológie, ktorú má na starosti ECB, postupuje aj Európska komisia, ktorá pracuje na legislatívnej úprave týkajúcej sa digitálneho eura a úplného pokrytia okamžitých platieb v rámci celej Európskej únie. Nová a jednotná právna úprava by mala svetlo sveta uzrieť na začiatku roku 2023.

Návrh zákona bude slúžiť ako právny základ pre pokračujúcu technickú prácu Európskej centrálnej banky na vytvorení digitálnej meny, presnejšie digitálneho eura. Pokiaľ ide o okamžité platby, navrhované legislatívne zmeny majú riešiť roztrieštený trh s cezhraničnými platbami v reálnom čase a poskytnúť podnet na iniciatívy otvoreného bankovníctva v celej Európskej únii.

Ako sú na tom ďalšie krajiny

Vlastné digitálne meny vyvíjajú aj ďalšie desiatky krajín z celého sveta. Napríklad Čína svoj digitálny jüan dostala do fázy, že ho mohla otestovať počas nedávnych zimných olympijských hier v Pekingu. Naopak, Spojené štáty svoj projekt vyvíjajú pomalšie ako iné krajiny. Bránia im v tom prílišné obavy z možných komplikácií a možného zneužitia tretími stranami.

Téma CBDC úplne ovládla aj minuloročný singapurský fintech festival SFF 2022, ktorý je najväčším svojho druhu na svete. Digitálne meny centrálnych bánk však nie sú doménou len európskych a ázijských krajín. Venujú sa im totiž aj štáty z amerického kontinentu a veľmi aktívne sú tiež niektoré africké krajiny. Na celom svete sú len dva štáty, ktoré sa oficiálne zriekli možnosti rozvíjať tento projekt. Sú to africký Senegal a juhoamerický Ekvádor.