Vyznáte sa vo výplatnej páske?

Hrubá mzda je údaj, o ktorom sa uchádzači o zamestnanie zväčša bavia s potenciálnym zamestnávateľom na pracovnom pohovore. Je to suma, ktorá sa ďalej zdaňuje a platia sa z nej odvody. Zamestnanec teda na účet dostáva hrubú mzdu zníženú o daň z príjmu fyzických osôb a odvody, ktoré platí zamestnanec.

Dane

Zdaňovanie príjmu je položka, ktorá sa týka len samotného zamestnanca. Úlohou zamestnávateľa je daň zo závislej činnosti v mene zamestnanca priznať a odviesť. Samotný zamestnanec platí daň vo výške 19 %, prípadne 25 %. Sadzbu vo výške 19 % daňovník v roku 2019 použije pre príjmy, ktoré nepresiahnu 176,8-násobok sumy životného minima, teda sumu 36 256,37 eura. Pre príjmy, ktoré presahujú túto hranicu, sa použije sadzba 25 %. Pre hrubú mzdu vo výške 1 000 eur teda platí sadzba 19 %. Daňový základ sa však znižuje o nezdaniteľnú časť základu dane. Tá je pre rok 2019 vo výške 3 937,35 eura, teda 328,12 eura mesačne. 

Zamestnanec si svoju daňovú povinnosť môže znížiť aj o daňový bonus na deti. Výhoda tohto nástroja je, že znižuje samotnú výšku vyrubenej dane. Výška daňového bonusu na rok 2019 je 266,04 eura, mesačne je to teda 22,17 eura. Daňový bonus sa dá uplatniť na každé nezaopatrené dieťa žijúce s daňovníkom v spoločnej domácnosti. Na jedno takéto dieťa však môže poberať daňový bonus iba jeden z rodičov. V našom modelovom príklade počítame s daňovníkom, ktorý si neuplatňuje žiadny daňový bonus. 

Odvody

Povinnosť platiť odvody je spoločne na pleciach zamestnanca a zamestnávateľa. Odvody do zdravotnej poisťovne a odvody smerujúce do sociálnej poisťovne teda platí aj zamestnanec z hrubej mzdy, na ktorej sa dohodol so zamestnávateľom, aj zamestnávateľ, pre ktorého sú to ďalšie položky, ktoré z jeho pohľadu zvyšujú celkovú cenu práce. 

Odvody do zdravotnej poisťovne sa odvádzajú na účet jednej z troch zdravotných poisťovní, ktoré na slovenskom trhu pôsobia. V tomto prípade je dôležité, aký je zdravotný stav zamestnanca. Ak totiž ide o osobu so zdravotným postihnutím, výška zdravotných odvodov je nižšia. Za zdravého zamestnanca prúdi do zdravotnej poisťovne suma vo výške 14 % vymeriavacieho základu. Z toho odvody vo výške 4 % vymeriavacieho základu odvádza zamestnanec z hrubej mzdy, sumu vo výške 10 % vymeriavacieho základu odvádza zamestnávateľ. Ak ide o zamestnanca s hendikepom, obidve sumy sú polovičné. Zamestnanec odvádza z vymeriavacieho základu 2 % zo mzdy a zamestnávateľ prihadzuje ďalších 5 %. Z tohto pohľadu môžu byť hendikepovaní uchádzači o zamestnanie relatívne atraktívnejší pre zamestnávateľa. Vymeriavací základ v prípade zdravotných odvodov nemá určené maximum a minimum a odvíja sa od hrubej mzdy. V našom modelovom príklade uvažujeme o zamestnancovi, ktorý nemá zdravotné znevýhodnenie.

Pri zdravotných odvodoch prichádza do úvahy odvodová odpočítateľná položka (OOP). Je vo výške maximálne 380 eur mesačne, pri príjme nad 380 eur mesačne sa znižuje o dvojnásobok rozdielu príjmu a sumy 380 eur. Pri príjme od 570 eur je OOP nulová. Aj v modelovom prípade je teda nulová. Zamestnávateľ si túto položku nemôže uplatniť vôbec.

Na odvodoch do sociálnej poisťovne sa zamestnanec a zamestnávateľ podieľajú opäť spoločne. Zákonom je jasne určené, aký druh sociálnych odvodov zamestnanec a zamestnávateľ platia. Výška odvodov sa odvíja od hrubej mzdy, v tomto prípade však existuje maximálny vymeriavací základ. Tak teda existuje maximálna výška sociálnych odvodov. Maximálny vymeriavací základ na výpočet sociálneho poistenia je 6 678 eur. Vymeriavací základ sa nevzťahuje na úrazové poistenie, pre ktoré nie je stanovený maximálny vymeriavací základ.