Slovensko vydalo štátne dlhopisy so splatnosťou 50 rokov

Zdroj foto: Shutterstock

Záujem investorov výrazne prekročil ponuku. Celkový dopyt investorov po 50-ročnom dlhopise dosiahol 1,6 miliardy eur a Slovensko si napokon požičalo 500 miliónov eur pri výnose do splatnosti 2,254 %.

Minister financií Peter Kažimír považuje úspešnú emisiu cenných papierov za dobrý signál pre slovenskú ekonomiku. „Ak niekto zo zahraničia požičia krajine na desať, dvadsať, tridsať alebo na päťdesiat rokov s úrokom 2,25 %, v prvom rade dôveruje tejto krajine a dôveruje v tom, že o päťdesiat rokov dostane tieto peniaze naspäť. Je to pre nás vyznamenanie a skutočná skúška kvality verejných financií a dôveryhodnosti, ktorá je pri spravovaní verejných financií veľmi dôležitá,“ uviedol. 

Záujem o tieto slovenské dlhopisy bol z viacerých krajín. „O päťdesiatročné dlhopisy mali záujem predovšetkým investori z Rakúska a Nemecka – celkovo 42%, Veľkej Británie 19%, Talianska a Španielska 19 %, Benelux 13 %, severské krajiny 6 % a krajiny strednej a východnej Európy 6 %. Najviac bolo správcovských spoločností – 56 %, nasledovali poisťovne a penzijne fondy 22 % a 13 % tvorili banky,“ uvádza rezort financií.

Takýto druh cenných papierov nie je v európskych krajinách bežný. „Táto emisia je prelomová nielen pre Slovensko, ale bude slúžiť ako určitý benchmark v rámci celej Európy. Iba veľmi málo krajín sa pokúsilo o 50 ročnú transakciu, takže táto emisia má ohlas nielen v našom regióne, ale v celoeurópskom meradle,“ dodáva riaditeľ Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity Daniel Bytčánek.

Podobnú skúsenosť má za sebou pätica európskych krajín. Taliansko, Belgicko, Španielsko, Francúzsko a Írsko emitovali päťdesiatročné cenné papiere v roku 2016. V septembri minulého roku sa k zaujímavému kroku odhodlalo Rakúsko, vydalo dlhopisy so splatnosťou 100 rokov. Krajina sa totiž rozhodla využiť prostredie relatívne nízkych úrokových sadzieb.

Práve výška úrokovej sadzby je určitým ukazovateľom dôvery voči konkrétnej krajine. V roku 2012  eurozóna zápasila s dlhovou krízou a Grécko v tom čase už v podstate nedokázalo predať svoje dlhopisy na trhu. Výnos z týchto cenných papierov sa pohyboval na úrovni okolo 30 %. Na úplne opačnom konci spektra sa nachádzalo Nemecko. Investori tak naliehavo hľadali „bezpečný prístav“ pre svoje investície, že Nemecko dokázalo predať šesťmesačné dlhopisy so záporným výnosom na úrovni približne -0,01 %. Zjednodušene povedané, investori boli Nemecku ochotní platiť za to, že si od nich požičia peniaze.