Záujem o hypotéky je najnižší za posledných 10 rokov, úroky sú najvyššie od roku 2014

Foto: Shutterstock

fb_share 

S priemernou sadzbou 4,1 % ročne

„Každým mesiacom je tempo rastu pomalšie a zatiaľ nič nenaznačuje zmenu trendu v blízkej budúcnosti. Ku koncu roka 2023 môže medziročný rast úverov na bývanie spomaliť ešte viac,“ konštatuje vo svojej najnovšej správe o finančnej stabilite Národná banka Slovenska.

Kľúčovým a možno aj najdôležitejším faktorom sú vysoké úrokové sadzby, ktoré aktuálne dosahujú najvyššiu úroveň od roku 2014. V prípade nových hypoték, medzi ktoré nepatria obľúbené refinančné hypotéky, dosahujú v priemere 4,1 % ročne, čo je piata najvyššia úroková sadzba v rámci dvadsiatky krajín eurozóny. Pritom ešte na začiatku minulého roku sme patrili medzi trojicu krajín s najnižšími úrokmi na úrovni okolo 1 % ročne.

Aj preto banky pôsobiace na slovenskom finančnom trhu poskytli v prvom štvrťroku tohto roku o 31 % menej nových hypoték v porovnaní s priemerom rokov 2020 až 2023.

Oslabený dopyt po bývaní ešte potrvá

Oslabený dopyt po úveroch má hneď niekoľko príčin. Domácnosti vnímajú prudký nárast úrokových sadzieb a životných nákladov spojených s prudko rastúcou infláciou. Navyše aktuálny pokles cien nehnuteľností je skôr motiváciou na odloženie kúpy vlastného bývania ako na jej urýchlenie.

Čiastočne môže ísť aj o zmenu rozloženia dopytu v čase. Časť slovenských domácností totiž už vlani urýchlila svoje rozhodnutie o kúpe bývania, aby mohla využiť nižšie úrokové sadzby. „O čo viac úverov sa poskytlo vlani, o to menej sa, prirodzene, poskytne v tomto období,“ pokračuje NBS. Banky tiež dodávajú, že oslabený dopyt po novom alebo vlastnom bývaní možno očakávať aj v nasledujúcom období.

Rizikové faktory do budúcnosti

Počet nových hypoték klesol najmä u dlžníkov s vysokoškolským vzdelaním. Išlo najmä o mladších klientov vo veku do 35 rokov. Tento typ klientov zároveň najrýchlejšie zareagoval na zmenu úrokovej politiky bánk na začiatku predchádzajúceho roku. Naopak, najmenší pokles klientov je badateľný u skupiny ľudí so stredoškolským vzdelaním, čo sa zároveň spája s vyššou rizikovosťou úverov.

Podľa Národnej banky Slovenska sa paralelne zvyšuje aj predlžovanie splatnosti najmä pri refinancovaní starších hypotekárnych úverov. „Okrem zmeny štruktúry klientov boli aj samotné úvery na bývanie poskytované s rizikovejšími charakteristikami, a to najmä s vyššou zaťaženosťou splátkami,“ pokračuje centrálna banka.

V dôsledku rastúcich úrokových sadzieb výrazne vzrástol počet hypoték, u ktorých je podiel splátok k príjmu blízko regulatórne povoleného limitu. Vyššia zaťaženosť splátkami je navyše kombinovaná s dlhšou splatnosťou úverov. Pri nových hypotékach tiež rastie podiel úverov so splatnosťou 30 rokov.

„Okrem toho klienti si s podielom splátok k príjmu, ktorý je na hrane limitu, častejšie častejšie fixovali úrokovú sadzbu iba na jeden rok. Pri kratšej fixácii je nižšia úroková sadzba, a teda aj splátka, ale zároveň aj vyššia citlivosť na nárast sadzieb v budúcnosti,“ dodáva NBS.