Foto: Shutterstock

Čína: Líder v oblasti digitálnych mien

Predstihnúť konkurenciu sa podarilo čínskemu digitálnemu jüanu, ktorý za poldruha roka od svojho uvedenia na trh prekonal hranicu 250 miliárd dolárov. Ostatné digitálne meny vrátane digitálneho eura a digitálneho dolára sú zatiaľ len v štádiu vývinu.

Podľa slov guvernéra Čínskej ľudovej banky Yi Ganga digitálny jüan dosiaľ zaznamenal viac ako 950 miliónov transakcií zo 120 miliónov peňaženiek. Súhrnný objem vykonaných transakcií presiahol štvrť bilióna amerických dolárov. Šéf miestnej centrálnej banky to oznámil na konferencii Moneyary Authority organizovanej v Singapure.

Yi Gang na konferencii povedal, že Čína napreduje v zavádzaní digitálnej meny v celej krajine, pričom do projektu sú zapojené všetky banky a digitálne peňaženky z Alipay a WeChat. Počíta sa napríklad s tým, že v ďalšej fáze projektu budú v digitálnom jüane vyplácané mzdy pre zamestnancov verejného sektora a začnú sa aj testy cezhraničných platieb s okolitými krajinami.

Partner témy

EÚ: Najskôr od roku 2025

Ostatné digitálne meny popredných svetových ekonomík sa zatiaľ nachádzajú v podstatne skorších štádiách svojho vývinu. Napríklad digitálne euro na začiatku tohtoročného leta podstúpilo testy integrácie do existujúceho platobného prostredia.

Európska komisia zároveň pracuje na legislatíve, ktorá by jeho používanie mala zastrešiť. S uvedením digitálneho eura do praxe sa však nepočíta skôr ako v roku 2025, pričom dosiaľ nepadlo ani definitívne rozhodnutie o tom, že by sa táto digitálna mena na 100 % stala súčasťou finančnej reality.

Už na sklonku uplynulého roka si Európska centrálna banka (ECB) vybrala päticu spoločností, ktoré sa už v súčasnosti podieľajú na vývoji digitálneho eura. Sú to NEXI, Caixa Bank, Amazon, Worldline a EPI. Ich úlohou je najmä vývoj frontend prototypov na testovanie rôznych prípadov použitia digitálnych platieb.

Ako vyplynulo z nedávnych testov, integrácia digitálneho eura s existujúcim platobným prostredím je možná. Mohla by fungovať nielen offline, ale aj online, čo by len zvýšilo jej odolnosť. Paralelne však do Európskeho parlamentu dorazil podkladový materiál pre europoslancov, ktorý je voči prijatiu digitálneho eura mimoriadne skeptický. Má totiž pochybnosti o zmysluplnosti tohto projektu, pochybuje o jeho šanci etablovať sa na finančnom trhu a jeho budúcnosť považuje za „maximálne otvorenú“.

USA: Pomalší a skeptickejší ako v iných krajinách

Práce na digitálnom dolári sú podstatne pomalšie. Federálny rezervný systém (FED), ktorý v USA plní úlohy centrálnej banky, je totiž voči tomuto projektu skeptickejší ako centrálne banky v mnohých iných krajinách.

Na sklonku uplynulého roku sa v Spojených štátoch dostal projekt digitálneho dolára do štádia spustenia sandboxového programu, ktorý vyvolal pozitívne, no aj rozpačité reakcie. Program sa v úvodnej fáze zameral na cezhraničné platby s dôrazom na veľkoobchod a medzinárodný obchod. Má tiež poskytnúť jasnejší obraz o možnosti implementácie digitálnej meny do existujúceho finančného prostredia.

Rôzna je aj interpretácia dosiaľ dosiahnutých výsledkov. Optimisti hovoria o výraznom posune vpred, skeptici artikulujú „trápne dosiahnuté výsledky“ a šéf FEDu Jerome Powell pri tejto téme zostáva striktne neutrálny.

Švédsko, Nórsko a Japonsko

Existujú však aj krajiny, v ktorých vývoj digitálnej meny, globálne nazývanej aj Central Bank Digital Currency – CBDC, napreduje podstatne rýchlejšie. Téme sa venujú centrálne banky prakticky všetkých krajín sveta a len minimum z nich na tieto snahy už rezignovali – napríklad africký Senegal a juhoamerický Ekvádor.

Švédsko – zrejme najrýchlejší progres na projektovaní digitálnej meny v Európe zaznamenala práve táto krajina. Miestna centrálna banka Riksbank sa touto problematikou zaoberá už od roku 2017, prvú fázu projektu ukončila v roku 2020 a v súčasnosti pokračuje v ďalších krokoch. Na konci vývinového projektu bude emitovanie novej e-krony.

Nórsko – táto krajina k príprave vlastnej digitálnej meny zvolila originálny prístup. Miestna centrálna banka Norges Bank oznámila začiatok projektu v roku 2021, pričom jeho základy stoja na princípoch druhej najsilnejšej kryptomeny – ethereu. Už vlani začala spolupracovať s bankou pre medzinárodné zúčtovanie a dokonca verejne sprístupnila zdrojový kód pre svoj CBDC sandbox.

Japonsko – v tejto krajine zase pracujú na vývoji digitálneho jenu, pričom sa snažia byť maximálne praktickí. Testujú totiž možnosť platieb prostredníctvom bezkontaktných kariet na bežne používaných POS termináloch. Na zakomponovanie nového platidla sa teda usilujú využiť už existujúci hardvér, čo by vo finále malo uľahčiť život obchodníkom aj samotným občanom.

Znížia kriminalitu, zvýšia finančnú gramotnosť

Rýchly postup na prácach v súvislosti s vývojom digitálnej meny hlásia aj ďalšie krajiny, medzi nimi napríklad India, Indonézia, Brazília, ale aj viacero afrických štátov. Priekopníkom na tomto kontinente je Nigéria, ktorá už predstavila svoju digitálnu menu s názvom e-Naira. Rýchlo napredujú aj Ghana a Juhoafrická republika.

Hlavnou motiváciou pre používanie digitálnej meny v týchto krajinách je príliš vysoká kriminalita, s ktorou sa spája rizikové držanie finančnej hotovosti pri sebe. Ďalšími pozitívnymi sprievodnými faktormi by mali byť rozšírenie bankových služieb, zvýšenie finančnej gramotnosti, penetrácia smartfónov a využívanie digitálneho bankovníctva spojeného s vlastníctvom digitálnych peňaženiek.