Hľadaj

Vyššia daň z nehnuteľností sa dotkne malých firiem a podnikateľov

Financie Poslať

Daň z nehnuteľností sa od januára výrazne zvýšila vo väčšine slovenských miest. Zmeny sa dotkli najmä menších firiem a podnikateľov, ktorí vlastnia administratívne priestory a sklady. Mnohým z nich môžu po zvýšení dane z nehnuteľností chýbať finančné prostriedky na jej zaplatenie. Sekundárne tak môžu rásť aj ceny nájomného podnikateľských priestorov pre iné podnikateľské subjekty.

image

Foto: Shutterstock

Daň z nehnuteľností je definovaná v zákone o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Skladá sa z troch hlavných kategórií, ktoré zahŕňajú daň z pozemkov, daň zo stavieb a daň z bytov, podnikateľov sa týkajú najmä prvé dve. Dane z nehnuteľností vyberajú jednotlivé mestá a obce podľa toho, na koho území sa nehnuteľnosti nachádzajú. Výška sadzieb dane je určená zákonom, ale súčasne majú možnosť rozhodovať o ich výške aj mestá a obce. Takto to funguje aj v praxi, preto sa u jednotlivých miest daň z nehnuteľností zvyčajne líši. 

Vyššia daň berie podnikateľom až 20 % tržieb

O tom, že zvýšenie dane z nehnuteľností postihne podnikateľov, niet pochýb. Pravdepodobne to pocítia najmä malí a strední podnikatelia, ktorí vlastnia sklady či administratívne priestory. Zmeny sa dotknú určite aj veľkých firiem s väčšími areálmi. Negatívny vplyv to môže mať tiež na podnikateľov, ktorí si priestory na podnikanie prenajímajú. Zvýšenie dane z nehnuteľností sa im tak môže následne premietnuť do ceny nájmu. 

U podnikateľov, ktorí nehnuteľnosti prenajímajú, dosahuje výška dane po zvýšení takmer 20 % z ich hrubých ročných tržieb z prenájmu. Ján Oravec, prezident Združenia podnikateľov Slovenska (ZPS), kritizuje odsúhlasené zvyšovanie dane, ktoré vraj nerešpektuje princíp primeranosti. Podnikatelia sú dnes podľa neho zaťažení aj z ďalších strán, preto vyššie dane z nehnuteľností odmieta. „Keďže podnikateľ musí platiť ďalšie druhy daní a odvody, je táto daň, ktorá mu berie 20 % tržieb, absolútne neprimeraná a dokazuje, že tí, čo ju takto schválili, sa vôbec nezamýšľali nad dôsledkami na hospodárenie firiem.“

Okrem daní a odvodov sa podnikatelia musia neustále prispôsobovať citeľnému zvyšovaniu nákladov, ktoré im spôsobili vládne opatrenia. K nim patrí skokovité dvíhanie minimálnej mzdy, zavádzanie mimoriadnych odvodov, vyššie príplatky za prácu cez víkend, v noci a počas sviatkov či rekreačné poukazy. ZPS sa obáva, že zvyšovanie dane z nehnuteľností môže ohroziť fungovanie hlavne drobných podnikateľov. „Z radov najmä menších firiem alebo vlastníkov špecifických typov nehnuteľností prichádzajú signály, že zvýšené sadzby dane prekračujú ekonomicky únosnú mieru,“ tvrdí prezident ZPS Ján Oravec.

Zmeny sadzieb dane by sa však mohli dotknúť širšieho okruhu firiem. „Ďalšie zvyšovanie tejto sadzby by bolo neúnosné nielen pre malých, ale aj pre veľké podnikateľské subjekty,“ varuje hovorca Nitry Tomáš Holúbek.

„Aj keď ide o nepopulárny krok, bol nevyhnutný pre ďalšie fungovanie hlavného mesta a mestských častí,“ oponuje Peter Bubla z oddelenia komunikácie Kancelárie primátora Bratislavy. „V Bratislave je hodnota nehnuteľností v priemere najvyššia na Slovensku. Daň z nehnuteľností dnes neodzrkadľuje v plnej miere rozdiel v jej cene v porovnaní s inými mestami,“ dopĺňa. 

V Košiciach vzrástla daň zo stavieb na ostatné podnikanie až o polovicu

V jednej z troch kategórií daní z nehnuteľností – daň zo stavieb, sa podnikateľov týkajú predovšetkým dane z priemyselných stavieb a dane zo stavieb na ostatné podnikanie. A práve daň zo stavieb na ostatné podnikanie sa od nového roku zvyšovala vo väčšine krajských miest. Pritom v predošlých dvoch rokoch sa sadzby tejto dane v krajských mestách nemenili. 

