Správa o finančnej stabilite: Problémom je zadlženosť domácností, úvery budeme splácať aj na dôchodku

Foto: Shutterstock

Druhá vlna koronakrízy bola miernejšia

„Správa o finančnej stabilite je rámcovaná pandémiou koronavírusu. Registrujeme zásadné rozdiely medzi jej prvou a druhou vlnou. Prvá vlna mala zásadný vplyv na ekonomiku štátu. Nakoniec sme však napriek recesii z nej vyviazli lepšie, ako sme predpokladali, pretože HDP sa prepadlo o menej ako 5 %,“ bilancuje člen Bankovej rady NBS a výkonný riaditeľ úseku dohľadu a finančnej stability NBS Vladimír Dvořáček.

Podľa neho druhá vlna koronakrízy bola medicínsky oveľa dramatickejšia ako tá prvá, no na ekonomiku štátu mala podstatne menší vplyv. Jej dosah označil za oveľa miernejší s tým, že niektoré sektory počas nej fungovali naozaj dobre, finančný nevynímajúc.

Ako uviedol ďalej, bankový sektor je v súčasnosti pripravený zvládnuť aj prípadné významné straty, ku ktorým však počas koronakrízy napokon nedošlo. Banky zostali stabilné aj napriek poklesu zisku. Dôvodom je, že ešte pred krízou začali tvoriť masívne opravné položky, a teraz majú k dispozícii dostatok kapitálu a likvidity na pokračovanie úverovania domácej ekonomiky. Kapitálová primeranosť bánk medziročne vzrástla z 18,2 % na 20,4 %.

Domácnosti zvládli odklad splátok úverov

K zvládnutiu koronakrízy pomohol aj odklad splátok úverov, o ktorý bol najmä v jej začiatkoch mimoriadne intenzívny záujem. Podľa NBS odklady splátok a garancie za podnikové úvery, spolu s garančnými schémami, pomohli prekonať ekonomické šoky.

„Väčšina klientov sa po odklade splátok bez väčších problémov vrátila k splácaniu svojich dlhov. Problémy má ,len´ 0,6 % domácností a asi 0,5 % podnikov z tých, ktoré pôvodne požiadali o odklad, a teda k očakávanému rýchlemu nárastu objemu nesplácaných úverov napokon nedošlo,“ vysvetľuje vedúci oddelenia finančnej stability a analýz NBS Štefan Rychtárik a dodáva, že aj celkový podiel zlyhaných úverov zostáva naďalej nízky. V prípade podnikov je to 3,5 % a v prípade domácností dokonca len 2,4 %.

Odolnosť voči kríze sa však potvrdila nielen v bankovom sektore, ale aj u poisťovní a fondov. Dokonca aj dôvera investorov sa podľa neho obnovila na úroveň, ktorú mala pred pandémiou.

Úvery budeme splácať aj na dôchodku

Okrem spomenutých faktorov NBS upozorňuje aj na ďalšie týkajúce sa najmä domácností. „Zároveň sa zvýšil rizikový apetít na finančných trhoch a tiež riziko korekcie vybraných aktív. Rastie dopyt po nehnuteľnostiach, je tu apetít aj po riziku v podobe investícií do rizikových fondov, podnikových dlhopisov či kryptomien,“ konštatuje Š. Rychtárik a dodáva, že hoci len malý počet domácností v súčasnosti nedokáže splácať svoje úvery, v budúcnosti sa môže situácia zhoršiť.

Upozorňuje totiž na to, že mnohí bankoví klienti si v snahe o zníženie mesačnej splátky predĺžili splácanie svojich úverov natoľko, že ich budú musieť riešiť aj v čase, keď už budú na dôchodku. 

„Problém je v tom, že členovia domácností budú vo vyššom dôchodkovom veku, pričom už teraz je podiel splátky úveru na ich príjme dosť vysoký, a potom bude ešte vyšší. O niekoľko rokov môže nastať situácia, že každý druhý dlžník bude pri splácaní úveru v dôchodkovom veku a až v tretine prípadov hrozí, že to budú obaja dlžníci. Slovensko s týmto skúsenosť zatiaľ nemá,“ dodáva V. Dvořáček.