Budúcnosť bánk je v digitalizácii. Znížia počet zamestnancov aj pobočiek

Foto: Slovenská sporiteľňa

Lavínu transformácií spúšťa SLSP

Slovenská sporiteľňa (SLSP) zrejme bude, podľa portálu hnonline.sk, prepúšťať. Za všetkým je riadený program Fit to purpose. Ten má podľa slov Štefana Frimmera, šéfa korporátnej komunikácie SLSP, za úlohu zlepšiť fungovanie banky, ale aj znížiť personálne či nepersonálne náklady. „Tieto zmeny prinesú viaceré benefity pre našich klientov v podobe kvalitnejšieho finančného poradenstva a moderných digitálnych služieb,“ vysvetľuje Š. Frimmer.

V praxi by to malo znamenať menej ľudí na servisných pozíciách. V banke pritom pracuje viac ako 4 000 ľudí. Personálne zmeny sa majú týkať najmä bratislavskej centrály SLSP.

Na druhej strane chcú však výrazne posilniť digitalizáciu, a to zabezpečením nového IT personálu. Digitalizácii v SLSP venujú intenzívnu pozornosť najmä ostatné dva roky. „Aktuálna celosvetová pandémia Covid-19 proces transformácie len urýchlila,“ zdôrazňuje Š. Frimmer.

Viac online a vyššie poplatky

Ostatné banky pôsobiace na slovenskom trhu zatiaľ otvorene o prepúšťaní či znižovaní počtu zamestnancov nehovoria. Záujem o online riešenia však u každej z nich jednoznačne dominuje. Banky sa usilujú, aby ich klienti viac využívali digitálne služby, menej navštevovali pobočky a častejšie platili kartou či mobilom.

Digitalizácii venujú pozornosť aj vo VÚB. „Aktuálne máme otvorených vyše 70 pozícií. Z toho takmer polovica sú IT pozície, pretože tejto oblasti venujeme veľkú pozornosť a považujeme ju za kľúčovú,“ vysvetľuje PR manager VÚB banky Dominik Miša.

Podľa jeho slov v banke nedávno vybudovali tím, ktorý pracuje na nových riešeniach. „Robíme na systémoch, ktorým bude patriť budúcnosť a od ktorých si veľa sľubujeme,“ dopĺňa D. Miša. Dlhodobou stratégiou banky je podporovať elektronické bankovníctvo a motivovať klientov, aby využívali online služby namiesto návštevy pobočky.

Partner článku

Banky sa transformujú na IT firmy

„Doba, v ktorej žijeme, urýchľuje používanie online služieb aj u tých klientov, ktorí ich predtým odmietali. Banka sa stáva IT firmou viac, ako kedykoľvek predtým,“ reaguje PR manažérka Tatra banky, Linda Lalinská. Práve preto aj tu posilňujú vývoj v tímoch, ktoré sa venujú digitálu. „V súčasnosti máme viaceré otvorené pracovné pozície,“ dodala Lalinská.

Iná situácia je v ČSOB a OTP Banke Slovensko. Aktuálne prechádzajú výraznými zmenami. „OTP Banka je momentálne v štádiu predaja novému vlastníkovi ČSOB (KBC Group). Plány na posilnenie IT pozícií v banke sa teda týkajú skôr rozhodnutia nového vlastníka,“ objasňuje hovorca OTP Banky, Róbert Varšányi.

„Preto ani nevidíme priestor  pre znižovanie stavov,“ reaguje hovorkyňa ČSOB Anna Jamborová s tým, že niektoré uvoľnené pracovné pozície sa rozhodli dokonca neobsadiť. „Počet pracovných miest sme pravidelne prehodnocovali už aj pred príchodom pandémie, kjeďže finančný sektor na Slovensku je už dlhodobo pod významným tlakom na šetrenie výdavkov,“ dodáva A. Jamborová.

Jeden z najťažších rokov pre banky

Podľa prieskumu Európskej investičnej banky (EIB) čaká banky v strednej, východnej  a juhovýchodnej Európe jeden z najťažších rokov. Prieskum medzi bankami robili v marci 2020. Takmer 65 percent oslovených bánk predpokladalo, že stúpne počet nesplácaných úverov, schváli sa menej pôžičiek.

Okrem toho na Slovensku klesá dopyt po financovaní a sprísňujú sa úverové štandardy. Poštová banka pred pár mesiacmi priznala, že práve preto a tiež kvôli práve zrušenému bankovému odvodu zvyšovala bankové poplatky. Peňažné ústavy tak majú v podstate dve možnosti, ako vyriešiť túto finančnú záťaž. A to znižovať náklady alebo zvyšovať príjmy.

Menej personálu, menej pobočiek

Znižovanie nákladov znamená menej personálu. „Nie je to rozhodnutie jednej banky a predpokladám, že ďalšie banky budú tento trend nasledovať. Budú hľadať úspory a menej efektívne pobočky zmenšovať alebo rušiť,“ reaguje finančný analytik Maroš Ovčarik.

V ostatnom čase vidieť tiež zvyšovanie poplatkov za bežné bankové operácie. „Výber  hotovosti v pobočke banky môže stáť až 6 eur, čo je naozaj vysoká suma,“ upozorňuje Ovčarik. Podľa neho nie je primárnou snahou zvýšiť výnosy na strane banky, ale práve odradiť ľudí od návštevy pobočiek.

„Banky chcú naučiť klientov, aby využívali elektronické kanály tak často, ako sa len dá. Vďaka tomu budú môcť redukovať pobočkové siete,“ dodáva Ovčarik. Na druhej strane menej bežného bankového personálu znamená väčší tlak na digitalizáciu, ktorú koronakríza urýchlila aj v bankovom sektore,