Foto: Shutterstock

Napriek tomu, že návrh podporila väčšina poslancov, musí ho ešte podpísať prezidentka Zuzana Čaputová. Ak bude zákon vetovať, poslanci môžu jej veto prelomiť nadpolovičnou väčšinou hlasov pri opätovnom hlasovaní o novele zákona.

Prídavky na deti budú vyššie

Okrem jednorazového stoeurového zvýšenia prídavku na deti, ktorý sa vyplatí rodinám v júni na každé dieťa sa v parlamente schválilo aj jeho trvalé  zvýšenie zo súčasných 25,88 eura na 30 eur mesačne od júla tohto roka a od januára 2023 napokon stúpne na sumu 40 eur mesačne. Zároveň sa ruší automatický nárast prídavku na dieťa podľa rastu životného minima. Znamená to, že o jeho novej výške bude rozhodovať vždy vláda, ktorá nebude povinná ho naďalej zvyšovať.

Touto dávkou má štát prispievať na výchovu a výživu dieťaťa. Aktuálne má však prídavok čiastočne slúžiť aj na pomoc s nákupom školských potrieb pre prvákov. Požiadať oň môžu rodičia pomocou písomnej žiadosti na úrade práce, alebo elektronicky cez stránku slovensko.sk.

Nárok na prídavky na deti majú rodičia do 25. roku dieťaťa a ak zároveň splnia podmienku, že dieťa ešte navštevuje denné štúdium strednej či vysokej školy, prípadne nemôže študovať alebo pracovať kvôli vážnej chorobe či úrazu.

V prípade zdravotne znevýhodnených detí, ktoré navštevujú základnú školu pre zdravotne znevýhodnených, nárok rodiča na prídavok je dovtedy, kým dieťa nedosiahne 25 rokov. Ak dieťa kvôli dlhodobo zlému zdraviu nemôže študovať alebo pracovať, prídavok rodič poberá len do jeho plnoletosti.

Nárok rodičov na prídavky na deti sa ruší v prípade, ak ich dieťa poberá invalidný dôchodok, alebo už dokončilo druhý stupeň štúdia na vysokej škole. To znamená, že získalo magisterský alebo inžiniersky titul.

Príplatok k prídavku na dieťa

Po novom sa mení aj príplatok k prídavku na dieťa. Aj pri ňom sa ruší automatický rast, a rozhodovať o jeho výške má po novom vláda spolu s určením výšky prídavku na dieťa. Od júla sa príplatok zvýši z 12,14 eura na 30 eur.

Nárok naň majú len tí, ktorí si za normálnych okolností nemôžu uplatniť daňový bonus na dieťa a zároveň môžu poberať prídavky. Ide o ľudí, ktorí sú napríklad na starobnom, predčasnom, invalidnom či výsluhovom dôchodku, prípadne poberajú podobný dôchodok v zahraničí.

Ruší sa príspevok pre prvákov

Ministerstvo financií novelou zároveň ruší jednorazové finančné prilepšenie pre rodičov prvákov na ich školské potreby. Platí to pre rodičov, ktorí v septembri do školy posielajú prvákov základnej školy. Táto jednorazová dávka na školské potreby sa doposiaľ vyplácala vždy v októbri.

Od januára tohto roka jednorazový príspevok dosahoval sumu 106,33 eura, pričom úrady si mená prvákov zisťovali z centrálneho registra. Spolu s odsúhlasením novely zákona však rodičia prvákov dostanú tento príspevok naposledy na jeseň tohto roka, keďže od roku 2023 sa prestane vyplácať.

