Stovky miliárd nestačia, zmena klímy si vyžaduje štvornásobne vyššie investície

Foto: shutterstock

Lídrami sveta Východná Ázia, Pacifik a západná Európa

Množstvo financií, ktoré krajiny sveta v roku 2018 investovali do zmeny klímy, bolo na úrovni 546 miliárd USD, uvádzajú dáta Climate Policy Initiative. „Množstvo finančných tokov ani ich smerovanie nie sú dostatočné na udržanie teploty pod 2 stupňami Celzia, nehovoriac o 1,5 stupňa,“ hovorí Ottmar Edenhofer, riaditeľ Potsdamského inštitútu pre výskum klimatických vplyvov v Nemecku. Investovaných vyše 500 miliárd predstavuje približne len 25 % potrebných ročných zdrojov, ktoré by mali byť preinvestované na zmenu a ochranu klímy.

Lídrami v objeme investícií sú krajiny Východnej Ázie a Pacifiku, západnej Európy a Severnej Ameriky. Tieto regióny tvoria takmer 80 % súčasných investícií na ochranu klímy. Väčšina finančných prostriedkov na boj so zmenou klímy – 76 % zo spomínaných 546 mld. USD – sa stále investuje v tej istej krajine, z ktorej peniaze pochádzajú. Táto skutočnosť odhaľuje silnú „domácu preferenciu“ medzi investormi. 

Verejné zdroje tvoria 256 mld. USD a privátny sektor investuje 326 mld. USD. Napriek rastúcemu trendu v priebehu posledných 5 rokov je objem financovania pomerne slabý. Verejným investíciám kraľujú výdavky na dopravu pred obnoviteľnými zdrojmi energie. Na opačnej strane až 85 % všetkých súkromných investícií ide do energetickej infraštruktúry z obnoviteľných zdrojov. 

Medzinárodný panel OSN pre zmenu klímy (IPCC) uvádza, že do energetického systému je do roku 2035 potrebná viac ako štvornásobná investícia, aby sa obmedzil nárast teploty nad 1,5 stupňa Celzia. Suma 2 400 mld. USD je zhruba 2,5 % svetového hospodárstva. Celkové úsilie o riešenie zmeny klímy však nevyriešia len investície do energetických systémov. Musia zahŕňať výdavky na zalesňovanie, ochranu morí, recykláciu, znižovanie odpadu a ochranu biotopov. Podľa analýz sú však výdavky na dosiahnutie stanovených cieľov mimoriadne nízke.

Objem investícií jednotlivých regiónov vynaložený na ochranu klímy v roku 2018 (v miliardách USD) 

Zdroj: Climate Policy Initiative

Európania vnímajú vážny problém

Objem verejných výdavkov za rok 2017 na ochranu životného prostredia sa v EÚ pohyboval na úrovni 0,7 % jej HDP. Značná časť týchto zdrojov je využívaná na odstraňovanie odpadu a jeho spracovanie, druhou hlavnou položkou je manažment odpadových vôd. Až terciárnym faktorom je znižovanie znečistenia, ochrana biodiverzity a iné. Lídrami v EÚ v investovaní do ochrany životného prostredia sú Holandsko a Grécko. 

Slovensko sa nachádza na 14. mieste, keď do ochrany klímy investuje 0,7 % zo svojho HDP. Paradoxom ostáva, že náš štát investoval v roku 2017 do odpadového hospodárstva najviac spomedzi všetkých krajín EÚ spolu s Maďarmi, no zlepšenie v tomto smere prichádza na Slovensku len veľmi pomaly. Stále končí na našich skládkach až 54 % odpadu a miera jeho recyklácie je 38 %. 

Podľa najnovšieho prieskumu Eurobarometer o zmene klímy, ktorý bol uverejnený 11. septembra 2019, až 93 % Európanov verí, že zmena klímy je vážnym problémom. A 92 % Európanov v tomto prieskume podporilo, aby bola EÚ uhlíkovo neutrálna do roku 2050. Podľa Parížskej dohody musia všetky strany do roku 2020 predložiť dlhodobú stratégiu. Implementácia akčného plánu je pomalá. 

„EÚ má zavedený najkomplexnejší a najambicióznejší právny rámec týkajúci sa opatrení v oblasti klímy a úspešne prechádza na hospodárstvo s nízkymi emisiami, ktorého cieľom je do roku 2050 dosiahnuť klimatickú neutralitu,“ píše sa v tohtoročnej septembrovej správe Európskej komisie. EÚ je v tomto smere iniciátorom zmeny, no objem jej emisií tvorí iba zlomok celosvetovej produkcie oxidu uhličitého. Ak sa nepridajú aj hlavní znečisťovatelia (USA a Čína), úsilie Európanov môže byť márne. 

Celkové vládne výdavky na ochranu životného prostredia 2017 (v percentách z HDP)

Zdroj: Eurostat