Foto: Shutterstock

Korekcia je nevyhnutná

Aby sme lepšie pochopili súčasný stav vo svete technologických spoločností, je nutné priblížiť si niekoľko makroekonomických faktov. Dá sa povedať, že pandémia koronavírusu, ktorá sa začala pred dvoma rokmi, vo všeobecnosti výrazne pomohla technologickým spoločnostiam. Kvôli lockdownom a obmedzeniam boli obyvatelia nútení zostať doma, a produktom a službám IT sektora sa darilo. To sa odrazilo na tržbách a raste týchto spoločností. Od marca 2020 do konca roku 2021 index NASDAQ – barometer technologických firiem – narástol o viac ako 100 %, čím výrazne prekonal ostatné indexy v Amerike.

Potom však prišlo k návratu ekonomiky do normálu, ľudia sa vrátili do svojich „officov“ a záujem o služby IT sektora začal pomaly klesať. Okrem toho sa vynorili výrazné makroekonomické riziká, ako napríklad raketovo rastúca globálna inflácia, vojna na Ukrajine a problémy s celosvetovými dodávateľskými reťazcami. Tieto problémy od začiatku tohto roka postupne začínajú dopadať aj na technologický sektor. NASDAQ za tento rok klesol takmer o 23 % a spomedzi najväčších amerických indexov sa mu zatiaľ darí najmenej.

„Vidíme, že trh teraz napráva tieto nerovnováhy, aby sa do sektora technológií vrátilo trochu racionality,“ povedal Anand Sanwal, generálny riaditeľ výskumnej firmy, ktorá sa špecializuje na technologické spoločnosti pre portál TechCrunch. Hoci technologický sektor mešká s korekciou, nie je izolovaný od širšej ekonomiky.

„Ak bude technologické spomalenie pretrvávať a prepúšťanie sa zrýchli, môžete očakávať, že v konečnom dôsledku budú ovplyvnené aj iné odvetvia, ktoré sú veľmi závislé od stavu technológií, ako sú marketingové agentúry a náborové firmy,“ dodal.

Prosím, zostaň!

Tu je potrebné spomenúť, aký dramatický je tento posun vo svojej podstate aj v tóne. Medzi svetovou technologickou špičkou dlhé roky platilo, že preplácanie či dokonca „maznanie“ sa s talentovanými programátormi a softvérovými inžiniermi bolo vnímané ako štatút hrdosti a prestíže.

Bývalý generálny riaditeľ Googlu Eric Schmidt vo svojej manažérskej knihe z roku 2014 s názvom How Google Works (Ako funguje Google) vyzdvihoval, aké podstatné je udržať si talentovaných programátorov za každú cenu a tvrdil, že ich šéfovia by si mali poradiť s ich náročnými povahami, a ak je to možné, ustupovať im vo viacerých ohľadoch, aby si dokázali udržať tieto talenty vo firme.

Rad benefitov je v mnohých technologických firmách priam nekonečný. Napríklad Meta ponúka svoj program Recharge, v ktorom sú pracovníci povzbudzovaní, aby si každých päť rokov vzali viac ako 30-dňovú dovolenku. Twitter zase počas pandémie pridal k svojim už aj tak veľkorysým dovolenkovým politikám celofiremné prestávky v oblasti duševného zdravia nazývané „dni odpočinku“. Tento zoznam ide ďalej a ďalej. Je však zrejmé, že kvôli súčasnej situácii väčšine týchto benefitov pravdepodobne odzvonilo.

Veľké mená, veľké prepúšťanie

Medzi známe mená, ktoré začali vo veľkom prepúšťať svojich zamestnancov, patrí napríklad donášková služba jedla Getir. Tento turecký startup s trhovou kapitalizáciou 12 miliárd priznal, že globálne prepustí 14 % svojich zamestnancov. Odhaduje sa, že Getir zamestnáva približne 32-tisíc ľudí na deviatich svetových trhoch, čo znamená, že toto prepúšťanie ovplyvní približne 4 480 ľudí. Spoločnosť tiež uviedla, že spomalí nábor zamestnancov, marketingové investície a propagačné akcie.

Ďalším na zozname je švédska Klarna, obľúbená spoločnosť typu BNPL (Kúp teraz, zaplať neskôr). Tá bola najskôr zasiahnutá zníženými očakávaniami budúceho rastu kvôli nižším tržbám. Následne spoluzakladateľ a generálny riaditeľ spoločnosti Sebastian Siemiatkowski oznámil svojim zamestnancom, že 10 % z nich bude prepustených. Klarna v súčasnosti zamestnáva 7-tisíc zamestnancov, takže toto prepúšťanie sa pravdepodobne dotkne približne 700 ľudí.

„Nie je mi cudzie deliť sa o dobré a zlé správy. Dnešný deň je však najťažší,“ napísal Siemiatkowski v správe zamestnancom. „Akokoľvek by sme chceli, aby to tak bolo, Klarna neexistuje v bubline,“ dodal.

Partner témy

Podobne je na tom aj taxi a donášková služba jedla Bolt, ktorá za posledné obdobie prepustila 250 zamestnancov, čiže jednu tretinu svojej pracovnej sily. Generálny riaditeľ Maju Kuruvilla potvrdil zníženie pracovnej sily v blogovom príspevku, ale neuviedol, na aké pozície bolo zamerané. „V snahe zabezpečiť, aby Bolt držal svoj osud vo vlastných rukách, sme sa s vedúcim tímom rozhodli zabezpečiť našu finančnú situáciu, predĺžiť našu železnú zásobu a dosiahnuť ziskovosť s peniazmi, ktoré sme už vyzbierali,“ napísal šéf spoločnosti.

