Foto: Unsplash

V členských krajinách EÚ platia vlastné zákony

Dobrou správou je, že koncom júna sa predsedníctvo Rady Európy, Európska komisia a zástupcovia Európskeho parlamentu dohodli na návrhu regulácie kryptomien s názvom Nariadenie pre trhy s kryptoaktívami (Markets in Crypto Assets – MiCA). Rozhodli, že poskytovatelia služieb v oblasti kryptoaktív budú potrebovať povolenie na činnosť v rámci Európskej únie (EÚ). Výnimku dostanú iba NFT a digitálne aktíva súvisiace s médiami.

Chybičkou krásy je len skutočnosť, že európsky legislatívny proces môže trvať niekoľko mesiacov a možno aj dlhšie. Dovtedy preto v každej krajine budú platiť vlastné zákony, ktoré priamo či nepriamo upravujú narábanie aj s kryptomenami. Pozrime sa podrobnejšie, aká je situácia na Slovensku.

Chýba jednoznačná regulácia

Slovenské právo nestanovuje konkrétny ani všeobecný regulačný rámec pre vydávanie alebo ťažbu kryptomien, emitovanie iných kryptoaktív alebo minting NFT (umenie premietnuť do blockchainu – pozn. red.). Na druhej strane ťažba ani minting nie sú u nás zakázané.

Podľa dnes platnej slovenskej legislatívy to znamená, že slovenskí podnikatelia môžu v tejto oblasti viac-menej voľne podnikať. Napriek tomu slovenské úrady, a najmä Národná banka Slovenska (NBS), odporúčajú, aby spotrebitelia zostali pri tomto druhu investovania ostražití – rovnako ako pri každom investovaní,“ hovorí advokátsky koncipient právnickej kancelárie CMS Oliver Göndör.

Tento stav bude podľa neho platiť až dovtedy, kým nebude prijaté európske nariadenie MiCA. Nové nariadenie má priniesť základné regulačné požiadavky na trh s kryptoaktívami a s tým súvisiace pravidlá pre poskytovateľov služieb. Dohoda na znení nariadenia je síce na svete, no čaká ju ešte tradičný legislatívny postup a schvaľovanie poslancami Europarlamentu.  

Slovenské podmienky pre trhy s kryptoaktívami

Podmienky pre obchodovanie a investovanie v oblasti kryptoaktív sú podľa nášho právneho poriadku zahrnuté vo viacerých zákonoch. Napríklad Občiansky zákonník rieši spotrebiteľskú zmluvu a neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sa vzťahujú na spotrebiteľov.

„Potrebné je poznať aj zákon o ochrane spotrebiteľa, najmä kvôli zákazu nekalých a agresívnych obchodných praktík. Netreba zabudnúť ani na reguláciu predaja tovaru a poskytovania služieb na diaľku, ktorá však nebude primárnym zdrojom povinností. Vo všeobecnosti by poskytovatelia služieb súvisiacich s kryptoaktívami mali venovať pozornosť ochrane spotrebiteľa – správne nastavenie procesov a dokumentácie môže byť totiž rozhodujúce,“ vysvetľuje O. Göndör.

Živnostenské oprávnenie sa vyžaduje v prípade poskytovania služieb zmenárne a peňaženky virtuálnej meny. Ak chce fyzická alebo právnická osoba poskytovať tieto služby na Slovensku, musí získať príslušné živnostenské oprávnenie, pričom živnosť je potrebné získať ešte pred začatím poskytovania služieb.

Partner témy

Hrozbou je pranie špinavých peňazí

Právnická osoba s obchodnou činnosťou v kryptomenách môže mať podľa jeho slov v porovnaní s inými typmi komerčných aktivít problém s otvorením bankového účtu. Banky majú totiž interné politiky na overovanie subjektov s obchodnými operáciami v kryptomenách, najmä ak sú vo vlastníctve inej právnickej osoby.

Subjekty podnikajúce v oblasti kryptomien sú preto veľmi často „nútené“ založiť si bankový účet v inej krajine Európskej únie, kde je priaznivejšie právne a regulačné prostredie. Takéto problémy majú nielen podnikatelia na slovenskom trhu, ale niekoľko prípadov je známych aj z Česka.

„Vyskytli sa situácie, keď niektoré bankové obchody boli odmietané kvôli absencii vnútorných postupov komerčných bánk. Neexistencia jednotných pravidiel pre trh s kryptoaktívami a prísne sankcie za porušenie pravidiel AML (Anti Money Laundering – proti praniu špinavých peňazí) spôsobujú to, že ak si banky nie sú na 100 % isté postupom, tak radšej účet neotvoria, prípadne sa na obchodné operácie pozerajú veľmi senzitívne,“ upozorňuje odborník.

Zmluva s jasnými podmienkami

Zákon o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru na diaľku chráni spotrebiteľa, ktorý uzatvára zmluvu s predávajúcim buď na diaľku výlučne elektronicky, alebo ak zmluvu uzatvára mimo priestorov predávajúceho. Pri predaji kryptoaktív v zásade vždy pôjde o zmluvu na diaľku.

Zákon upravuje najmä povinnosti predávajúceho, ako sú napríklad obsah, množstvo a spôsob poskytnutia informácií spotrebiteľovi pred uzatvorením zmluvy. Kľúčové je však právo odstúpiť od zmluvy do 14 dní od prevzatia tovaru, alebo od uzatvorenia zmluvy o poskytnutí služby, respektíve elektronického obsahu.

„Samotné kryptoaktíva však nie sú tovarom, preto odstúpenie od zmluvy na ich nákup nie je relevantné. No pri zmiešaných zmluvách, kde ide o nákup kryptoaktív a aj tovaru či služby, prípadne pri utility tokenoch, je nevyhnutné pristúpiť k dôkladnej analýze aplikácie možnosti odstúpenia od zmluvy,“ dodáva O. Göndör.

Subjekt, ktorý podľa slovenského práva poskytuje služby zmenárne virtuálnej meny alebo služby peňaženky virtuálnych mien, musí plniť podmienky zamedzujúce praniu špinavých peňazí. Na to musí vedieť identifikovať klienta, hlásiť a mať možnosť zadržať neobvyklé transakcie a vypracovať tiež rôzne potrebné dokumenty.