Dáta sú nová ropa. Prečo firmy platia miliardy za informácie o ľuďoch

Foto: AI

Každý deň vyrábame ekonomicky cenné informácie

Keď človek nakupuje cez internet, používa navigáciu, sleduje video alebo jednoducho prezerá sociálne siete, vytvára digitálnu stopu. Informácie o tom, čo vyhľadáva, kde sa pohybuje, čo kupuje alebo na čo kliká, môžu mať pre firmy značnú hodnotu. Samotné dáta však nie sú automaticky cenné. Ich hodnota vzniká až vtedy, keď ich firma dokáže spracovať a využiť. Informácia, že si niekto kúpil určitý produkt, nemusí znamenať veľa. Ak však firma dokáže z miliónov podobných nákupov zistiť, čo ľudia pravdepodobne kúpia o mesiac, môže podľa toho upraviť výrobu, marketing aj ceny. Práve tu prichádza na scénu umelá inteligencia.

AI mení pravidlá hry

Moderné AI modely dokážu spracovať obrovské množstvo informácií a hľadať v nich vzorce, ktoré by človek nikdy nedokázal odhaliť manuálne. Vďaka tomu môžu firmy presnejšie predpovedať dopyt, odhaľovať podvody alebo prispôsobovať ponuku konkrétnemu zákazníkovi. Pre technologické spoločnosti sa preto kvalitné dáta stávajú strategickou výhodou. Nestačí mať výkonné počítače. Ak má firma kvalitnejšie dáta než konkurencia, môže mať aj lepšie modely a presnejšie výsledky.

To je jeden z dôvodov, prečo najväčšie technologické spoločnosti investujú obrovské sumy do AI infraštruktúry. Súťaž sa totiž neodohráva iba o najvýkonnejšie čipy. Ide aj o prístup k informáciám.

Dáta však majú jednu nevýhodu

Na rozdiel od ropy sa dáta spotrebou nemíňajú. Ak firma vyťaží barel ropy, môže ho už použiť iba raz. Rovnaké údaje však môže využívať opakovane – na analýzu zákazníkov, vývoj produktov, predpovedanie dopytu alebo tréning algoritmov.

To z nich robí mimoriadne špecifické aktívum. Ich získanie môže byť drahé, ale následné využitie vo veľkom meradle môže mať veľmi nízke dodatočné náklady. Práve preto môžu mať technologické firmy s rozsiahlymi databázami obrovskú konkurenčnú výhodu.

Najväčším problémom budú kvalitné dáta

S rastúcim významom umelej inteligencie sa však objavuje nový problém. Internet je plný nekvalitného, opakovaného alebo synteticky vytvoreného obsahu. AI modely sa pritom potrebujú učiť z veľkého množstva kvalitných informácií. Ak bude internet zaplavovať obsah vytvorený ďalšou AI, môže sa znižovať kvalita dát, z ktorých sa nové modely učia. To vytvára paradox. Čím viac AI obsahu vzniká, tým viac dát máme. Zároveň však nemusí ísť o lepšie dáta.

V budúcnosti preto môže byť oveľa cennejšie vlastniť malú databázu kvalitných, presných a unikátnych informácií než obrovské množstvo náhodného internetového obsahu.

Kto vlastní dáta, získava aj ekonomickú moc

Dáta zároveň menia konkurenčné prostredie. Veľká technologická firma, ktorá má miliardy používateľov, získava obrovské množstvo informácií. Nový konkurent môže vytvoriť kvalitnú aplikáciu, ale bez porovnateľného množstva dát môže mať problém dosiahnuť rovnakú presnosť svojich algoritmov.

Vzniká tak určitá forma efektu snehovej gule. Viac používateľov znamená viac dát, viac dát znamená lepší produkt a lepší produkt môže prilákať ďalších používateľov. Práve preto sa v technologickom sektore čoraz viac diskutuje o tom, či môžu dátové výhody najväčších spoločností vytvárať príliš vysoké bariéry pre nových konkurentov.

Dáta menia aj spôsob, akým firmy zarábajú

Kedysi bola konkurenčná výhoda firmy často založená na továrni, strojoch alebo distribučnej sieti. Dnes môže byť najcennejším aktívom databáza.

Poisťovňa môže na základe údajov presnejšie odhadovať riziko. Banka dokáže lepšie vyhodnotiť schopnosť klienta splácať úver. Obchodník môže predpovedať, ktoré produkty budú zákazníci kupovať. Automobilka môže analyzovať správanie vodičov a podľa toho vyvíjať nové funkcie. Dáta sa tak dostávajú prakticky do každej časti ekonomiky.

A čo človek, ktorý tieto dáta vytvára?

Práve tu vzniká najväčšia otázka. Každý deň vytvárame informácie, ktoré môžu mať ekonomickú hodnotu, no väčšinou za ne nedostávame priamo zaplatené. Výmenou za ne získavame služby, ktoré používame zadarmo alebo lacnejšie. To však neznamená, že sú zadarmo aj pre firmu. Naopak. Na trhu vzniká obrovský biznis založený na zbere, spracovaní a analýze používateľských údajov. Pre spotrebiteľa preto môže byť čoraz dôležitejšie vedieť, aké informácie o sebe poskytuje, komu ich poskytuje a na čo môžu byť použité.

Nová ekonomika nebude postavená iba na kapitále

Priemyselná revolúcia bola o strojoch a továrňach. Digitálna ekonomika bola o softvéri a internete. Ďalšia fáza môže byť predovšetkým o dátach a schopnosti premeniť ich na rozhodnutia.

Pre firmy to znamená, že hodnota nebude spočívať iba v tom, koľko produktov dokážu vyrobiť. Dôležité bude aj to, koľko informácií dokážu získať, ako ich dokážu spracovať a či ich vedia premeniť na konkurenčnú výhodu.

A pre spotrebiteľov to znamená jednu zaujímavú vec: možno sme si ani neuvedomili, že jednou z najcennejších vecí, ktoré každý deň vytvárame, sú práve dáta o nás.