Prepúšťanie sa dotklo aj svetovej jednotky spracovávania platieb – PayPalu. Ten za posledný mesiac zo svojho hlavného sídla v San Jose prepustil 83 zamestnancov. Ide však o veľmi malý zlomok, pretože PayPal dnes zamestnáva viac ako 30-tisíc zamestnancov. Prepúšťanie nastalo pár dní po tom, ako fintech potvrdil, že zatvára svoju pobočku v San Franciscu.

Na otázku, či bude prepúšťanie pokračovať, hovorca PayPalu pre portál TechCrunch povedal: „Neustále vyhodnocujeme, ako pracujeme, aby sme sa uistili, že sme pripravení uspokojiť potreby našich zákazníkov a fungovať s najlepšou štruktúrou a procesmi na podporu našich strategických obchodných priorít.“

Meta a Snapchat zmrazujú

Okrem už spomenutých spoločností existujú aj iné známe mená z technologického sektora, ktoré sa síce zatiaľ nerozhodli prepúšťať, ale len zmrazili nábor nových zamestnancov, prípadne posúvajú ich nábor do ďalšieho roku. Do tejto skupiny patrí napríklad Meta (predtým Facebook) alebo Snapchat.

Meta bola nútená prijať tento krok kvôli negatívne sa vyvíjajúcim tržbám v tomto roku. Gigant sociálnych médií, ktorý sa po sérii škandálov v oblasti ochrany osobných údajov a bezpečnosti používateľov pokúša premeniť na metaverse spoločnosť, uviedol, že prepúšťanie v súčasnosti neplánuje. No spomalí alebo úplne pozastaví nábor na väčšine svojich pozícií na strednej alebo vyššej úrovni manažmentu.

„Pravidelne prehodnocujeme naše zásoby talentov podľa našich obchodných potrieb a vo svetle umiernených výdavkov poskytnutých pre toto príjmové obdobie primerane spomaľujeme náborový rast,“ povedal pre portál The Post hovorca Mety. „Budeme však pokračovať v raste našej pracovnej sily, aby sme sa zamerali na dlhodobý vplyv.“

Podobne je na tom aj Snapchat, respektíve jeho materská spoločnosť Snap. Jej generálny riaditeľ Evan Spiegel napísal, že príjmy spoločnosti Snap klesli v dôsledku inflácie, ako aj pod vplyvom vojny na Ukrajine. Podľa oficiálnej správy plánuje Snap tento rok zamestnať okolo 500 nových ľudí okrem 900 už prijatých ponúk. To je medziročný nárast o 41 %, ale nie je to toľko nových zamestnancov, ako spoločnosť plánovala, pretože niektoré plánované nábory presunie do roku 2023.

Spiegel dodal, že Snap obsadí pozície, ak súčasní zamestnanci odídu, pokiaľ sú tieto pozície vysoko prioritné. Okrem toho bolo vedúcim predstaviteľom spoločnosti tiež odporučené, aby prehodnotili svoje rozpočty a aby našli spôsoby, ako znížiť náklady.

A potom je tu ešte Musk a Twitter

Ako je zrejmé z vyššie spomenutých vyjadrení vrcholných predstaviteľov technologických spoločností, vinu za prepúšťanie pripisujú po väčšine nepriaznivým okolnostiam a súčasnému stavu trhu. Len málo z nich je ochotných prijať fakt, že zamestnanci v technologickom sektore boli dlhé roky preplácaní, a takáto forma korekcie bola v určitej podobe nevyhnutná. Kto sa to nebojí povedať na rovinu, je známy miliardár Elon Musk.

Neprešli ani dva mesiace od toho, ako najbohatší človek na svete kúpil sociálnu sieť Twitter za 44 miliárd dolárov. Elon nezostal nič dlžný svojej povesti a po prevzatí spoločnosti začali v Twitteri čistky. Firma od mája zmrazila ďalší nábor zamestnancov a z vedenia spoločnosti boli prepustení dvaja riaditelia.

Niekoľko dní po ohlásení akvizície prirovnal technologický investor David Sacks Muskovo prevzatie Twitteru k pádu Berlínskeho múru. Sacks tiež naznačil, že za úpadkom Twitteru v posledných rokoch nebol jeho bývalý generálny riaditeľ Jack Dorsey, ale jeho príliš rozmaznaní zamestnanci.

Sacks pokračoval v kritike Twitteru aj v rannej relácii pre stanicu Fox, kde varoval, že „v Twitteri sú generálni riaditelia utlačovaní a šikanovaní zamestnancami“. Odpoveďou by bola podľa neho čistka: „Twitter má okolo 8-tisíc zamestnancov a nikto nevie, čo tam všetci vlastne robia.“ Naznačil, že Musk by mohol vyhodiť až 6-tisíc z nich.

Nie je však pravdepodobné, že sa Elon uchýli až k takému vysokému číslu. Plán, ktorý navrhuje, sa zdá byť oveľa umiernenejší. Uniknutá prezentácia pre investorov naznačila, že by prepustil menej ako tisíc zamestnancov. Otázkou zostáva, ako sa k týmto správam postavia investori spoločnosti. Tým sa evidentne po dlhých rokoch otvorili oči a nový vietor v Twitteri väčšina z nich víta s otvorenou náručou.