Vyššia daň z nehnuteľností sa dotkne malých firiem a podnikateľov

Foto: Shutterstock

Daň z nehnuteľností je definovaná v zákone o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Skladá sa z troch hlavných kategórií, ktoré zahŕňajú daň z pozemkov, daň zo stavieb a daň z bytov, podnikateľov sa týkajú najmä prvé dve. Dane z nehnuteľností vyberajú jednotlivé mestá a obce podľa toho, na koho území sa nehnuteľnosti nachádzajú. Výška sadzieb dane je určená zákonom, ale súčasne majú možnosť rozhodovať o ich výške aj mestá a obce. Takto to funguje aj v praxi, preto sa u jednotlivých miest daň z nehnuteľností zvyčajne líši. 

Vyššia daň berie podnikateľom až 20 % tržieb

O tom, že zvýšenie dane z nehnuteľností postihne podnikateľov, niet pochýb. Pravdepodobne to pocítia najmä malí a strední podnikatelia, ktorí vlastnia sklady či administratívne priestory. Zmeny sa dotknú určite aj veľkých firiem s väčšími areálmi. Negatívny vplyv to môže mať tiež na podnikateľov, ktorí si priestory na podnikanie prenajímajú. Zvýšenie dane z nehnuteľností sa im tak môže následne premietnuť do ceny nájmu. 

U podnikateľov, ktorí nehnuteľnosti prenajímajú, dosahuje výška dane po zvýšení takmer 20 % z ich hrubých ročných tržieb z prenájmu. Ján Oravec, prezident Združenia podnikateľov Slovenska (ZPS), kritizuje odsúhlasené zvyšovanie dane, ktoré vraj nerešpektuje princíp primeranosti. Podnikatelia sú dnes podľa neho zaťažení aj z ďalších strán, preto vyššie dane z nehnuteľností odmieta. „Keďže podnikateľ musí platiť ďalšie druhy daní a odvody, je táto daň, ktorá mu berie 20 % tržieb, absolútne neprimeraná a dokazuje, že tí, čo ju takto schválili, sa vôbec nezamýšľali nad dôsledkami na hospodárenie firiem.“

Okrem daní a odvodov sa podnikatelia musia neustále prispôsobovať citeľnému zvyšovaniu nákladov, ktoré im spôsobili vládne opatrenia. K nim patrí skokovité dvíhanie minimálnej mzdy, zavádzanie mimoriadnych odvodov, vyššie príplatky za prácu cez víkend, v noci a počas sviatkov či rekreačné poukazy. ZPS sa obáva, že zvyšovanie dane z nehnuteľností môže ohroziť fungovanie hlavne drobných podnikateľov. „Z radov najmä menších firiem alebo vlastníkov špecifických typov nehnuteľností prichádzajú signály, že zvýšené sadzby dane prekračujú ekonomicky únosnú mieru,“ tvrdí prezident ZPS Ján Oravec.

Zmeny sadzieb dane by sa však mohli dotknúť širšieho okruhu firiem. „Ďalšie zvyšovanie tejto sadzby by bolo neúnosné nielen pre malých, ale aj pre veľké podnikateľské subjekty,“ varuje hovorca Nitry Tomáš Holúbek.

„Aj keď ide o nepopulárny krok, bol nevyhnutný pre ďalšie fungovanie hlavného mesta a mestských častí,“ oponuje Peter Bubla z oddelenia komunikácie Kancelárie primátora Bratislavy. „V Bratislave je hodnota nehnuteľností v priemere najvyššia na Slovensku. Daň z nehnuteľností dnes neodzrkadľuje v plnej miere rozdiel v jej cene v porovnaní s inými mestami,“ dopĺňa. 