Spomedzi všetkých krajských miest k najvyššiemu zvýšeniu došlo v Košiciach, kde sa daň zo stavieb na ostatné podnikanie zvýšila z 5 eur na 7,50 eura za meter štvorcový, čo predstavuje 50-percentné navýšenie. Za Košicami nasledovala Trnava, kde sa sadzba dane zvýšila z 3,50 eura na 5 eur. V Bratislave zo 6 eur na 8,50 eura za meter štvorcový. Miernejšie navýšenie o 1 euro dosiahli napokon v Žiline. V Prešove sa sadzba dane zvýšila o 0,85 eurocenta z 3,40 eura na 4,25 eura za meter štvorcový. 

Výnimkou bola len Nitra, kde v novom roku nedošlo k zvyšovaniu dane na stavby na ostatné podnikanie. U ostatných kategórií stavieb, ako napríklad stavby na bývanie či garáže, sa sadzby dane menili, no tieto kategórie sa podnikateľov v takej miere nedotkli. „Mesto Nitra malo na konci roka 2019 sadzbu dane za ostatné podnikanie najvyššiu zo všetkých porovnateľných krajských miest, preto nezvyšovalo túto sadzbu, ale radšej zvýšilo sadzby za priemyselné stavby a ostatné stavby, kde ten priestor na zvyšovanie bol,“ vysvetľuje hovorca mesta Nitra, Tomáš Holúbek. 

Najviac sa zvýšila daň za zastavané plochy a nádvoria v Trnave

V ďalšej z troch kategórií daní z nehnuteľností – daň z pozemkov, sa podnikateľov týkajú najmä daň zo zastavaných plôch a nádvorí a taktiež daň z ostatných plôch. Pri porovnávaní vývoja sadzieb dane od roku 2018 až 2020 u dvoch vybraných skupín sa vo väčšine krajských miest v tomto roku daň zvýšila, zatiaľ čo vlani k zmene sadzieb nedošlo.

Najzásadnejšie zvýšenie sadzby dane z pozemkov pre zastavané plochy, nádvoria a ostatné plochy sa uskutočnilo v Trnave, kde sa táto daň zvýšila až o 114,29 %. Nasledovala Žilina so zvýšením o 56,25 %. V Banskej Bystrici narástla daň o 42,86 %, v Trenčíne už len o 28,21 %. Na konci rebríčka sa ocitli na rozdiel od dane zo stavieb na ostatné podnikanie Košice, kde daň z pozemkov pre zastavané plochy, nádvoria a ostatné plochy narástla o 25 %, v Prešove o 24,14 % a v Bratislave len o 8,70 %. Jedine v Nitre sa daň z pozemkov pre zastavané plochy, nádvoria a ostatné plochy od roku 2020 nezvyšovala. 

K zvýšeniu dane prispeli opatrenia vlády

Na financovanie chodu miest je potrebné zabezpečiť dostatok financií. Medzi najväčšie výdavky miest patria oblasť starostlivosti o sociálne slabších občanov, ohrozené rodiny či seniori, vzdelávanie a doprava. Okrem toho však samotné financie miest vo veľkej miere ovplyvňuje aj politika a hospodárenie vlády. V predošlom období vláda prijala niekoľko opatrení, ktoré mestám negatívne zasiahli do rozpočtov a zvýšili finančné nároky. 

V máji 2018 bola schválená tzv. chodníková novela, ktorá ukladá mestám a obciam povinnosť odstraňovať nedostatky z chodníkov vzniknuté znečistením, poľadovicou alebo snehom. Novelou prešla táto povinnosť z vlastníkov, správcov alebo užívateľov nehnuteľností na správcov miestnych komunikácií, teda na mestá a obce, ktoré tak boli nútené alokovať dodatočné zdroje na túto oblasť na úkor iných už plánovaných aktivít. „Výpadok príjmov z opatrení vlády alebo parlamentu v kombinácii s negatívnou prognózou ekonomického vývoja totiž znamenal, že mesto ani mestské časti by nemohli realizovať všetky svoje očakávané, a v niektorých prípadoch aj dlho odkladané, investičné a rozvojové projekty,“ vysvetľuje Peter Bubla z bratislavského magistrátu. 

Ďalšími opatreniami vlády, ktoré zasiahli do rozpočtov miest a obcí, je zvyšovanie miezd vo verejnej správe o 10 %, príplatky za prácu cez víkend a v noci, zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka alebo posledné zníženie sadzby dane z príjmu fyzických osôb – podnikateľov. Aj z tohto dôvodu obce predpovedajú na tento rok výrazne nižšie príjmy, keďže 70 % z dane z príjmov fyzických osôb je poukazovaných príslušným obciam a predstavujú najväčšiu časť ich príjmov.

