Všeobecne platné výhody spojené s odkladom splátok úverov sa končia. Vhodné je mať finančný plán

Foto: Shutterstock

Čas sa kráti, spoločné pravidlá sa končia

Približne 140-tisíc ľudí po vypuknutí koronakrízy požiadalo o odklad splátok najmä kvôli strate zamestnania, prípadne celkovo zlej finančnej situácii. Najhorším mesiacom bol podľa údajov Národnej banky Slovenska júl 2020. Podiel odložených zostatkov spotrebných a ostatných úverov k celkovým zostatkom týchto úverov bol na úrovni až 14,21 % v takmer miliardovej hodnote (963,5 milióna eur). K marcu 2021 bol už podiel nižší, na úrovni 2,51 % v objeme 166,8 milióna eur.

Aj v prípade úverov na bývanie si ľudia najviac odkladali splácanie vlani v júli. Odložili si splácanie viac ako troch miliárd eur. V marci 2021 tento objem podľa NBS klesol na necelú pol miliardu eur. Neplatičom sa však kráti čas. Požiadať banku o individuálne riešenie svojich problémov podľa spoločných rámcových pravidiel, ktoré prijala Slovenská banková asociácia a odporúčala ich aj svojim členom, môžu len do konca júna. Pravidlá mali viesť k rovnakému prístupu klientov naprieč celým bankovým sektorom. Od 1. júla budú banky pristupovať k neplatičom už len podľa vlastných pravidiel.

Existujú aj iné možnosti, napríklad finančný plán

Odborníci aj preto odporúčajú, aby si ľudia pripravili finančný plán, vďaka ktorému by dokázali aj v budúcnosti zvládnuť prípadný dočasný výpadok príjmov. „Často sa stretávame s tým, že klienti finančný plán nemajú. Pritom vďaka nemu sú pripravení na takéto nepríjemné situácie a dokážu sa im vyhnúť,“ konštatuje odborný garant Universal maklérskeho domu Marek Sokol.

Vďaka finančnému plánu mohli mnohí ušetriť aj počas pandémie. Tí, ktorí požiadali o odklad splátok, síce nedostali negatívny zápis v bankovom registri, úver sa im však aj naďalej úročil. Takíto klienti preto napokon zaplatia banke viac ako v prípade, že by úver splácali napríklad z úspor.

Úročenie si podľa odborníka dlžníci uvedomovali. „Celý proces bol riadne odkomunikovaný, ako zo strany banky, tak aj zo strany sprostredkovateľa s klientom. Našou snahou však bolo od začiatku pomôcť klientovi vyriešiť situáciu inak ako žiadosťou o odklad splátok,“ konštatuje M. Sokol, ktorý to označil za krajné riešenie.

Plánovanie chýba najmä mladým

Pandemická realita ukazuje, že finančný plán stále nie je bežnou súčasťou pri hospodárení v slovenských domácnostiach, finančné plánovanie chýba hlavne mladým. „Mladí nemajú záujem riešiť finančné plánovanie na dlhšie obdobie dopredu, pretože si myslia, že je na to ešte čas. Toto je však obrovská chyba,“ podotýka M. Sokol.

Práve čas však hrá podľa neho v súčasnosti v ich prospech a mali by ho využiť. Ak začnú so sporením či investovaním včas, dokážu sa vyhnúť problémom, ktoré ich aj v priebehu aktívneho života môžu stretnúť. „Plánovanie si vedia rozložiť na dlhé obdobie nielen s cieľom zvýšenia si sumy dôchodku, ale napríklad aj predčasného splatenia úveru a podobne. Vyhnúť sa tiež môžu aj riziku spojeného s kondíciou štátnych financií v období, keď vstúpia do dôchodkového veku,“ dodáva.