Foto: shutterstock

Sviatok bankárov

Svetový deň sporenia sa prvý raz oslavoval v roku 1924. Vyhlásili ho v Miláne na svetovom kongrese, kde sa streli finančníci z 29 krajín sveta. Pár desiatok rokov bol tento deň určený len pre finančné elity, ale v roku 1989 ho OSN uznalo ako svetový deň. Práve pred koncom roka chceli bankári upozorniť na to, aby ľudia vytvárali úspory, pretože nie každý rok sú dobré časy. Záver roka je spojený už tradične aj bilancovaním, a tak je vhodné bilancovať aj úspory.

Slováci si nesporia málo

Podľa prieskumu, ktorý pri príležitosti Svetového dňa sporenia pre skupinu Erste zrealizovala spoločnosť IMAS International, nie sú Slováci v sporení najhorší. Mesačne si dokážeme ušetriť v priemere 111 eur. Oproti ostatným sledovaným krajinám sme na druhom mieste po Rakúsku s 259 eurami. Tretí Česi si dokážu odložiť bokom mesačn 105 eur. Najhoršie sú na tom v prípade šetrenia Maďari, ktorí si bokom mesačne dokážu odložiť len 65 eur. 

Kým ešte v roku 2018 bolo Slovensko výnimkou a neposunulo sa vpred s našetrenou sumou, tento rok si šetríme mesačne v priemere o 5 eur viac. Slovákom sa totiž zvyšuje disponibilný príjem domácnosti, čoho výsledkom je aj vyššie sporenie.

Naučili sme sa sporiť

Na lepšom výsledku sporenia sa nepodpísali len vyššie príjmy, ale aj zodpovednejší prístup k financiám. Lepšie sú na tom tí, ktorí si odkladajú na začiatku mesiaca a nie na konci. „Zaujímavosťou je, že čoraz viac Slovákov si odkladá istú sumu peňazí každý mesiac hneď po výplate. Menej ako polovica si odkladá len to, čo im zostane. Často ide len o pár eur,“ skomentovala analytička Slovenskej sporiteľne Lenka Buchláková. Slováci si najčastejšie odkladajú peniaze kvôli finančnej rezerve, ktorú môžu využiť v prípade nečakaných výdavkov. Robí tak až 98 % ľudí. 

Problémom sú stále dlhy

Sporiť sa nám darí lepšie, problémom však je, že úspory stále nevykrývajú dlhy. Zadlženosť Slovákov je naďalej vysoká a je v ostrom kontraste s vývojom vo zvyšných 11-tich krajinách regiónu strednej a východnej Európy, ktoré od čias finančnej krízy svoje dlhy znížili. 

Slovensko je navyše jediná krajina v tomto regióne, kde dlhy domácností prevyšujú úspory, a to o vyše tisíc eur. Dlh priemerného Slováka je 7 437 eur, pričom priemer v regióne je 4 868 eur. Vyplýva to z 10. štúdie bohatstva národov Allianz Global Wealth Report 2019, ktorá analyzovala finančný majetok a dlhy domácností v 53 krajinách sveta, vrátane Slovenska.

Sporenie môže byť aj odpoveďou na krízu

Stávka na úspory je správna hlavne v aktuálnych časoch. Najmä preto, že sa očakáva výrazné spomalenie hospodárskeho rastu. Preto je sporenie v dobrých rokoch najlepšou alternatívou, ako naložiť s peniazmi. 

„Sporenie má jednu veľkú výhodu. Ak sa čokoľvek stane a človeku budú chýbať peniaze, stačí so sporením prestať. Prípadne z neho vybrať peniaze a použiť ich. Následne sa dá so sporením pokračovať,“ hovorí Pavel Škriniar z Ekonomickej univerzity v Bratislave.

Ak človek nemá rezervu, iba dlhy, v čase poklesu ekonomiky môžu prísť skutočné existenčné problémy. Preto by mal byť Svetový deň sporenia skôr dňom priaznivej bilancie ako hororom. U väčšiny Slovákov to však neplatí.