Keďže mestá a obce na Slovensku dbajú o zachovanie doterajšej úrovne kvality poskytovaných služieb občanom, väčšina z nich sa preto rozhodla zvýšiť miestne dane, kde spadá aj daň z nehnuteľností. „Len samostatná nižšia daň z príjmu fyzických osôb znamená čistý ročný výpadok príjmov mesta Bratislava vo výške 8 miliónov eur a o ďalšie 4 milióny eur menej dostanú v dôsledku tohto opatrenia mestské časti,“ uviedol Bubla z Kancelárie primátora Bratislavy.

Druhé najväčšie mesto, Košice, zvýšenie dane z nehnuteľností zdôvodňovalo tým, že daň sa nezvyšovala sedem rokov a príjmy z nej získané sú od roku 2013 v rovnakej výške, a to okolo 20 miliónov eur ročne. Súčasne však výdavky mesta za rovnaké obdobie vzrástli o 95 miliónov eur. „Ak by sme dane neschválili, bude to pre mesto Košice kolaps,“ komentoval pred hlasovaním o dani primátor Jaroslav Polaček. Očakáva, že príjem z dane z nehnuteľností by mal byť oproti minulosti približne o 11 miliónov eur vyšší, čo by čiastočne pokrylo 20,5 milióna eur, ktoré Košiciam odhadom chýbajú. 

Aj v Nitre sa ostatné sadzby dane z nehnuteľností pre rok 2020 zvyšovali najmä z dôvodu zmeny zákonov, ktorými štát preniesol na obce nové kompetencie, ale bez finančného krytia. „Ak má byť dlhšie stabilizovaná úroveň sadzieb dane z nehnuteľností, tak nesmie dochádzať k takýmto legislatívnym zmenám,“ upozorňuje hovorca Nitry Tomáš Holúbek. 

Zmenou financovania by sa daň dala stabilizovať

Zabrániť ďalšiemu zvyšovaniu dane z nehnuteľností v budúcnosti či docieliť zníženie dane by sa dalo zmenou financovania miest a obcí tak, aby štát plne financoval všetky ich kompetencie, predovšetkým školstvo a sociálne služby, čím by sa znížil tlak z rastúcich nákladov týchto služieb na ich rozpočet.

Peter Bubla z oddelenia komunikácie Kancelárie primátora mesta Bratislava ako ďalšiu možnosť uviedol spravodlivejšie rozloženie daňovej záťaže, aby sa zdaňovala nie zastavaná plocha, ale celková podlažná plocha. Súčasne si odľahčenie financovania mesta predstavuje prostredníctvom samostatnej položky v štátnom rozpočte, ktorá by plnila funkciu samostatného financovania hlavného mesta.

Kľúčové slová

logo
bike trails
Prečítajte si tiež:
30.9.2020 Magdaléna Švančarková

Umelá inteligencia, cloud a dátová analytika predstavujú konkurenčnú výhodu na trhu. Kedy ich začneme využívať viac?

Slovensko výrazne zaostáva v digitalizácii. Podniky využívajú iba základné informačné systémy. Stagnuje používanie dát a cloudu. Iba ...

29.9.2020 Robert Juriš

Martin Lancz: Myslím si, že investičná skupina Arca napokon skončí v konkurze

Slovenská investičná skupina Arca je v problémoch. Dlhuje investorom, ktorí vložili svoje financie do jej zmeniek či dlhopisov, dlhuje ...

29.9.2020 Redakcia FinReport

Čo potrebujete vedieť, aby vás podnikové dlhopisy nezradili podobne ako v prípade Arcy?

Podnikové dlhopisy patria medzi bežne využívané dlhové cenné papiere. Sú obľúbenou a často využívanou formou financovania firiem po ...

28.9.2020 Zuzana Mecková

Banky ponúkajú klientom pomoc s finančnými plánmi, hoci na to nemajú dostatočnú paletu produktov

Po tom, čo koronakríza zamávala s rozpočtami nie jednej slovenskej domácnosti, banky sa čoraz viac snažia angažovať vo vytváraní ...

27.9.2020 Redakcia FinReport

HDP Slovenska sa vráti na predkrízovú úroveň až v druhej polovici 2022

Ekonomiky štátov sa po pandémii koronavírusu začnú ozdravovať postupne a nerovnomerne. Podľa analýzy spoločnosti Euler Hermes by sa ...

27.9.2020 Redakcia FinReport

Na ekonomické dno sme si už zrejme siahli, ale na ružové okuliare je ešte priskoro

Dobrá správa pre slovenskú ekonomiku. Priemyselná produkcia sa síce ešte nevrátila na úroveň spred roka, ale už klesá miernejšie ako ...

