Takmer dve tretiny mladých Slovákov brigádujú, túžia po finančnej nezávislosti

Foto: Shutterstock

Už bez súhlasu inšpektorátu práce

Počet brigádujúcich by na Slovensku ešte mohol rásť. Poslanci parlamentu totiž schválili novelu zákona, ktorou sa zjednodušuje možnosť brigádovať už od 15 rokov. Doteraz platilo, že 15-roční potrebovali súhlas od inšpektorátu práce, čo možnosť privyrobiť si zásadne sťažovalo. Po novom táto povinnosť odpadá.

Mladých podľa všetkého nové pravidlá potešia. Až 71,5 % opýtaných totiž v prieskume online investičnej platformy Portu uviedlo, že ak by mohli, brigádovali by už ako 15-roční. Najčastejšou motiváciou pre nich bola snaha zabezpečiť si vlastné financie, s ktorými môžu voľne nakladať, prípadne sa osamostatniť od rodičov, pričom takmer polovica brigádami pokrýva svoje bežné výdavky.

Motivácia mladých sa však zásadne líši podľa jednotlivých regiónov. Zatiaľ čo na strednom Slovensku až 55,9 % respondentov šetrí na konkrétnu vec, v Bratislave je to iba 15,4 %. V hlavnom meste a jeho okolí je v porovnaní s ostatnými regiónmi brigáda dôležitejšia pre získanie skúseností do životopisu (53,8 %).

Cieľom je zodpovednosť a finančná gramotnosť

Približne pätina mladých ľudí do 25 rokov už pracuje, preto brigádovať nepotrebujú. Majú totiž príjem zo zamestnania. „Tých, ktorí ešte prácu nemajú a napriek tomu nechcú brigádovať, bolo na Slovensku iba 12,1 %, v Česku ešte menej. Ide o pozitívny výsledok, keďže práve práca s vlastnými peniazmi najlepšie učí mladých ľudí zodpovednosti a finančnej gramotnosti,“ hovorí analytik spoločnosti Portu Marek Malina.

Najviac pracujú alebo brigádujú mladí ľudia vo veľkých mestách. V tých nad 100-tisíc obyvateľov je to až 70 %. V obciach do tisíc obyvateľov je to iba 53 %, čo môže byť dané nedostatkom pracovných príležitostí a nutnosťou za prácou dochádzať. Potešiteľné je, že vyše 85 % mladých ľudí si dokáže peniaze odložiť na neskoršiu spotrebu.

Keď škola nepomáha, nastupuje internet

Menej pozitívne je zistenie, že školy na Slovensku aj v Česku nedokážu mladých ľudí na prácu s vlastnými peniazmi dostatočne pripraviť. Vyše štvrtina respondentov v oboch krajinách tvrdí, že v škole sa otázkami finančnej gramotnosti vôbec nezaoberali. A tí, ktorí takéto učivo v škole mali, nemajú o jeho kvalite väčšinou vysokú mienku.

Iba 22,7 % mladých Slovákov totiž tvrdí, že finančnou gramotnosťou sa v škole zaoberali a problematika bola prebraná kvalitne, u našich západných susedov je to ešte horšie. Ako najdôležitejší zdroj relevantných informácií o financiách uvádzajú internet (53,6 %), pričom takmer tretina mladých sleduje aspoň jedného finančného influencera alebo influencerku, pätina počúva podkasty zo sveta financií.

Finančná gramotnosť pokrivkáva

Samovzdelávanie však často nestačí. Potvrdzujú to aj domáce či medzinárodné testovania. Napríklad výsledky slovenských žiakov základných a stredných škôl v nadnárodných PISA testoch označil minister školstva už v minulosti za národnú tragédiu.

„Aktuálny vzdelávací systém nedokáže napríklad dostatočne kompenzovať vplyv zlého sociálneho postavenia detí na ich vedomosti z oblasti financií. Je preto dobré, ak sa mladý človek snaží privyrábať si už popri štúdiu a učí sa narábať s vlastnými peniazmi. No ešte lepšie je, ak si už zo školy prináša kvalitné základy, vďaka ktorým by toto narábanie s financiami nemuselo často prebiehať systémom pokus-omyl,“ dopĺňa analytička spoločnosti Wood & Company Eva Sadovská.