Foto: Shutterstock

Podľa Európskej komisie je trh s kryptomenami súčasťou novej stratégie v oblasti digitálnych financií a postupne by vďaka nemu mali európski spotrebitelia a podniky získať prístup k výhodám digitálnych financií. NBS preto považuje za nevyhnutné spoznať situáciu na domácom trhu a pripraviť sa na vytvorenie jednotného európskeho regulačného rámca.

Kryptospoločnosti pôsobiace na Slovensku

Keďže kryptospoločnosti na Slovensku momentálne nespadajú pod dohľad Národnej banky Slovenska, dotazník bol pre spoločnosti dobrovoľný. Na 45 otázok NBS prostredníctvom dotazníka odpovedalo spolu 21 spoločností z celkových 50 oslovených.

Z odpovedí vyplýva, že trh s kryptomenami je na Slovensku stále iba v začiatkoch. Viac ako 70 % spoločností vzniklo len nedávno, počas posledných troch rokov. To sa odráža aj na počte klientov týchto spoločností, pričom len 35 % respondentov má dokopy viac ako 500 klientov a len 25 % dosiahlo za rok 2019 tržby vyššie ako 1 milión eur.

Z odpovedí oslovených jednoznačne vyplýva, že slovenské spoločnosti sa orientujú predovšetkým na domáci trh. Aj keď sú kryptomeny obchodované hlavne v zahraničí, slovenské spoločnosti majú 80 % klientov zo Slovenska.

Až 90 % z oslovených spoločností má domicil na Slovensku, len jedna má sídlo v Českej republike a jedna v Singapure. A až 70 % z oslovených spoločností má účet v slovenskej banke.

Od automatov po burzu

Zaujímavá je rôznorodosť služieb, ktoré tieto spoločnosti poskytujú. Štyri spoločnosti sa venujú hlavne prevádzkovaniu takzvaných kryptoautomatov, teda samostatne stojacich zariadení, ktoré umožňujú nákup a predaj kryptomeny za hotovosť.

Tri spoločnosti uviedli ako hlavnú činnosť nákup a predaj krytomien v bezhotovostnej forme, ďalšie tri sa zameriavajú na poskytovanie konzultačnej činnosti v tomto odvetví.

Dvaja respondenti uviedli ako svoju primárnu činnosť služby online peňaženky na úschovu kryptoaktív a rovnako dve spoločnosti sa orientujú na poskytovanie platobných služieb v oblasti krytomien prostredníctvom platobných brán. Len jeden respondent uviedol, že jeho hlavnou činnosťou je prevádzkovanie krytoburzy.

Zaujímavým zistením podľa NBS je skutočnosť, že ani jeden respondent sa nezameriava na poskytovanie úverov v kryptoaktívach. Okrem týchto služieb sa približne polovica opýtaných venuje aj ďalším aktivitám, medzi ktoré najčastejšie patria rôzne IT služby.

Do budúcnosti chce väčšina spoločností pokračovať vo svojej doterajšej činnosti, prípadne rozšíriť svoje služby hlavne o nákup a predaj kryptoaktív v bezhotovostnej forme a začať poskytovať konzultačnú činnosť v tejto oblasti.

Zaujímavými boli odpovede na otázku, ako spoločnosti zasiahla súčasná koronakríza, na ktorú sedem opýtaných uviedlo, že sa zvýšil záujem o ich služby práve počas pandémie koronavírusu, štyri spoločnosti zaznamenali pokles záujmu a sedem subjektov nezaznamenalo žiadnu zmenu.

Partner článku

Problémy slovenského trhu

Za hlavný problém podnikania v oblasti kryptomien a kryptoaktív 80 % respondentov zo Slovenska považuje hlavne nedostatočnú právnu úpravu tohto odvetvia a chýbajúce slovenské zákony. Problémovým je podľa nich aj výška daňového zaťaženia a vedenie bankového účtu na Slovensku.

I keď má väčšina spoločností účet v slovenskej banke, dve tretiny z opýtaných uviedli, že sa stretli s negatívnym prístupom v podobe neumožnenia otvorenia účtu, prípadne že im slovenské banky zatvorili účet bez udania dôvodu.

Väčšina z opýtaných si myslí, že jedným z dôvodov zatvárania účtov je práve chýbajúca právna norma. Takýto prístup bánk podľa NBS výrazne ohrozuje podnikanie spoločností v tejto oblasti a núti ich otvoriť si účet radšej v zahraničných bankách. Spoločnostiam by podľa odpovedí pomohlo aj umožnenie nákupu a predaja kryptoaktív za hotovosť do výšky 1 000 eur bez overovania totožnosti klienta.

Inšpiráciou pre budúcu reguláciu by podľa opýtaných mali byť krajiny ako Litva, Estónsko alebo Švajčiarsko. Tieto štáty totiž majú jasne stanovené zákony v tejto oblasti, vďaka ktorým banky nemajú problém viesť účty kryptospoločnostiam.

Snaha o jednotnú reguláciu v rámci Európskej únie

Práve do oblasti regulácie by sa mala premietnuť pripravovaná novela zákona od Európskej komisie o zjednotenom a regulovanom európskom trhu s kryptomenami. Poskytovatelia služieb kryptoaktív dnes totiž nemôžu plne využívať výhody vnútorného trhu kvôli nedostatočnej právnej istote pri zaobchádzaní s kryptoaktívami, ako aj z dôvodu chýbajúceho osobitného a uceleného režimu regulácie a dohľadu na úrovni Európskej únie.

Vzhľadom na tento vývoj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová zdôraznila „potrebu spoločného prístupu členských štátov ku kryptomenám, aby sme vedeli, ako čo najlepšie využiť príležitosti, ktoré vytvárajú, a dokázali čeliť novým rizikám, ktoré môžu predstavovať“.

Európska komisia vo svojom návrhu odhaduje, že náklady na dohľad pre každý členský štát, vrátane platov zamestnancov, školenia, IT infraštruktúry a špecializovaných vyšetrovacích nástrojov, sa môžu pohybovať od 350 000 do 500 000 eur ročne, pričom jednorazové náklady zavedenia jednotného systému sa odhadujú na 140 000 eur.

Tieto náklady by však boli čiastočne kompenzované poplatkami za dohľad, ktoré by príslušné vnútroštátne orgány vyberali od emitentov a poskytovateľov služieb kryptoaktív.