Viac ľudí priznáva, že bez dlhu už nevychádza

Foto: Freepik

Život na dlh sa mení na bežný režim domácností

Dlh sa pre časť domácností stal trvalou súčasťou ich rozpočtu. Kým v roku 2024 uvádzalo 3,8 % respondentov, že v aktuálnej situácii nedokážu fungovať bez dlhu, v roku 2025 rovnaký výrok podporilo už 10 % opýtaných.

Zároveň narástol aj podiel ľudí, ktorí majú viacero dlhov a zvažujú osobný bankrot – z 1,9 % v roku 2024 na 3,2 % v roku 2025.

„Z dát vidno, že pre časť domácností už dlh nie je výnimočné riešenie, ale bežná súčasť fungovania. To je signál, že časť rodinných rozpočtov je dlhodobo pod tlakom.“ hovorí Martin Musil, prezident Asociácie slovenských inkasných spoločností (ASINS). „Pri súčasných cenách, inflácii a neistote na trhu práce očakávame, že v roku 2026 môže počet takýchto domácností ešte narásť.“

Hypotéky zostávajú stabilné, pri spotrebných úveroch vidno zmenu

Podiel respondentov s hypotekárnym úverom na bývanie zostáva medzi rokmi 2024 a 2025 prakticky nezmenený – v oboch prieskumoch ich uvádza približne 21,8 % opýtaných. Hypotéky tak naďalej zohrávajú kľúčovú rolu v rozpočtoch slovenských domácností.

Zreteľnejšia zmena sa prejavila v oblasti spotrebiteľských úverov. V roku 2024 malo spotrebný úver na väčšie výdavky, ako sú auto či rekonštrukcia bývania, 24,5 % respondentov, v roku 2025 tento podiel klesol na 15,4 %. Súčasne však mierne narástol podiel tých, ktorí priznali, že si berú úvery aj na bežné alebo nie nevyhnutné výdavky – z 4,0 % v roku 2024 na 5,3 % v roku 2025.

„Pokles klasických spotrebiteľských úverov môže súvisieť s vyššími úrokovými sadzbami a opatrnejším prístupom bánk aj klientov. Zároveň však vidíme, že časť domácností si požičiava aj na bežnú spotrebu či menej nevyhnutné výdavky. Pri dnešných sadzbách to výrazne zvyšuje dlhodobú záťaž na rodinné rozpočty,“ vysvetľuje Pavol Jakubov, viceprezident ASINS.

Viac ľudí platí načas, no rastie aj podiel plných neplatičov

Pri spôsobe riešenia dlhov prieskum zachytil kombináciu pozitívnych, aj rizikových trendov. V roku 2024 deklarovalo 73,1 % respondentov, že svoje úvery a záväzky spláca pravidelne a včas. V roku 2025 tento podiel stúpol na 80,8 %, čo naznačuje posilnenie zodpovedného prístupu u väčšiny dlžníkov.

Zároveň však narástol aj podiel tých, ktorí momentálne neplatia svoje záväzky vôbec – z 3,9 % v roku 2024 na 4,5 % v roku 2025. Podiel domácností, ktoré nie sú schopné platiť všetky záväzky riadne a včas a hradia len najnutnejšie, sa mierne znížil z 10,6 % na 7,4 %. Časť dlžníkov sa tak zrejme presunula buď k pravidelnému plateniu, alebo naopak do kategórie úplného neplatenia.

Podobný posun vidno aj v postojoch k splácaniu dlhov ako takých. Kým v roku 2024 bolo presvedčených 80,6 % opýtaných, že finančné záväzky treba za každých okolností platiť riadne a včas, v roku 2025 tento podiel klesol na 73 %.

„Dlhé obdobie vyšších cien a úrokových sadzieb sa odráža aj v tom, ako ľudia vnímajú platenie svojich dlhov. Väčšina si povinnosti naďalej plní, ale rastie skupina, ktorá to vníma ako čoraz ťažšie alebo úplne rezignuje,“ hodnotí výsledky Peter Dvornák, viceprezident ASINS.

Názory na osobný bankrot a ochranu veriteľov sa polarizujú

Dáta ASINS ukazujú aj výraznú názorovú rozpoltenosť v otázke osobného bankrotu a zákonnej ochrany veriteľov. V roku 2024 súhlasilo 27,8 % respondentov s tvrdením, že každý človek by mal mať právo zbaviť sa svojich dlhov prostredníctvom osobného bankrotu, ďalších 24,9 % čiastočne súhlasilo s úplným oddlžením len vo výnimočných prípadoch. V roku 2025 už 40,6 % opýtaných výslovne nesúhlasilo s tým, aby sa aj ľudia s vyššími príjmami mohli úplne zbaviť všetkých dlhov, zatiaľ čo 22,9 % túto možnosť podporovalo. Zreteľne pritom vzrástol aj podiel tých, ktorí v tejto téme nemajú vyhranený názor.

Pri otázke, či zákony dostatočne chránia veriteľov pred neplatičmi, prevažuje v oboch rokoch presvedčenie, že súčasný systém skôr zvýhodňuje tých, ktorí situáciu zneužívajú (43,3 % v roku 2024 a 40,8 % v roku 2025). Zároveň však medzi rokmi mierne narástol podiel respondentov, ktorí považujú zákony za príliš tvrdé voči dlžníkom (z 11,2 % na 18 %), čo poukazuje na rastúcu polarizáciu pohľadov.

*Prieskum verejnej mienky realizovala pre ASINS agentúra MNForce na vzorke 1000 respondentov z celého Slovenska od 15.02.2026 – 28.02.2026.