Viac času teraz trávime doma, intenzívnejšie kúrime, ale aj tak môžeme ušetriť – cena za teplo pôjde dolu

Foto: Shutterstock

Až 8 % domácností si nemôže dovoliť vykúriť svoje bývanie

Priemerná slovenská domácnosť minie na tepelnú energiu približne 2,6 % zo svojich spotrebných výdavkov. Príjemné teplo v byte alebo v dome však ešte stále nie je samozrejmosťou v niektorých slovenských domácnostiach.

Podľa najaktuálnejších údajov Eurostatu si nemôže dovoliť vykurovať dom alebo byt takmer 8 % slovenských domácností. Situácia sa za posledné roky zhoršila. Ešte v roku 2017 predstavoval podiel takýchto domácností len 4 %.

Dobrá správa – domácnosti môžu na kúrení ušetriť desiatky eur

Výška našich nákladov na teplo závisí od počasia, od toho, koľko času trávime doma, od efektivity vykurovania domácností, ale aj od zdroja, respektíve od paliva použitého na výrobu tepla. Podľa údajov Eurostatu si počas uplynulých troch rokov (2018 – 2020) slovenské domácnosti za teplo medziročne priplácali.

„Najviac sme zvýšenie cien pocítili v roku 2019, keď cena tepla medziročne vzrástla o 6,5 %. Naopak, vlani sme si za tepelnú energiu priplácali v priemere iba 0,4 %. Najvýraznejší pokles cien tepla, a to o 5,3 %, evidovali slovenské domácnosti v roku 2017,“ konštatuje analytička spoločnosti Wood & Company Eva Sadovská.

Dobrá správa je, že v roku 2021 sa očakáva pokles cien tepla pre domácnosti. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) totiž dodávateľom, ktorí požiadali o zmenu ceny tepla od januára 2021, medziročne znížil priemernú cenu tepla o 4,2 %.

To je výborná správa najmä pre tých ľudí, ktorí počas tohtoročnej zimy trávia viac času doma. Vyššiu spotrebu tepla tak môžu kompenzovať nižšími cenami. V konečnom dôsledku domácnosti pri vykurovaní či príprave teplej úžitkovej vody ušetria desiatky eur.

Podiel energie z obnoviteľných zdrojov rastie, ale má to háčik

Podľa najaktuálnejších údajov Eurostatu v roku 2019 tepelná energia z obnoviteľných zdrojov energie (OZE) predstavovala jednu pätinu (19,7 %) z celkovej spotreby tepla na Slovensku. Na prvý pohľad tak ide o výrazný krok vpred, pretože v rokoch 2010 až 2018 analyzovaný podiel kolísal v rozpätí 7,8 až 10,8 %.

Má to však háčik. Do obnoviteľných zdrojov boli totiž v roku 2019 prvýkrát zarátané aj domy vykurované drevom či štiepkou, čo odborníci na obnoviteľné zdroje energie považujú za veľmi nešťastné a neakceptovateľné riešenie. Dôvodom je, že ide o suroviny produkujúce významné množstvo emisií – navyše bez použitia sofistikovanejších filtračných technológií.

Pri využívaní geotermálnej energie by sme si mohli brať príklad od Islandu

„Slovensko má pritom potenciál na to, aby zvýšilo podiel obnoviteľnej energie pri výrobe tepla či chladu aj ‚normálnou‘ cestou. Okrem už teraz rozšírenej biomasy či bioplynu môže byť v nasledujúcich rokoch vhodnou možnosťou geotermálna energia,“ tvrdí analytička s tým, že výborným príkladom je Island.

Ten má aj vďaka vysokému zastúpeniu geotermálnej energie podiel obnoviteľných zdrojov pri výrobe tepla a chladu na úrovni až 80 %. Hydrogeologické merania a prieskumy aj na Slovensku potvrdzujú potenciál geotermálnej energie. Využíva sa však zatiaľ len na úrovni približne 3 %.

Teplo z tohto zdroja sa do centrálneho zásobovania dostáva len v štyroch lokalitách – Veľký Meder, Šaľa, Sereď a Galanta. V prípravnej fáze sú aj ďalšie projekty, a to v lokalitách Žiar nad Hronom, Prešov či Kežmarok, potenciál existuje aj v prípade lokality Košice – Ďurkov.

„V zahraničí je ďalším preferovaným zdrojom na výrobu tepla odpad. Pri takejto výrobe tepla v ZEVO (v zariadení na energetické využitie odpadu) totiž nesiahame na nové zdroje, ale, naopak, rozumne a ekologicky nakladáme so vzniknutým odpadom, ktorý nie je možné už inak materiálovo zhodnotiť, a ktorý by zrejme skončil na skládke. Napríklad vo Viedni teplom z odpadu kúria až v 210-tisíc domácnostiach,“ uzatvára E. Sadovská.