Foto: Shutterstock

Niečo za niečo a k spokojnosti všetkých

Výmenný obchod je v modernej dobe nereálny. Dokážete si len predstaviť, že by ste si kúpili smartfón či laptop výmenou za niečo iné? Kým však vznikli platidlá, ľudia si tovar medzi sebou vymieňali. Jednoducho kus za kus. Vo výmennom obchode platilo jednoduché pravidlo – každá strana, ktorá sa do obchodu zapája, musí byť po výmene spokojná. Neexistovali žiadne kritériá, ani štandardy, ktoré by tento pocit akýmkoľvek spôsobom limitovali. 

Platili sme mušľami, zlatom aj striebrom

Výmenný obchod ľudia časom vymenili za používanie takzvanej reprezentatívnej meny a obchodovať sa začalo na trhoch. Pri platbách za tovar sa používali napríklad vzácne morské mušle alebo zlato a striebro. Tovar sa nimi doslova vyvážil. Problém pri obchodovaní nastal vtedy, keď bolo vzácneho platidla nedostatok. Mušlí a zlata nepribúdalo, práve naopak. Preto sa spôsob platieb rozvíjal ďalej a ľudia začali siahať po dostupných a jednoduchších platobných možnostiach.

Prvé mince odliali v Číne

K slovu sa dostali prvé mince. Mali podobu miniatúrnych bronzových odliatkov. Ako prví ich vyrobili čínski obchodníci. Odliatky neskôr aj tvarovali. Bolo to hlavne z praktických dôvodov. Mince v oválnom tvare sa, na rozdiel od rôznych valčekov a tyčí, ľahšie prenášali. Určite sa s nimi manipulovalo jednoduchšie ako s tovarom, ktorým sa platilo v čase výmenných obchodov. Približne v 6. storočí sa v Turecku objavili mince s otvorom uprostred. Neskôr však dochádzalo doslova k chaosu, keď sa na trhu objavilo viacero druhov takýchto mincí a obchodníci mali problém s ich konverziou. Problémy nastali hlavne na poli zahraničného obchodu.

Zmenky lepšie definovali obchodné podmienky

Takýto systém bol dlhodobo neudržateľný. Možno aj preto sa časom objavila potreba vyvinúť platidlo, ktoré bude úspornejšie na priestor a bude sa dať ľahšie prenášať. Tak sa objavili prvé zmenky. Zmenkami sa jednoducho dohodli všetky dôležité podmienky obchodu medzi zúčastnenými stranami. Stali sa predchodcom bezúročných pôžičiek či hypotekárnych listín.

Prvé papierové bankovky v Európe sú zo Švédska

Papierové peniaze sa v Európe začali vo väčšom používať až v 17. storočí. Švédsko bolo prvou krajinou, kde sa začali vyrábať. Výhoda papierových bankoviek bola najmä v tom, že proces výroby bol omnoho jednoduchší ako v prípade mincí. Neboli už potrebné formy, aby kovovému platidlu dali  podobu a tvar. Aj samotné bankovky majú bohatú históriu. Ich popularita rástla najmä po odstránení drahých kovov z menového systému, teda v čase, keď zlato a striebro už neboli suroviny, z ktorých sa vyrábali mince, a nahradili ich zliatiny. 

Prvé kreditky sa objavili pred 70 rokmi

Pri papierových peniazoch sa vývin platidiel nezastavil, hoci nimi platíme dodnes. Objavili sa ďalšie novinky. Tie súvisia najmä s obmedzením závislosti od fyzických transakcií v prospech elektronických peňazí. Prvé kreditné karty sa objavili v roku 1950. Neskôr prišli debetné karty. Pre spoločnosti, ktoré ich vydávali, pre obchodníkov či banky, predstavovali obrovskú príležitosť v modernizácii platobného styku. Elektronické peniaze nabrali na popularite až vtedy, keď ľudia pochopili výhody tohto tak trochu „neosobného“ platenia. 

Elektronické bankovníctvo nám zmenilo život

Prelomovými vo vývoji platidiel sa stali deväťdesiate roky minulého storočia. Na rad prišlo elektronické bankovníctvo. Do života ľudí preniklo veľmi rýchlo. Rýchlemu rozmachu online bankovania pomohol aj prudký rozvoj používania a obľúbenosti smartfónov, počítačov a tabletov s internetom. Elektronické bankovníctvo ide ruka v ruke s elektronickým obchodom. Spoločnosti, ako Amazon, eBay či PayPal, sú len malou ukážkou toho, akú revolúciu spôsobil nový druh platidla. 

