V menovej politike ECB nastal zlom – kľúčové úrokové sadzby zvýšila až o pol percenta

Robert Juriš Publikované: 21.7.2022 Poslať

Európska centrálna banka (ECB) po dlhom vyčkávaní na „samoskrotenie sa inflácie“ konečne pristúpila k zvyšovaniu kľúčových úrokových sadzieb. V záujme zastavenia zdražovania tovarov a služieb prvý raz od augusta 2011 zvýšila úrokové sadzby, a hneď o pol percentuálneho bodu. Banka svojím rozhodnutím prekvapila. Vzhľadom na jej doterajšiu holubičiu menovú politiku sa očakávalo, že zvýšenie bude nanajvýš o štvrť percenta, no ECB sa rozhodla pôvodný návrh vynásobiť dvomi.

Foto: Unsplash

Inflácia sa sama neporazí

ECB je jednou z posledných centrálnych bánk na svete, ktorá až doteraz váhala so zvýšením kľúčových úrokových sadzieb. Keďže sa však inflácia v eurozóne blíži k 9 % a v rámci Európskej únie až k 10 %, Rada guvernérov ECB už nemohla dlhšie otáľať s rozhodnutím. Aj preto, a možno aj trochu prekvapujúco, sa rozhodla zvýšiť všetky tri kľúčové úrokové sadzby nie o štvrť ale až o pol percenta.

Dnešný odklon od záporných úrokových sadzieb je však len prvým krokom na ceste k skroteniu stále stúpajúcej inflácie. ECB už teraz avizuje, že na svojom najbližšom zasadnutí v septembri pristúpi k ďalšiemu zvyšovaniu úrokov. Zámerom je dosiahnuť návrat inflácie späť na úroveň okolo 2 %, ktorá je dlhodobým cieľom ECB.

Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné v priebehu roku 2023 postupne dosiahnuť úroveň kľúčových úrokových sadzieb na hranici 1,75 až 2,00 %. Aj preto je možné predpokladať, že v tomto roku sa budú zvyšovať ešte aspoň dvakrát.

Ako sa zvýšia kľúčové úrokové sadzby ECB

Rada guvernérov rozhodla o zvýšení troch kľúčových úrokových sadzieb ECB o 50 bázických bodov. Úroková sadzba pre hlavné refinančné operácie a úrokové sadzby pre jednodňové refinančné a jednodňové sterilizačné operácie sa s účinnosťou od 27. júla 2022 zvýši na 0,50 %, 0,75 % a 0,00 %.

Ako sa vyvíjala situácia v posledných mesiacoch

Rada guvernérov ECB na svojom poslednom minuloročnom zasadnutí stále tvrdošijne trvala na tom, že inflácia ešte nie je dostatočne vysoká, aby museli pristúpiť k zvyšovaniu kľúčových úrokových sadzieb. Oznámili však, že v prvom polroku 2022 ukončia núdzový pandemický program nákupu aktív PEPP.

V tejto svojej politike ECB pokračovala aj v prvej polovici tohto roka. Napríklad v apríli 2022 vyhlásila, že bude pokračovať v postupnom ukončovaní programu nákupu aktív a že úrokové sadzby zvýši až na jeseň tohto roku.

Prelomovým bolo až júlové zasadnutie guvernérov národných bánk. Rozhodli, že ECB k 1. júlu 2022, teda skôr, ako sa pôvodne predpokladalo, ukončí nákup aktív. Oznámili tiež, že banka zvýši kľúčové úrokové sadzby o 25 bázických bodov. Potvrdenie tohto rozhodnutia však ponechali až na svoje júlové stretnutie, ktoré a konalo práve dnes, na ktorom svoj prísľub navýšili na dvojnásobok.

Kľúčové úrokové sadzby v jednotlivých krajinách sa zásadne odlišujú

ECB je jedna z posledných centrálnych bánk na svete, ktorá sa rozhodla voči vysokej inflácii zabojovať zvyšovaním svojich kľúčových úrokových sadzieb. Americký Federálny rezervný systém (FED) už túto sadzbu zvyšoval niekoľkokrát a ešte ju niekoľkokrát zvyšovať bude. Aktuálne sa nachádza na úrovni 1,75 %. Oveľa razantnejší postup zvolili Poľská a Česká národná banka, ktoré svoju kľúčovú sadzbu „vyhnali“ na 6,5 %, respektíve 7 %. Ešte odvážnejšie rozhodnutia robí Maďarská centrálna banka, ktorá sa dostala už na úroveň 9,75 %. Ešte vyššiu kľúčovú úrokovú sadzbu majú v Turecku (14 %) a suverénne najvyššia je na Ukrajine (25 %).

Aká je aktuálne inflácia v európskych krajinách

Inflácia v krajinách eurozóny v júni 2022 dosiahla 8,6 % a v rámci celej Európskej únie až 9,6 %. Najvyššia je v pobaltských republikách, teda v Estónsku (22 %), Litve (20,5 %) a v Lotyšsku (20 %). Za nimi nasledujú štyri krajiny mimo eurozóny v poradí Česko (16,6 %), Bulharsko (14,8 %), Poľsko (14,2 %) a Rumunsko (13,0 %).

Len tesne za nimi sa podľa Eurostatu nachádzajú Slovenská republika a Maďarsko (obe krajiny po 12,6 %). Štatistický úrad SR však hovorí, že na Slovensku bola v júni inflácia až na úrovni 13,2 %.

Na opačnom konci inflačného grafu sa nachádza Malta, kde je v rámci Európy najnižšia inflácia na úrovni 6,1 %. Nasledujú Francúzsko (6,5 %), Fínsko (8,1 %) a Nemecko (8,2 %).

Najväčším dielom k nárastu cien tovarov a služieb v európskych krajinách prispeli energie, a potom potraviny, tabak a alkohol. Pre porovnanie, minulý rok v júni bola inflácia v eurozóne na úrovni 1,9 % a v Európskej únii dosahovala 2,2 %.

Guvernéri predstavili aj nový antifragmentačný nástroj TPI

Rada guvernérov ECB predstavila aj svoj nový nástroj – takzvaný antifragmentačný Transmission Protection Instrument (TPI), ktorého cieľom je tlmiť príliš negatívne vplyvy na výnosy niektorých štátnych dlhopisov. V posledných mesiacoch sme totiž mohli pozorovať výrazný nárast výnosov štátnych dlhopisov, ako aj zásadné oslabovanie kurzu eura voči americkému doláru.

Cieľom tohto opatrenia je zmiernenie tlaku najmä na viac zadlžené štáty, ktoré sa nachádzajú prevažne na juhu Európy. Tento nástroj stabilizujúci rozpätia medzi úrokmi dlhopisov medzi rôznymi krajinami eurozóny sa využije vtedy, keď trhové procesy budú predstavovať vážnu hrozbu pre prenos menovej politiky do ekonomiky krajín.