Zvýšenie dane z nehnuteľnosti: Dopad na majiteľov bez trvalého pobytu

Foto: Shutterstock

Navrhovaná podoba zmien

Podľa predbežných návrhov najvýraznejšie zmeny majú byť zamerané na nehnuteľnosti, v ktorých vlastník nemá zaevidovaný trvalý pobyt. V praxi to znamená, že ide najmä o investičné byty či domy, ktoré majitelia ponúkajú na prenájom alebo využívajú len občasne. Podľa vyjadrenia ZMOS by však výška dane nemala byť pre vlastníkov likvidačná. Súčasťou navrhovaných opatrení je aj výnimka pre záhradné chatky a rekreačné stavby, kde nie je možné prihlásiť trvalý pobyt. Tieto nehnuteľnosti nebudú zvyšovaním dane dotknuté, čo poteší mnohých majiteľov, ktorí ich využívajú len príležitostne.

Dopady na investičné nehnuteľnosti

Zvýšenie dane môže výrazne ovplyvniť vlastníkov investičných bytov a domov, ktorých je na Slovensku čoraz viac. V posledných rokoch sa investovanie do nehnuteľností stalo populárnym spôsobom ochrany finančných prostriedkov pred infláciou a zabezpečením pasívneho príjmu. Mnohé z týchto nehnuteľností boli zakúpené na hypotéku, čo znamená, že vlastníci majú povinnosť nielen splácať úver, ale zároveň pokrývať všetky ďalšie náklady spojené s údržbou a prevádzkou. Zvýšenie dane by teda mohlo predstavovať ďalšiu záťaž pre týchto vlastníkov.

Porovnanie so zahraničím: Česko, Nemecko a Poľsko

Pri pohľade na nastavenie dane z nehnuteľností v okolitých krajinách je zrejmé, že slovenský model sa pripravovanou zmenou začne odlišovať najmä v dôraze na trvalý pobyt.

Česko nerozlišuje sadzbu dane podľa trvalého pobytu vlastníka. Daň z nehnuteľností sa odvíja od typu a veľkosti nehnuteľnosti, jej umiestnenia a účelu využitia. Investičné byty nie sú špeciálne znevýhodnené. Výšku dane určujú obce prostredníctvom koeficientov, pričom sadzby sa pohybujú rádovo v jednotkách českých korún za meter štvorcový. V rámci konsolidačných opatrení sa sadzby a koeficienty upravujú, no princíp zostáva rovnaký – nezohľadňuje sa, či má vlastník v byte trvalý pobyt, alebo ide o investičnú nehnuteľnosť.

Nemecko tiež nerozlišuje medzi nehnuteľnosťami podľa trvalého pobytu. Sadzba dane je rovnaká pre všetkých vlastníkov bez ohľadu na to, či v nehnuteľnosti bývajú, prenajímajú ju alebo ju využívajú na rekreáciu. Od roku 2025 sa v Nemecku zavádza nový spôsob výpočtu dane na základe prehodnotenej hodnoty nehnuteľností, cieľom je spravodlivejšie rozdelenie daňového bremena medzi regiónmi. Výšku dane určujú obce, pričom zmeny môžu znamenať individuálne zvýšenie alebo zníženie dane v závislosti od lokality a typu nehnuteľnosti.

Poľsko postupuje podobne – daň z nehnuteľností sa platí za každú nehnuteľnosť podľa jej druhu a účelu využitia, bez ohľadu na trvalý pobyt vlastníka. Sadzby sú stanovené zákonom, ale ich konkrétnu výšku určujú obce. V roku 2025 došlo k spresneniu definícií a spôsobu zdaňovania, no princíp zostáva rovnaký: investičné byty nie sú samostatne znevýhodnené, vyššia sadzba sa uplatňuje len na nehnuteľnosti určené na podnikanie alebo prenájom.