26.9.2020 Juraj Recký

Hľadáte investičné príležitosti? Známky sú zaujímavá alternatíva, ktorá dokáže vyvolať vášeň

Sú pomerne nenápadné, no sú v nich uložené miliardy, ktoré sa každoročne zhodnocujú. Investičné známky. Musíme však rozlišovať medzi ...

25.9.2020 Dominik Horváth

Izrael sa zmieril so SAE a Dubaj má šancu zaradiť sa medzi hlavné finančné centrá sveta

Prezident Spojených arabských emirátov (SAE) vydal dekrét, ktorým zrušil zákon o bojkote Izraela a umožnil obchodné a finančné dohody ...

22.9.2020 Robert Juriš

Finančná rezerva: 8 krokov k bezpečnej a pokojnej budúcnosti

Finančná rezerva je ako vankúš. Vďaka nej budete môcť lepšie spávať. Vďaka nej zvládnete obdobie, keď sa vám nebude dariť v práci. Je ...

18.9.2020 Redakcia FinReport

Fincentrum sa mení na Swiss Life Select Slovensko

Jedna z najväčších spoločností na slovenskom trhu finančného sprostredkovania mení svoj názov. Spoločnosť Fincentrum sa po novom nazýva ...

17.9.2020 Zuzana Mecková

Spôsob platenia prešiel dlhým vývinom. Platili sme mušľami, zlatom aj hodinkami. Čo môžeme očakávať v budúcnosti?

Od výmeny tovaru za tovar, cez platenie čímkoľvek, čo malo cenu, až po platenie mobilom alebo inteligentnými hodinkami. Tento text vám ...

14.9.2020 Dominik Horváth

Ako sa mení postavenie a práca finančných sprostredkovateľov vo svete?

Technologické zmeny vo finančnom priemysle sa zrýchľujú vďaka vzniku nových digitálnych distribučných kanálov. Mnohé inštitúcie ...

11.9.2020 Magdaléna Švančarková

Ani pandémia nezastavila rýchly rast cien bytov. Nezmení sa to ani v blízkej budúcnosti

Korona-nekorona, na trhu s nehnuteľnosťami idú ceny vyššie. A to aj napriek tomu, že sa vzhľadom na pandémiu očakávalo spomalenie rastu. ...

8.9.2020 Redakcia FinReport

Spoločnosť Gomanold spolu s J&T Bankou pripravujú pomoc nezaisteným veriteľom skupiny Arca

Slovenská investičná skupina Arca sa pred tohtoročným letom dostala do finančných problémov a tie stále trvajú. Mešká s uhradením ...

7.9.2020 Robert Juriš

Až dve tretiny domácností v čase krízy pochopili, že si musia vytvárať finančné rezervy na horšie časy

Pandémia koronakrízy nám nastavila zrkadlo v oblasti financií, rodinných rozpočtov aj plánovania budúcnosti. Odhalila slabé finančné ...

3.9.2020 Redakcia FinReport

Firmy si budujú digitálnu dôveru. Až 60 percent z nich zaviedlo opatrenia na zlepšenie ochrany dát

Prioritou číslo jeden v oblasti manažmentu pohľadávok je vyššia ochrana dát. Vyplýva to z medzinárodnej reprezentatívnej štúdie European ...

2.9.2020 Redakcia FinReport

Z rodinného rozpočtu platíme za bývanie najviac v rámci celej EÚ

Náklady na bývanie ukrajujú Slovákom z ich rodinných rozpočtov takmer štvrtinu, čo je v rámci Európskej únie najvyšší podiel. Vo ...

28.8.2020 Natália Hučková

Národná banka Slovenska spresnila pravidlá finančného sprostredkovania na diaľku

Národná banka Slovenska (NBS) zamerala svoju pozornosť na spresnenie pravidiel pre výkon finančného sprostredkovania na diaľku. Vo svojom ...

PHP Developer - študentská brigáda PHP Developer - študentská brigáda
PHP Developer províznych systémov PHP Developer províznych systémov
PHP Developer poistných agregátorov PHP Developer poistných agregátorov
PHP Developer FinTech cloudových riešení PHP Developer FinTech cloudových riešení

Najčítanejšie

  1. 1.
    Banky ponúkajú klientom pomoc s finančnými plánmi, hoci na to nemajú dostatočnú paletu produktov
  2. 2.
    Koronavírus má aj herec Milan Kňažko a jeho stav sa zhoršil
  3. 3.
    Čo potrebujete vedieť, aby vás podnikové dlhopisy nezradili podobne ako v prípade Arcy?
  4. 4.
    Martin Lancz: Myslím si, že investičná skupina Arca napokon skončí v konkurze
  5. 5.
    Blíži sa koniec hotovosti a zostanú len digitálne meny? Zmena je možno bližšie, než si myslíme