Variabilné úrokové sadzby: Aké sú ich (ne)výhody a kedy prídu aj na Slovensko?

Zdroj: Freepik

Slováci si vybrali fixné sadzby

Hypotéky na Slovensku začínali v 90. rokoch minulého storočia prevažne s modelom variabilných úrokových sadzieb. Sadzby boli v tých časoch vysoké a hypotekárne úvery boli bonifikované štátnym príspevkom. Po konsolidácii verejných financií a naštartovaní ekonomiky počas dvoch Dzurindových vlád sa však úrokové sadzby úverov na bývanie vydali na svoj postupný a dlhodobý pokles.

Práve v tomto období začali byť podľa ekonomického analytika Tatra banky Tibora Lörincza hypotéky ešte viac populárne. Klesajúce úrokové sadzby však podľa neho spôsobili, že úročenie na fixných hypotékach bolo nižšie ako pri variabilných hypotékach. Klienti tak začali výrazne preferovať fixované hypotéky oproti variabilným.

Obdobie týchto klesajúcich sadzieb podľa neho trvalo dlho, a to spôsobilo, že na Slovensku sa tradičnými stali najmä 3- až 5-ročné fixácie úrokových sadzieb a nie variabilné hypotéky.

Podľa hovorkyne Slovenskej sporiteľne Marty Cesnakovej má zásadný vplyv na takéto správanie sa klientov aj samotná kultúra. „Slováci sú z pohľadu financií pomerne konzervatívni, preto často uprednostnia istotu splátok na viac rokov pred rizikom, že sa im sadzba môže výraznejšie meniť,“ vysvetľuje. Práve dlhšie fixácie ich podľa nej pred takým scenárom chránia.

Len malý benefit pre klienta, väčší pre banky

Nižšie sadzby však podľa odborníkov neboli jediným dôvodom, prečo u nás zmizli variabilné úrokové sadzby. „Bolo to aj kvôli zavedeniu maximálneho poplatku vo výške 1 % nesplatenej istiny pri refinancovaní, ktoré odstránilo kľúčovú bariéru pri prechode do inej banky,“ vysvetľuje finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik.

Odborníci majú na mysli takzvané Beblavého percento, teda právnu úpravu pre banky, ktorú v parlamente presadil poslanec Miroslav Beblavý ešte v roku 2016. Klienti majú odvtedy vďaka tejto novele zákona možnosť splatiť hypotéku kedykoľvek mimo fixácie a maximálny poplatok je jedno percento z istiny.

V praxi to znamená, že ak sadzby klesajú, klient môže hypotéku kedykoľvek za relatívne nízky poplatok refinancovať, naopak, keď sadzby rastú, chráni ho fixácia hypotéky.

Extra benefit pre klienta z variabilnej hypotéky je preto podľa T. Lörincza relatívne malý. Naopak, variabilné hypotéky by boli výhodné pre banky, keďže tie by nemuseli zháňať dlhé zdroje financovania a niesli by menšie úrokové riziko.

Príklad z Rakúska

Podľa M. Búlika je teraz prirodzené, že pri očakávanom poklese úrokových sadzieb sa variabilné hypotéky opäť začínajú spomínať. Klienti by pri nich opäť mohli profitovať v prípade, ak základné sadzby Európskej centrálnej banky (ECB) klesnú výrazne rýchlejšie ako sadzby slovenských bánk pri jednotlivých fixáciách.

Napríklad v susednom Rakúsku tvoria hypotéky s variabilnou úrokovou sadzbou polovicu všetkých nových hypoték. Vzhľadom na to, že na Slovensku pôsobia dcérske spoločnosti rakúskych bánk, vedeli by variabilné sadzby zaviesť do ponuky pomerne rýchlo.

Otázkou je však potenciálny dopyt slovenských klientov a špecifické podmienky vrátane 1-percentného poplatku pre banky, ktorý podľa oslovených odborníkov variabilným sadzbám nepraje. Nateraz sa zdá, že finančným domom na Slovensku sa zavedenie takýchto podmienok neoplatí. „Pri aktuálnom nastavení bánk aj verejnosti to nedáva zásadný zmysel,“ dopĺňa M. Búlik.

Klienti v Škandinávii vs. Slováci

Vo všeobecnosti platí, že ľudia s úverom, ktorý má variabilnú úrokovú sadzbu, preplatia hypotéku menej ako s fixnou sadzbou. Ide o akúsi odmenu za vyššie riziko, ktoré klient pri splácaní podstupuje.

Fakt, že variabilná sadzba je veľmi populárna v severských štátoch, veľa napovedá o lokálnych podmienkach. Severské krajiny sú známe silným sociálnym štátom a hustou sieťou sociálnej pomoci a podpory, ktorá bráni, aby ľudia padli do chudoby. Sever Európy je tiež bohatý a jeho obyvatelia majú násobne vyššie úspory ako Slováci. To všetko sú okolnosti, ktoré zmierňujú rizikovosť variabilnej sadzby.

Inak povedané, aj pri nečakanom zvyšovaní úrokových sadzieb, aké svet zažil od úvodu minulého roka, sú Švédsko či Fínsko lepšie pripravené hodiť „záchranné lano“ tým ľuďom, ktorým zrazu splátka kvôli variabilnej sadzbe zásadne narastie. Je ich však výrazne menej, ako by bolo ľudí v rovnakej situácii na Slovensku, ak by sme v podobnej miere využívali variabilné sadzby.

Obyvatelia Slovenska majú objektívne nízke úspory a veľmi slabú poistnú ochranu pre prípad nečakaných životných situácií. Oveľa dôležitejším faktorom, ako je menšie preplatenie hypotéky počas 20- či 30-ročného splácania, je podľa analytika OVB stabilita splátky.

Istota rovnakej splátky je zásadná, aby sa ľudia zrazu z mesiaca na mesiac nedostali do finančných problémov a mohli plánovať svoje rodinné financie. „Ak by bola na Slovensku masovo rozšírená variabilná sadzba, čelilo by riziku nesplácania pri aktuálnom raste úrokov výrazne väčší počet rodín,“ dopĺňa odborník.