V Košiciach vzrástla daň zo stavieb na ostatné podnikanie až o polovicu

V jednej z troch kategórií daní z nehnuteľností – daň zo stavieb, sa podnikateľov týkajú predovšetkým dane z priemyselných stavieb a dane zo stavieb na ostatné podnikanie. A práve daň zo stavieb na ostatné podnikanie sa od nového roku zvyšovala vo väčšine krajských miest. Pritom v predošlých dvoch rokoch sa sadzby tejto dane v krajských mestách nemenili. 

Spomedzi všetkých krajských miest k najvyššiemu zvýšeniu došlo v Košiciach, kde sa daň zo stavieb na ostatné podnikanie zvýšila z 5 eur na 7,50 eura za meter štvorcový, čo predstavuje 50-percentné navýšenie. Za Košicami nasledovala Trnava, kde sa sadzba dane zvýšila z 3,50 eura na 5 eur. V Bratislave zo 6 eur na 8,50 eura za meter štvorcový. Miernejšie navýšenie o 1 euro dosiahli napokon v Žiline. V Prešove sa sadzba dane zvýšila o 0,85 eurocenta z 3,40 eura na 4,25 eura za meter štvorcový. 

Výnimkou bola len Nitra, kde v novom roku nedošlo k zvyšovaniu dane na stavby na ostatné podnikanie. U ostatných kategórií stavieb, ako napríklad stavby na bývanie či garáže, sa sadzby dane menili, no tieto kategórie sa podnikateľov v takej miere nedotkli. „Mesto Nitra malo na konci roka 2019 sadzbu dane za ostatné podnikanie najvyššiu zo všetkých porovnateľných krajských miest, preto nezvyšovalo túto sadzbu, ale radšej zvýšilo sadzby za priemyselné stavby a ostatné stavby, kde ten priestor na zvyšovanie bol,“ vysvetľuje hovorca mesta Nitra, Tomáš Holúbek. 

Najviac sa zvýšila daň za zastavané plochy a nádvoria v Trnave

V ďalšej z troch kategórií daní z nehnuteľností – daň z pozemkov, sa podnikateľov týkajú najmä daň zo zastavaných plôch a nádvorí a taktiež daň z ostatných plôch. Pri porovnávaní vývoja sadzieb dane od roku 2018 až 2020 u dvoch vybraných skupín sa vo väčšine krajských miest v tomto roku daň zvýšila, zatiaľ čo vlani k zmene sadzieb nedošlo.

Najzásadnejšie zvýšenie sadzby dane z pozemkov pre zastavané plochy, nádvoria a ostatné plochy sa uskutočnilo v Trnave, kde sa táto daň zvýšila až o 114,29 %. Nasledovala Žilina so zvýšením o 56,25 %. V Banskej Bystrici narástla daň o 42,86 %, v Trenčíne už len o 28,21 %. Na konci rebríčka sa ocitli na rozdiel od dane zo stavieb na ostatné podnikanie Košice, kde daň z pozemkov pre zastavané plochy, nádvoria a ostatné plochy narástla o 25 %, v Prešove o 24,14 % a v Bratislave len o 8,70 %. Jedine v Nitre sa daň z pozemkov pre zastavané plochy, nádvoria a ostatné plochy od roku 2020 nezvyšovala. 

K zvýšeniu dane prispeli opatrenia vlády

Na financovanie chodu miest je potrebné zabezpečiť dostatok financií. Medzi najväčšie výdavky miest patria oblasť starostlivosti o sociálne slabších občanov, ohrozené rodiny či seniori, vzdelávanie a doprava. Okrem toho však samotné financie miest vo veľkej miere ovplyvňuje aj politika a hospodárenie vlády. V predošlom období vláda prijala niekoľko opatrení, ktoré mestám negatívne zasiahli do rozpočtov a zvýšili finančné nároky. 

