Foto: Shutterstock

„Slováci a Slovenky míňajú najviac zo svojich rodinných rozpočtov na bývanie. V roku 2019 podiel výdavkov na bývanie z celkových spotrebných výdavkov predstavoval 24 %, čo je najviac spomedzi krajín Európskej únie (EÚ),“ konštatuje analytička Wood & Company Eva Sadovská.

Priemer za EÚ bol vlani na úrovni 19 %. Lepšie ako my na tom boli všetci naši susedia z krajín V4. V prípade Maďarska predstavuje podiel výdavkov na bývanie 15 %, v Poľsku 17 % a v Českej republike 21 %.

Slováci majú najvyššie výdavky súvisiace s bývaním vo V4

Na jedného obyvateľa Slovenska vlani pripadali náklady súvisiace s bývaním vo výške 2 680 eur. V súhrne ide o najvyššiu sumu v rámci krajín V4. V Maďarsku na obyvateľa pripadala suma 1 316 eur, v Poľsku 1 608 eur. Najbližšie k úrovni SR má Česká republika s 2 557 eurami na obyvateľa.

„Vo vyspelejších krajinách EÚ, kde sú vyššie nielen platy, ale aj ceny, zaplatia obyvatelia za bývanie viac. Na cenu má vplyv aj spotreba energií či využívanie služieb súvisiacich s bývaním,“ vysvetľuje E. Sadovská s tým, že najvyššie ročné výdavky na bývanie v prepočte na obyvateľa vykázali vlani vo Fínsku, Dánsku a Luxembursku, a to v rozpätí 6 200 až 8 200 eur. Naopak, najnižšie náklady mali v súvislosti s bývaním Bulhari, a to necelých 1 100 eur.

V rámci EÚ sú rozdiely aj v cenách, ktoré platíme za jednotlivé položky bývania, a ktoré tak určujú celkové náklady na bývanie. Slovensko patrí medzi lacnejšie krajiny. Ceny položiek či služieb súvisiacich s bývaním (energie, nájomné či údržba a oprava) sú v EÚ v priemere o 31 % vyššie ako u nás.

Najvyššie ceny v súvislosti s bývaním majú v Írsku, Luxembursku a Dánsku, a oproti Slovensku sú viac ako dvojnásobne vyššie. Naopak, najnižšie ceny za bývanie sú v Bulharsku, kde sú o polovicu nižšie ako u nás. V rámci V4 je však naša cenová hladina bývania najvyššia – oproti Slovensku sú výdavky súvisiace s bývaním v Poľsku nižšie o 47 %, v Maďarsku o 38 % a v Česku o 7 %.

Do rastu nákladov prehovorili aj vyššie ceny za odpad

Slovensko zároveň počas prvej polovice roka 2020 zaznamenalo tretí najrýchlejší rast cien v oblasti bývania v rámci ekonomík EÚ. Vo výdavkoch na bývanie sú zahrnuté nájomné, údržba a oprava obydlia, poplatky za elektrinu či teplo, ale aj dodávka vody alebo zber komunálneho odpadu.

V prvom polroku 2020 si Slováci za všetky tieto platby podľa údajov Eurostatu priplatili v priemere o 3,7 % viac ako vlani. Najvýraznejšie zvyšovanie cien nastalo pri zbere odpadu, a to o vyše 14 %. Takmer 9 % sme si v priemere priplatili aj za elektrinu. O päť percent drahšie nás v tomto roku vychádza aj údržba a oprava našich obydlí. Naopak, najpomalší rast cien bol evidovaný v prípade dodávky vody (o 0,3 %) a tepla (o 0,4 %).

Za čo si priplatíme v roku 2021 a čo by, naopak, nemuselo zdražieť?

Pri budúcoročných cenách energií bude mať ako každoročne rozhodujúce slovo Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Ten totiž stanovuje jednotlivým dodávateľom maximálne ceny, za ktoré môžu predávať energie domácnostiam a malým podnikom. Do výpočtu však vstupuje aj tohtoročný vývoj cien elektriny či plynu na svetových burzách.

„Pod vplyvom pandémie COVID-19 bol zatiaľ v tomto roku zaznamenaný pokles trhových cien energií, čo by nemalo byť dôvodom pre zvyšovanie cien energií pre spotrebiteľov. Rast cien však očakávame v prípade poplatkov za zber odpadu. Vzhľadom na fakt, že na Slovensku sa prevažne skládkuje, obciam sa aj v budúcom roku budú zvyšovať poplatky pre envirofond,“ analyzuje situácia E. Sadovská.

„Navyše od 1. januára 2021 by mali obce a mestá zabezpečiť triedený zber kuchynského bioodpadu pre svojich občanov. Ide o pomerne nákladné opatrenie, ktoré samosprávam môže zdvihnúť náklady v priemere o desiatky percent. A to sa zrejme prejaví aj na vyšších poplatkoch za odpad pre občanov,“ dodáva na záver.