Svetový líder v oblasti digitálnych platieb spoločnosť Visa v najbližších rokoch očakáva ďalšie zmeny v spôsobe vykonávania platobných transakcií. Za dôležitý akcelerátor označila pandémiu COVID-19, ktorá má obrovský vplyv na spôsob, akým míňame peniaze. „V prvom rade vidíme prudký nárast bezkontaktných platieb. Na niekoľkých trhoch EÚ priemerná suma nákupu bezkontaktných transakcií vrátane Slovenska od februára do apríla vzrástla o pätinu,“ vysvetľuje generálny riaditeľ Visa pre Českú republiku a Slovensko Marcel Gajdoš.

Rozmach aplikácií v smartfónoch či hodinkách

Dnes žijeme v dobe, keď na úhradu nepotrebujeme už ani finančnú hotovosť. Samozrejmosťou sú bezkontaktné platby mobilom alebo inteligentnými hodinkami. Umožňujú to služby, ako Apple Pay či Google Pay. V obľube sú aj platby načítaním QR kódu pomocou WeChat Pay alebo Alipay. Flexibilnosť pre obchodníkov aj nakupujúcich hrá v dnešnom svete dôležitú úlohu.

Spoločnosť Visa dnes umožňuje uskutočňovať bezpečné platby mobilnými telefónmi v 34 krajinách Európy. „V úzkej spolupráci s finančnými inštitúciami v súčasnosti podporujeme okolo 800 mobilných platobných aplikácií v Európe,“ konštatuje M. Gajdoš. Aj napriek tomu očakáva, že plastové platobné karty sa budú používať aj naďalej. Využívať ich budú najmä tí, ktorí sú menej ochotní prijať nové spôsoby platby.

Biometria tváre a odtlačky prstov sú už bežné

Pri moderných spôsoboch platieb je namieste kontrola ich bezpečnosti a (ne)možnosti zneužitia osobných údajov či ďalších citlivých dát. Dnes sa v bežnej praxi stretávame s overovaním, respektíve autentifikáciou platby prostredníctvom biometrie. Ako príklad spomenieme napríklad hlasového asistenta Siri, Google Home či Alexa, ktoré sa v ostatných rokoch tešia veľkej obľube. Realitou je dnes už aj platenie bez potvrdzovania platby. Človek jednoducho vybaví všetko, čo potrebuje, a platby prebiehajú kdesi na pozadí. Z nákupu v obchode či z donášky jedla je tak ešte komfortnejší a bezproblémový zážitok. A to je jeden z cieľov inovácií. 

Online nakupovanie rastie aj vďaka tokenizácii

Podľa spoločnosti Visa koronakríza výrazne zrýchlila aj prechod na online nakupovanie. „Počet transakcií každý týždeň od polovice apríla vzrástol o viac ako 25 %, čo je dvojnásobok miery rastu pred krízou,“ spresnil M. Gajdoš.

K zrýchleniu a zvýšeniu bezpečnosti online obchodov prispela aj tzv. tokenizácia. Visa na konci júna 2020 vydala viac ako 1 miliardu tokenov po celom svete prostredníctvom služby Visa Token Service (VTS), čo predstavuje významný míľnik v jej ponuke, ktorá pomáha urýchliť inovácie elektronického obchodu a zvýšiť bezpečnosť platieb.

Kryptomeny možno posunú vývoj platenia ešte ďalej

Inovácie v platbách rozhodne neobchádzajú ani kryptomeny. Stále sa však objavujú aj názory, že takéto platidlo stále nie je pripravené nahradiť zaužívané formy meny. Bitcoin či ethereum musia zrejme vyriešiť ešte veľa zásadných vecí, ktoré sa týkajú najmä koncových používateľov kryptomien. Či už nedostatok informovanosti, alebo nedôveru v techniku medzi širokou verejnosťou.Obchodovanie s kryptomenami však v sebe skrýva potenciál. Na druhej strane existujú názory, že technológia blockchain by mohla spôsobiť napríklad revolúciu v globálnom obchodovaní s komoditami. A nielen tam.