Tretí pilier: Štát chce zefektívniť jeho hospodárenie, dôchodkové spoločnosti hovoria o likvidácii

Foto: Shutterstock

Opatrenie namierené voči dôchodkovému sporeniu

„Tento návrh je namierený proti doplnkovému sporeniu ako systému a likviduje ho. Súčasťou tohto systému je aj vzdelávanie, komunikácia a motivácia vstúpiť doň. Dovolíme si povedať, že v tejto oblasti ťahajú všetky aktivity správcovia úspor,“ uvádza prezident Asociácie doplnkových dôchodkových spoločností (ADDS) Martin Višňovský.

Návrh podľa jeho slov nielenže nebol prediskutovaný s odborníkmi, ale nie je ani zasadený do žiadnych vecných zmien, ktoré by podporili dobrovoľné dôchodkové sporenie na Slovensku. Ako uvádza, samotné zníženie poplatkov nezabezpečí ani vyššiu participáciu účastníkov, ani zvýšenie úspor v tomto systéme. Návrh zároveň ani neuberá z povinností, ktoré majú doplnkové dôchodkové spoločnosti kvôli výraznej regulácii zo strany štátu.

Poplatky nie sú problém

„Návrh, ktorý už poslanci parlamentu na svojej septembrovej schôdzi posunuli do druhého čítania, narúša predvídateľnosť podnikateľského prostredia, keďže navrhovaným termínom účinnosti tejto zmeny je už január 2023. Neprešiel ani štandardným legislatívnym procesom a predkladá sa iba prostredníctvom poslaneckého návrhu,“ píše vo svojom stanovisku Asociácia doplnkových dôchodkových spoločností (ADDS).

Predkladatelia návrhu zákona argumentujú, že chcú zefektívniť systém doplnkového dôchodkového sporenia a zvýšiť dôchodky. Podľa ADDS však problémom systému doplnkového dôchodkového sporenia určite nie sú jeho poplatky. Tie sú aktuálne vo väčšine spravovaných fondov na úrovni 1,2 %. Poslanecký návrh zákona navrhuje znížiť výšku poplatkov na polovicu, teda na 0,6 %.

Tretí pilier je len na okraji pozornosti

„Tretí dôchodkový pilier na Slovensku je dlhodobo na okraji pozornosti. V porovnaní so všetkými okolitými štátmi nedosahuje ani zďaleka takú podporu zo strany štátu, či už formou daňových úľav, alebo štátnych príspevkov. Výsledkom je pomerne nízka účasť obyvateľov v tomto systéme,“ tvrdí asociácia.

Argumentuje, že ak by došlo k schváleniu aktuálneho návrhu zákona, malo by to významný negatívny vplyv na hospodárenie doplnkových dôchodkových spoločností, ktorý bude v aktuálnej situácii až likvidačný. Predkladatelia tak dosiahnu presný opak a namiesto zefektívnenia doplnkového dôchodkového sporenia tento systém zlikvidujú.

Obávajú sa zániku tretieho piliera

Prečo si doplnkové dôchodkové spoločnosti myslia, že si zaslúžia pôvodnú výšku poplatkov za svoje služby? Kým v druhom pilieri, ktorý je tiež predmetom rokovania na aktuálnej poslaneckej schôdzi, výber príspevkov pre dôchodkové správcovské spoločnosti (DSS) realizuje Sociálna poisťovňa, ktorá si za to strháva odplatu, v treťom pilieri výber príspevkov od účastníkov aj od zamestnávateľov zabezpečujú DDS na vlastné náklady. Navyše zabezpečujú aj výplatnú fázu dôchodkov.

Za najnákladnejšiu fázu doplnkového dôchodkového sporenia označujú náklady určené na jeho distribúciu. V tejto súvislosti DDS zdôrazňujú len minimálnu podporu zo strany štátu a poukazujú na vlastnú činnosť v kombinácii s distribučnými sieťami zamestnávateľov a odborov.

„Aktuálny návrh tak neprinesie očakávané zefektívnenie tretieho piliera. S veľkou pravdepodobnosťou oslabí jeho stabilitu, a za určitých okolností môže viesť k jeho zániku a tým aj zániku štátom regulovanej alternatívy bezpečného sporenia na dôchodok,“ zdôrazňuje ADDS.

Počet účastníkov sa pomaly zvyšuje

Len v prvom polroku 2022 uzatvorilo účastnícku zmluvu v treťom pilieri 46 425 ľudí, čo znamená nárast počtu nových zmlúv o 7,6 % v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka. Zamestnávatelia prispeli v prvom polroku 2022 príspevkami do tretieho piliera takmer pol miliónu zamestnancom. Priemerný zamestnávateľský príspevok predstavoval viac ako 35 eur mesačne. Zamestnávatelia si zaplatené príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie zamestnancov môžu zahrnúť do daňových výdavkov až do výšky 6 % zúčtovanej mzdy zamestnanca.

V treťom pilieri si aktuálne sporí aj viac ako 57-tisíc zamestnancov vykonávajúcich takzvané rizikové práce, ktorým povinne prispieva ich zamestnávateľ najmenej vo výške 2 % z ich vymeriavacieho základu. V prvom polroku 2022 to bolo v priemere mesačne takmer 44 eur pre jedného zamestnanca vykonávajúceho rizikové práce. Takzvaní rizikári majú následne nárok na poberanie dôchodku z tretieho piliera už v nižšom veku, ako kompenzáciu za prácu v rizikovom prostredí.