So sporením pre dieťa je najlepšie začať hneď po jeho narodení, napríklad aj investovaním do fondov

Foto: Freepik

Ako postupovať krok za krokom

Rodičia, ktorí chcú svojim deťom dopriať finančnú pomoc pri vstupe do dospelosti, či už na zabezpečenie prvotného bývania, štúdium v zahraničí, alebo na iné potreby, by na odkladanie a zhodnocovanie peňazí pre svoje deti mali myslieť čo najskôr. Podľa finančných analytikov ideálne už hneď od narodenia dieťaťa, keďže čas hrá v dlhodobom zhodnocovaní investícií tú najdôležitejšiu úlohu, a v takom prípade je možné znížiť si aj vstupné náklady.

Ďalším dôležitým faktorom je voľba vhodného finančného produktu, ktorý dokáže výrazne pomôcť v nasporení cieľovej sumy, ktorú si rodičia zadefinujú napríklad v horizonte 20 či 25 rokov. Odborníci sa zhodujú na tom, že najlepším nástrojom je najmä pravidelná a dlhodobá investícia, či už do podielových, alebo indexových ETF fondov. V rámci nich je následne možné vyskladať si portfólio podľa rizikového profilu klienta.

Ako pristupovať k riziku vo fondoch

Mnoho skúsených finančných sprostredkovateľov v súčasnosti volí indexové fondy, kde na základe schopnosti klienta zvládať riziko vyberú typ fondu, či už akciový, ktorý je rizikovejší, no s možnosťou vyššieho výnosu, alebo stabilnejší dlhopisový fond, a to aj za cenu získania nižšieho výnosu. Existuje však aj zlatá stredná cesta, takzvané zmiešané alebo vyvážené fondy. Výhodou investovania je aj to, že nastavenie fondov sa dá kedykoľvek upraviť či zmeniť.

V zásade však platí, že výhodou dlhodobého investovania je možnosť zvoliť si rizikovejšie formy investovania, napríklad volatilnejšie akcie. Podľa investičného analytika spoločnosti Fingo.sk Františka Burdu však investovanie do akcií je rizikové predovšetkým pri krátkom investičnom horizonte. V prípade dvadsaťročného a dlhšieho horizontu sú však podľa neho aj akcie bezpečnou investíciou. V kratšom horizonte je možná kombinácia akciového a dlhopisového portfólia.

„Nie každý však dokáže zniesť výkyvy na akciových trhoch. Aj preto nie je pre každého sporenie len do akcií vhodné, hoci v dlhodobom horizonte práve akcie zarobia klientom najviac,“ opisuje M. Kalina.

Naopak, ak klienti investujú konzervatívne, investícia nemá priveľkú volatilitu (kolísanie hodnoty), ale zároveň zarobia menej, len okolo 3 % ročne. „Na Slovensku sa najčastejšie využívajú zmiešané fondy, ktoré dokážu klientovi priniesť zhodnotenie okolo 5 až 6 % ročne so strednou mierou kolísania. A na dlhodobé sporenia sú najvhodnejšie dynamické riešenia s výnosom až do 10 % ročne, hoci s najvyššou mierou kolísania,“ dopĺňa M. Kalina.

Zároveň dodáva, že najdôležitejšie je začať, hoci aj s menšou sumou, ale sporiť pravidelne každý mesiac a nezľaknúť sa, ak trhy v niektorom roku padajú. Práve tieto prepady prinesú vyšší výnos v budúcnosti.

Riziko inflácie alebo straty peňazí sa podľa investičného analytika Swiss Life Select Slovensko Pavla Škriniara dá vždy diverzifikovať, teda rozdeliť investíciu do širšieho portfólia, čím sa zmierňujú aj cenové výkyvy v čase. Uškodiť nemusí ani kombinácia viacerých produktov.

Čím dlhší horizont, tým stačí menej vkladať

Typickou sumou pre pravidelné investovanie je podľa finančného analytika Mariána Búlika z OVB Allfinanz Slovensko zvyčajne okolo 100 eur mesačne. Po 20 rokoch pravidelného investovania približne po 100 eur tvoria vlastné vklady 24-tisíc eur a pri priemernom 7-percentnom výnose a jeho reinvestovaní je konečný zostatok vyše 52-tisíc eur, čo je viac ako dvojnásobok pôvodných vkladov.

Pre mnohých môže byť 100 eur mesačne priveľa, no cieľovú sumu 50-tisíc eur je možné dosiahnuť aj tým, že rodič začne investovať ešte skôr, aby mal do osamostatnenia sa dieťaťa dostatok času. „Čím skôr začne klient investovať, tým menšiu sumu stačí mesačne investovať, aby dosiahol tú istú cieľovú sumu,“ zdôrazňuje partner Umbrella Group Michal Ďuriš.

Analytik F. Burda to vysvetľuje na príklade: „Ak by sme začali investovať pre dieťa hneď od jeho narodenia a stanovili by sme si ako investičný horizont namiesto dvadsiatich 25 rokov, stačila by pravidelná mesačná investícia okolo 65 eur. Ak by sme obdobie investovania natiahli na 30 rokov, postačovala by mesačná investícia len okolo 40 eur.“

„Pre porovnanie pri 25 rokoch pravidelného investovania po 100 eur tvoria vlastné vklady 30-tisíc eur a pri priemernom 7-percentnom výnose a jeho reinvestovaní je konečný zostatok viac ako 81-tisíc eur. Z tohto výpočtu vidno, ako veľmi záleží na dĺžke investície, keďže práve v posledných rokoch sa miera celkového zhodnotenia vlastného vkladu zásadne zvyšuje,“ vysvetľuje na príklade M. Búlik.

Podľa P. Škriniara je dôležité si uvedomiť aj to, že zvolený 20-ročný horizont neznamená 20 rokov, ale minimálne 20 rokov, teda z nasporených peňazí sa dá po čase postupne čerpať, ale zvyšná časť sa naďalej zhodnocuje.

„Dieťa totiž nebude potrebovať vybrať všetky peniaze naraz pri vstupe na vysokú školu, ale postupne, napríklad na financovanie každého semestra. Preto sa časový horizont natiahne o štyri roky a zároveň sa môže nastaviť aj pravidelný výber počas každého mesiaca štúdia,“ dodáva.

Dobré je uvedomiť si, že infláciou sa za dve dekády reálna hodnota cieľovej sumy zníži o tretinu. Preto upozorňuje, že je potrebné myslieť nie na súčasné, ale na budúce potreby, ktoré nás budú stáť reálne viac peňazí. Výška pravidelného príspevku by sa teda mala postupom času zvyšovať.

Ako si vybrať vhodného prostredníka

Ak sa rodičia rozhodnú svojim deťom tvoriť úspory investovaním do fondov, majú viaceré možnosti, ako to urobiť. Podľa P. Škriniara porovnanie viacerých ponúk ukáže rozdiely, ktoré môžu byť diametrálne odlišné, a dobré je všímať si aj ochotu konzultovať a vysvetľovať princípy investovania do fondov, či už v banke, alebo cez finančného sprostredkovateľa.

„Kľúčovým rozdielom medzi bankou a finančnými sprostredkovateľmi je, že títo spolupracujú s niekoľkými správcami a dokážu zostaviť z ich ponuky výrazne širšie portfólio podielových a ETF fondov. Ide o výhodu, keďže investičná stratégia by sa mala vždy navrhovať cielene a na mieru nielen podľa rizikového profilu, investičného horizontu, ale napríklad aj podľa daňového zaťaženia,“ uzatvára M. Búlik.