Toto sú najzásadnejšie daňové zmeny platiace od začiatku roku 2024

Foto: Freepik

Daň z dividend

Ak investor získa dividendy zo slovenských fondov, na daniach po novom zaplatí viac. Do konca minulého roku to bolo 7 %, po novom od začiatku tohto roku je to až 10 %. Dobrou správou pre investorov je, že väčšina dividend pochádzajúcich zo zahraničia je automaticky zdanená do výšky 15 až 30 %, a takto zdanené dividendy sa už „doma“ dodatočne nezdaňujú. Preto sa toto opatrenie dividend pochádzajúcich zo zahraničia prakticky netýka.

Opäť daňové licencie

Konsolidačný balíček, schválený poslancami Národnej rady SR na sklonku uplynulého roku, opätovne zavádza minimálnu daň pre právnické osoby. Cieľom tohto opatrenia nazývaného aj daňová licencia je zabezpečiť, aby podnikatelia platili aspoň minimálnu daň za služby štátu.

„U živnostníkov by tento nástroj zmiernil súčasnú šedú ekonomiku, keď približne 80 % podnikateľov vykazuje minimálne príjmy a platí minimálne odvody,“ vysvetľuje daňová odborníčka z poradenskej spoločnosti Grant Thornton Silvia Hallová.

Vyššie odvody zdravotného poistenia

Konsolidačný balíček prináša zvýšenie odvodov z 10 na 11 % z hrubej mzdy zamestnanca. Na pohľad minimálna zmena, no v skutočnosti ďalšie zvýšenie odvodového zaťaženia zamestnávateľov. „Zhorší sa tak situácia firiem a oslabí konkurencieschopnosť Slovenska,“ pokračuje odborníčka s tým, že odvodové zaťaženie firiem na Slovensku je vyššie ako v krajinách V4, ale aj v porovnaní s bohatými štátmi, ako sú Nemecko či Rakúsko.

„Navyše zdravotné odvody zostávajú naďalej bez stropu, čo znamená, že najviac dotknutí budú špičkoví odborníci s vysoko nadpriemernými mzdami. To je problém, ak chceme do slovenskej ekonomiky pritiahnuť špičkové firmy a zamestnancov v snahe posunúť sa z montážnej dielne na znalostnú ekonomiku,“ pokračuje.

Zmeny, ktoré nenastali

Od 1. januára 2024 mali vstúpiť do platnosti niektoré zmeny zákonov, ktoré však boli v rámci takzvaného konsolidačného balíčka novej vlády napokon zrušené. Vo viacerých prípadoch tak zostáva všetko po starom.

Napríklad sa ruší oslobodenie od dane pri predaji neobchodovateľných akcií a podielov vo firmách. Ak teda investor nadobudne akcie neobchodovateľnej spoločnosti, ktorú potom predá so ziskom, naďalej platí, že pri predaji bude musieť zaplatiť daň.

Po novom tiež platí, že zdaňovanie ziskov z predaja kryptomien zostáva rovnaké, na aké sme boli zvyknutí, a teda jedno z najvyšších spomedzi okolitých krajín. Pôvodný v parlamente schválený návrh hovoril o tom, že rok držané kryptoaktíva sa budú zdaňovať len 7-percentnou sadzbou. Zostáva však v platnosti, že investor priamo nakupujúci kryptomeny pri ich predaji zaplatí daň vo výške 19 %, respektíve 25 % plus 15 % zdravotný odvod.

K zmierneniu daňového zaťaženia malo prísť tiež v prípade zdaňovania zisku z obchodovania cez podielové fondy. Už schválený 3-ročný časový test pre podielové fondy je minulosťou, pričom toto daňové zvýhodnenie bolo zrušené krátko pred svojím vstupom do platnosti. Naďalej však platí, že v prípade ETF, respektíve burzovo obchodovateľných investičných nástrojov, sa po roku držby daň z výnosu neplatí.

Nová hranica pre nižšiu daň z príjmu

Konsolidačný balíček z konca minulého roku prináša aj jednu pozitívnu novinku. Tou je zvýšenie limitu potrebného pre zníženú sadzbu dane z príjmu. Kým vlani sa zisky živnostníkov a firiem zdaňovali 15-percentnou sadzbou pri ročných príjmoch do 49 790 eur, od tohto roku to bude pri príjmoch až do 60-tisíc eur. Táto hranica sa začala uplatňovať aj pri definícii mikrodaňovníka.