V máji 2018 bola schválená tzv. chodníková novela, ktorá ukladá mestám a obciam povinnosť odstraňovať nedostatky z chodníkov vzniknuté znečistením, poľadovicou alebo snehom. Novelou prešla táto povinnosť z vlastníkov, správcov alebo užívateľov nehnuteľností na správcov miestnych komunikácií, teda na mestá a obce, ktoré tak boli nútené alokovať dodatočné zdroje na túto oblasť na úkor iných už plánovaných aktivít. „Výpadok príjmov z opatrení vlády alebo parlamentu v kombinácii s negatívnou prognózou ekonomického vývoja totiž znamenal, že mesto ani mestské časti by nemohli realizovať všetky svoje očakávané, a v niektorých prípadoch aj dlho odkladané, investičné a rozvojové projekty,“ vysvetľuje Peter Bubla z bratislavského magistrátu. 

Ďalšími opatreniami vlády, ktoré zasiahli do rozpočtov miest a obcí, je zvyšovanie miezd vo verejnej správe o 10 %, príplatky za prácu cez víkend a v noci, zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka alebo posledné zníženie sadzby dane z príjmu fyzických osôb – podnikateľov. Aj z tohto dôvodu obce predpovedajú na tento rok výrazne nižšie príjmy, keďže 70 % z dane z príjmov fyzických osôb je poukazovaných príslušným obciam a predstavujú najväčšiu časť ich príjmov.

Keďže mestá a obce na Slovensku dbajú o zachovanie doterajšej úrovne kvality poskytovaných služieb občanom, väčšina z nich sa preto rozhodla zvýšiť miestne dane, kde spadá aj daň z nehnuteľností. „Len samostatná nižšia daň z príjmu fyzických osôb znamená čistý ročný výpadok príjmov mesta Bratislava vo výške 8 miliónov eur a o ďalšie 4 milióny eur menej dostanú v dôsledku tohto opatrenia mestské časti,“ uviedol Bubla z Kancelárie primátora Bratislavy.

Druhé najväčšie mesto, Košice, zvýšenie dane z nehnuteľností zdôvodňovalo tým, že daň sa nezvyšovala sedem rokov a príjmy z nej získané sú od roku 2013 v rovnakej výške, a to okolo 20 miliónov eur ročne. Súčasne však výdavky mesta za rovnaké obdobie vzrástli o 95 miliónov eur. „Ak by sme dane neschválili, bude to pre mesto Košice kolaps,“ komentoval pred hlasovaním o dani primátor Jaroslav Polaček. Očakáva, že príjem z dane z nehnuteľností by mal byť oproti minulosti približne o 11 miliónov eur vyšší, čo by čiastočne pokrylo 20,5 milióna eur, ktoré Košiciam odhadom chýbajú. 

Aj v Nitre sa ostatné sadzby dane z nehnuteľností pre rok 2020 zvyšovali najmä z dôvodu zmeny zákonov, ktorými štát preniesol na obce nové kompetencie, ale bez finančného krytia. „Ak má byť dlhšie stabilizovaná úroveň sadzieb dane z nehnuteľností, tak nesmie dochádzať k takýmto legislatívnym zmenám,“ upozorňuje hovorca Nitry Tomáš Holúbek. 

Zmenou financovania by sa daň dala stabilizovať

Zabrániť ďalšiemu zvyšovaniu dane z nehnuteľností v budúcnosti či docieliť zníženie dane by sa dalo zmenou financovania miest a obcí tak, aby štát plne financoval všetky ich kompetencie, predovšetkým školstvo a sociálne služby, čím by sa znížil tlak z rastúcich nákladov týchto služieb na ich rozpočet.

Peter Bubla z oddelenia komunikácie Kancelárie primátora mesta Bratislava ako ďalšiu možnosť uviedol spravodlivejšie rozloženie daňovej záťaže, aby sa zdaňovala nie zastavaná plocha, ale celková podlažná plocha. Súčasne si odľahčenie financovania mesta predstavuje prostredníctvom samostatnej položky v štátnom rozpočte, ktorá by plnila funkciu samostatného financovania hlavného mesta.