Svet financií a investícií si od „Nežnej“ prešiel výraznými zmenami

Tlačová správa Publikované: 19.11.2025 Poslať

Nežnú revolúciu z roku 1989 si každoročne pripomíname práve v novembrových dňoch. Pre Slovákov priniesla výrazné zmeny v ekonomike – vo svete financií a investícií nevynímajúc. V aktuálnej analýze sme sa pozreli na to, akými zmenami si na Slovensku prešlo spravovanie a zhodnocovanie finančných prostriedkov za posledných 36 rokov.

Foto: Czechology

Ako vyzeral svet financií pred revolúciou?

Prístup k bankovým službám do roku 1989 nebol taký jednoduchý ako dnes, poskytovalo ich len niekoľko štátnych bánk. Československo bolo pred revolúciou hotovostnou ekonomikou. Ľudia dostávali mzdy a platili účty v hotovosti. Výnimkou boli azda iba sporožírové účty, ktoré neskôr slúžili ako nástroj bezhotovostného platenia (napr. inkaso, nájomné, poplatky za telefón či poistné). Spomedzi sporiacich produktov boli populárnymi vkladné knižky, na ktoré si ľudia odkladali a sporili peniaze a takto si vytvárali finančnú rezervu. Prvý bankomat nainštalovala Slovenská štátna sporiteľňa až v roku 1989, čo postupne otvorilo cestu k modernejším bankovým službám.

Tuzexové bony či cestovné doložky sú už minulosťou

Pred rokom 1989 bolo cestovanie do zahraničia aj prístup k cudzej mene prísne regulované. Ak niekto získal mzdu či dar v devízach, musel ich vymeniť za československé koruny alebo za tuzexové bony. Bony fungovali ako paralelná mena a rýchlo si získali popularitu – na čiernom trhu mali vyššiu cenu než oficiálny kurz a umožňovali kúpiť nedostatkový tovar, od riflí a čokolád až po automobily.

Na zahraničnú dovolenku nestačilo mať peniaze. Občania potrebovali devízový prísľub a cestovnú doložku, ktorých vybavenie sa mohlo ťahať celé mesiace. Aj preto bola dovolenka v Juhoslávii či v Rakúsku výsadou a nie bežnou skúsenosťou. Zlom prišiel po 17. novembri 1989. Podmienky cestovania do zahraničia sa uvoľnili, no to zároveň zaplnilo pobočky bánk obrovským davom ľudí, ktorí si chceli vymeniť valuty na cestovanie.

Aké možnosti máme dnes na zhodnocovanie svojich finančných prostriedkov. Využívame ich naplno?

V súčasnosti panuje v našej ekonomike už bezhotovostný platobný styk. Bežné účty sa stali nevyhnutnou súčasťou našich životov - dostávame na ne výplatu, platíme z nich už takmer za všetko prostredníctvom platobných kariet, využívame elektronické bankovníctvo a keď potrebujeme hotovosť, vyberáme si ju prostredníctvom bankomatov. Veľký pokrok v správe našich financií priniesli aj smartfóny. Neporovnateľne pestrejšie je aj portfólio sporiacich produktov (termínované vklady, sporiace účty, stavebné sporenie či investičné životné poistenie).

O investovaní, tak ako ho poznáme dnes, nemohla byť pred revolúciou ani reč. Slováci majú v súčasnosti pestrú škálu investičných príležitostí ako zhodnotiť svoje finančné prostriedky. Za rokmi overené možnosti sa považujú investície do zlata či firemných akcií a dlhopisov. Medzi obľúbené nástroje patria podielové fondy, pričom na popularite získavajú čoraz viac realitné fondy. Na trhu sa ale v posledných rokoch etablovali aj tzv. ETF (Exchange Traded Funds) či investície do kryptomien. Spred revolučného „ako uchrániť úspory“ sa tak postupne stáva „ako zhodnotiť kapitál“.

Faktom je, že slovenské domácnosti naďalej držia zbytočne veľké množstvo peňazí v hotovosti či na bankových účtoch (až 45 % z celkových finančných aktív). V investovaní sa tak vyspelejším ekonomikám EÚ ešte stále pozeráme doslova na chrbát. Z celkových finančných aktív tvoria investičné nástroje iba 25 % a tento podiel sa napríklad za posledné desaťročie zmenil iba minimálne. Vo väčšine ekonomík EÚ dlhodobo investície prevažujú nad hotovosťou a vkladmi.

Čo nám bráni investovať viac a čo by mohlo pomôcť?

Brzdou môžu byť slabšie vedomosti Slovákov ohľadom investícií. Index investičnej gramotnosti (IIG) dosiahol vlani na Slovensku hodnotu 94,4. Išlo o najnižšiu úroveň za posledné 4 roky a horšie sme na tom dlhodobo aj v porovnaní s ČR. Ďalšou špecifickou črtou slovenských domácností je bývanie vo vlastnom, podľa dát Eurostatu u nás býva vo vlastnej nehnuteľnosti takmer 94 % Slovákov. Ide o druhý najvyšší podiel v únii s tendenciou rastu, v EÚ bol vykázaný podiel 69,2 %. Práve slovenské domácnosti tak v mnohých prípadoch uprednostňujú kúpu nehnuteľnosti pred budovaním širšieho investičného portfólia.

V súčasnosti máme pritom pestrú škálu možností ako investovať. Avšak mnohí (nielen) potenciálni investori čelia otázkam „ako si vybrať?“ alebo „či a od koho si nechať poradiť?“. Inšpiráciou môžu byť práve kvalifikovaní (skúsení) investori a ich dlhoročné skúsenosti so zhodnocovaním finančných prostriedkov. Vyše 90 % spomedzi kvalifikovaných investorov zo Slovenska sa pri výbere rozhoduje najmä podľa odporúčaní wealth manažéra.