Zmeny vo výpočte daňového bonusu na deti

Okrem toho od júla tohto roka sa daňový bonus na dieťa zvýši zo 43,60 eur na vyššie sumy podľa veku detí. Rozlišujú sa dve skupiny, deti do 15 rokov a deti nad 15 rokov. Rodičia majú na staršie deti dostávať 40 eur mesačne a na mladšie 70 eur. Ďalšie navýšenie má nastať od januára budúceho roku, až na 100 eur u detí do 15 rokov a na 50 eur u detí nad 15 rokov. Tieto sumy sú však len maximálne možné stropy nároku. Reálna výška bonusu sa bude počítať podľa toho, aký má rodič príjem a koľko má detí.

Novinka spočíva tiež v tom, že nárok naň má mať každý pracujúci rodič bez ohľadu na to, či mesačne zarába aspoň polovicu minimálnej mzdy, čo bolo doposiaľ podmienkou.

Daňový bonus sa má podľa nových podmienok vypočítať ako percento z čiastkového základu dane, čo u zamestnancov predstavuje hrubý mesačný príjem rodiča znížený o odvody. V prípade živnostníkov pôjde o ročný príjem očistený od odvodov a reálnych či paušálnych výdavkov.

Podľa novely najnižší daňový bonus pri jednom dieťati má začínať vo výške 20 % čiastkového základu dane a s každým ďalším dieťaťom sa má zvýšiť o 7 %. Maximálna sadzba má dosiahnuť až 55 %, ak má rodič šesť a viac detí.

Balíček za vyše miliardu eur

Protiinflačné opatrenia majú štát v budúcom roku stáť v prepočte až 1,2 miliardy eur. Daňový bonus má byť zo všetkých opatrení najnákladnejší vo výške viac ako pol miliardy eur.

Štát chce všetky výdavky vykryť viacerými spôsobmi, pričom najväčšou položkou majú nepriamo prispieť mestá a obce, ktorým sa zvýšením daňového bonusu znížia príjmy z daní z príjmov fyzických osôb. Tento návrh zásadne nepodporuje Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS), ktoré vo štvrtok vstúpilo do štrajkovej pohotovosti.

Okrem toho by peniaze do štátnej kasy malo priniesť aj zavedenie mimoriadnej dane z ropy pre bratislavskú rafinériu Slovnaft. Podobne by k vyšším príjmom mali prispieť aj výber zvyšných daní a dynamické efekty.

Odborníci vidia vážne nedostatky

Finanční analytici vidia v nových opatreniach viaceré problémy, ktoré namiesto pomoci rodinám, ktorá má tlmiť dosahy vysokej inflácie, môžu infláciu ešte viac zvýšiť. 

Odborníci varujú, že týmto opatreniam predovšetkým chýba adresnosť tým, ktorí finančnú pomoc naozaj potrebujú. „Zásadným problémom plošného zvyšovania prídavkov a bonusu je fakt, že skončia veľmi rýchlo v spotrebe. Tak len ďalej podporia rast inflácie, čo môže vyústiť do špirály s neustálym zvyšovaním plošných príspevkov a výšky inflácie,“ vysvetľuje finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik.

Podľa jeho slov by kompromisným riešením mohla byť kombinácia adresných opatrení ľuďom najviac ohrozených chudobou cez zvýšenie životného minima a podpora pracujúcich ľudí cez naviazanie nezdaniteľnej sumy na priemernú mzdu.

Zároveň by navýšenie životného minima pomáhalo všetkým ohrozeným skupinám, teda nielen rodinám s deťmi, ktoré podľa štatistík nie vždy patria medzi najviac ohrozené skupiny.

„Alternatívne by ľuďom a rodinám, ktoré nepotrebujú okamžitú hotovostnú pomoc na zvládnutie vyšších výdavkov, mohol štát pomôcť zvýšiť finančné rezervy do budúcnosti tým, že by sa navýšilo percento z hrubej mzdy odvádzané do druhého piliera,“ dopĺňa analytik.

Pred spomínanými krokmi varuje aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, podľa ktorej vplyv opatrení môže mať bez konkrétnych krokov na príjmovej strane rozpočtu vážne následky na zdravie verejných financií.